Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Transformácia výrobkov, služieb a realizovaných procesov v sektorovej štruktúre SRI

06.12.2022

V sektorovej štruktúre SRI boli v roku 2021 najpočetnejší zamestnanci so strednou úrovňou zručností EKR, ktorých podiel na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov dosiahol cca 48,5 %. Zároveň však zamestnanci so strednou úrovňou zručností EKR v roku 2021 zaznamenali oproti roku 2017 pomerne výrazné zníženie podielu na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov, a to o cca 3,2 p. b.

Na druhej strane, medzi rokmi 2017 a 2021 sa o cca 3,7 p. b. zvýšil podiel sektorovo špecifických zamestnancov s vyššou úrovňou zručností EKR. Podiel týchto zamestnancov v roku 2021 dosiahol 44,4 %. Najmenej bolo sektorovo špecifických zamestnancov s nižšou úrovňou EKR, pričom jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že značnú časť pomocných pracovníkov v sektorovej štruktúre SRI nebolo možné priradiť ako sektorovo špecifických do žiadneho sektora (napr.: Ručný balič, plnič, Pomocný pracovník vo výrobe inde neuvedený, Manipulačný pracovník inde neuvedený, Iný pomocný pracovník inde neuvedený). Vývoj podielu sektorovo špecifických zamestnancov s nižšou úrovňou EKR bol medzi sledovanými rokmi 2017 a 2021 mierne klesajúci, pričom v roku 2021 dosiahol 7,1 %.

Vyššia úroveň zručností EKR v roku 2021 medzi sektorovo špecifickými zamestnancami dominovala v dvoch sektoroch, a to:

  • informačné technológie a telekomunikácie a
  • vzdelávanie, výchova a šport,

pričom v obidvoch sektoroch bol podiel sektorovo špecifických zamestnancov s vyššou úrovňou zručností vyšší ako 90 %.

Na druhej strane bolo v sledovanom roku najmenej výrazné zastúpenie zamestnancov s vyššou úrovňou zručností v rámci sektorov:

  • remeslá a osobné služby,
  • textil, odevy, obuv a spracovanie kože,
  • celulózo-papierenský a polygrafický priemysel.

Sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály a sektor elektrotechnika medzi rokmi 2017 a 2021 dosiahli najvýraznejšie zvýšenie podielu sektorovo špecifických zamestnancov s vyššou úrovňou zručností spomedzi všetkých 24 sektorov SRI. Sektorom s najvýraznejším znížením podielu sektorovo špecifických zamestnancov s vyššou úrovňou EKR bolo poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov a značný pokles bol evidovaný aj v sektore voda, odpad a životné prostredie.

Podiel sektorovo špecifických zamestnancov so strednou úrovňou EKR v roku 2021 presiahol 80 % v prípade sektorov:

  • textil, odevy, obuv a spracovanie kože,
  • celulózo-papierenský a polygrafický priemysel a
  • hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo.

Na druhej strane, v sektoroch s dominanciou vyššej úrovne zručností (t. j. informačné technológie a telekomunikácie a vzdelávanie, výchova a šport) bolo sektorovo špecifických zamestnancov so strednou úrovňou EKR menej ako 10 %. Zvýšenie podielu zamestnancov so strednou úrovňou zručností EKR medzi rokmi 2017 a 2021 presiahlo 5 p. b. v prípade sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel. Medzi sektory s ich výrazným poklesom bolo naopak možné zaradiť sektory:

  • stavebníctvo, geodézia a kartografia a
  • sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály.

Kým v sektore remeslá a osobné služby a v sektore voda odpad a životné prostredie dosahovali podiely zamestnancov s nižšími úrovňami zručností EKR najvyššie hodnoty, v prípade nasledovných sektorov sa nenachádzali žiadne sektorovo špecifické zamestnania s nižšou úrovňou zručností EKR:

  • informačné technológie a telekomunikácie,
  • bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo,
  • vzdelávanie, výchova a šport,
  • verejné služby a správa,
  • administratíva, ekonomika, manažment a
  • zdravotníctvo, sociálne služby.

Výrazný pokles podielu zamestnancov s nižšou úrovňou zručností EKR bol najmä v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel, nasledovanom sektormi doprava, logistika, poštové služby a lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel. Najvýraznejšie zvýšenie podielu zamestnancov s nižšími zručnosťami podľa EKR bolo v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia.

Pri členení sektorovo špecifických zamestnancov podľa veku možno v rámci celej sektorovej štruktúry SRI skonštatovať, že v rokoch 2017 aj 2021 boli najpočetnejšou skupinou zamestnanci vo vekovej kategórii 30 až 49 rokov, ktorí predstavovali v oboch sledovaných rokoch cca 51,2 %-ný podiel na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov. K zmenám však prišlo počas sledovaného obdobia v ďalších dvoch vekových kategóriách. Podiel zamestnancov do 29 rokov sa znížil približne o 4 p. b. a podiel zamestnancov vo veku 50 a viac rokov sa zvýšil o cca 4 p. b. Na základe toho možno skonštatovať, že zamestnanci na trhu práce starnú a najvyššiu dynamiku prírastku majú práve zamestnanci vo veku 50 a viac rokov.

Viac ako 15 %-ný podiel sektorovo špecifických zamestnancov do 29 rokov veku bol v sektoroch:

  • automobilový priemysel a strojárstvo,
  • obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch,
  • elektrotechnika,
  • informačné technológie a telekomunikácie,
  • bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo,
  • chémia a farmácia.

Jediným sektorom, kde sa podiel mladších sektorovo špecifických zamestnancov medzi rokmi 2017
a 2021 zvýšil, bol sektor vzdelávanie, výchova a šport. Obzvlášť prudko však poklesol podiel zamestnancov do 29 rokov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel a v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch.

Podiel zamestnancov vo veku 30 až 49 rokov bol najvyšší v sektore informačné technológie a telekomunikácie. Najvyšší podiel zamestnancov vo veku 50 a viac rokov bol v sektore remeslá a osobné služby. Jediným sektorom, kde počas sledovaného obdobia poklesol podiel sektorovo špecifických zamestnancov vo veku 50 a viac rokov, bol sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel.

Z hľadiska mzdovej dynamiky prišlo k najmarkantnejšiemu zvýšeniu priemernej hrubej mesačnej mzdy medzi rokmi 2017 a 2021 v sektore zdravotníctvo, sociálne služby, pričom v tomto sektore dosiahlo až deväť zamestnaní mzdový nárast vyšší ako 50 %. Na zvýšení miezd v zdravotníctve, sociálnych službách sa pritom podieľalo zvýšenie počtu hodín práce nadčas v období pandémie koronavírusu. Výrazné počty sektorovo špecifických zamestnaní s nadpriemerným zvýšením miezd boli zaznamenané taktiež v sektoroch:

  • verejné služby a správa,
  • vzdelávanie, výchova a šport,
  • administratíva, ekonomika, manažment,
  • obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, ako aj
  • remeslá a osobné služby.

Odkazy na sektorové charakteristiky

01 – Sektorová rada pre poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov
02 – Sektorová rada pre ťažbu a úpravu surovín, geológiu
03 – Sektorová rada pre potravinárstvo
04 – Sektorová rada pre textil, odevy, obuv a spracovanie kože
05 – Sektorová rada pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel
06 – Sektorová rada pre celulózo-papierenský a polygrafický priemysel
07 – Sektorová rada pre chémiu a farmáciu
08 – Sektorová rada pre hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo
09 – Sektorová rada pre sklo, keramiku, minerálne výrobky, nekovové materiály
10 – Sektorová rada pre automobilový priemysel a strojárstvo
11 – Sektorová rada pre elektrotechniku
12 – Sektorová rada pre energetiku, plyn, elektrinu
13 – Sektorová rada pre vodu, odpad a životné prostredie
14 – Sektorová rada pre stavebníctvo, geodéziu a kartografiu
15 – Sektorová rada pre obchod, marketing, gastronómiu a cestovný ruch
16 – Sektorová rada pre dopravu, logistiku, poštové služby
17 – Sektorová rada pre informačné technológie a telekomunikácie
18 – Sektorová rada pre bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo
19 – Sektorová rada pre kultúru a vydavateľstvo
20 – Sektorová rada pre vzdelávanie, výchovu a šport
21 – Sektorová rada pre verejné služby a správu
22 – Sektorová rada pre administratívu, ekonomiku, manažment
23 – Sektorová rada pre zdravotníctvo, sociálne služby
24 – Sektorová rada pre remeslá a osobné služby

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.