Vplyv inovácií na ľudské zdroje

• Analýza sektora
• Dátová analýza súčasného stavu ľudských zdrojov v sektore
  • Charakter zamestnávateľov v sektore
  • Ekonomika v sektore
  • Zamestnanosť v sektore
  • Regionálna distribúcia pracujúcich v sektore
  • Demografia sektora
  • Mzdové podmienky v sektore
  • Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie
  • Zmeny spôsobené pandémiou
  • Adaptácia na trvalo udržateľný rozvoj
  • Vplyv inovácií na ľudské zdroje
    • Predpokladaný VZNIK pracovných miest v súvislosti s inováciami
• PESTLE analýza
  • Politické faktory
  • Ekonomické faktory
  • Sociálne faktory
  • Technologické faktory
  • Legislatívne faktory
  • Ekologické faktory
  • Synergické zosilnenia: Prioritné faktory okolitého prostredia
• SWOT analýza sektora
  • SWOT: Silné stránky
  • SWOT: Slabé stránky
  • SWOT: Príležitosti
  • SWOT: Riziká

Predpokladané kľúčové inovačné a technologické zmeny ovplyvňujúce sektor v určenom horizonte, ktoré budú mať vplyv na ľudské zdroje:

• Senzorika a mobilita
• Rozšírený človek
• Digitálne ekosystémy
• Vyspelá umelá inteligencia a analytika
• Postklasické počítače a komunikácie/Platformy 3. generácie
• IoT Internet vecí/IoT Priemyselný internet
• Strojové učenie UI/ML
• NG siete
• Robotika/RPA
• AR/VR Vnorená realita/Virtuálna realita
• Blockchain
• Kybernetická bezpečnosť
• Distributed computing/Cloud a edge computing
• Serverless computing
• Drony
• Biometrika

Predpokladaný vplyv týchto technologických a inovačných trendov na existujúce zamestnania v sektore znázorňuje nasledujúci graf.

Podiel IKT zamestnaní, ktoré budú ovplyvnené hlavnými inovačnými trendami (v %)

Popis inovácií a konkrétne NŠZ ovplyvnené inováciou sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Prehľad charakteristík inovácií s vplyvom na aktuálne zamestnania v sektore

• Digitálne ekosystémy
  • Digitálny ekosystém je skupina vzájomne prepojených zdrojov informačných technológií, ktoré môžu fungovať ako jednotka. Digitálne ekosystémy tvoria dodávatelia, zákazníci, obchodní partneri, aplikácie, poskytovatelia dátových služieb tretích strán a všetky príslušné technológie. Interoperabilita je kľúčom k úspechu ekosystému.
• Strojové učenie
  • Strojové učenie je proces použitia matematických modelov dát, pomocou ktorých sa počítač učí bez priamych inštrukcií. Technológia sa považuje za súčasť umelej inteligencie. Strojové učenie využíva algoritmy na identifikáciu vzorcov v dátach, ktoré sa potom používajú na vytvorenie dátového modelu, ktorý dokáže formulovať predpovede. S väčším množstvom dát a viac skúsenosťami sú výsledky strojového učenia presnejšie. Vďaka prispôsobiteľnosti je možné technológiu využívať v situáciách, keď sa dáta neustále menia, kedy sa charakter požiadaviek alebo úloh stále posúva alebo kedy by naprogramovanie riešenia nebolo efektívne/možné. Aplikácia strojového učenia v reálnom čase ukazuje, že je možné použiť nepretržitý tok transakčných dát a upravovať modely v reálnom čase, čo umožňuje nové spôsoby získavania analyzovaných informácií.
• Vyspelá umelá inteligencia a analytika
  • Rozpoznávanie reči
  • Porozumenie prirodzenému jazyku
  • Hlboká neurónová sieť
  • Prediktívne strojové videnie
  • Autoregresné kvantilné siete
  • Bezdotykové rozpoznávanie gest
  • Generatívne súperiace siete
• Distributed computing/Cloud a edge computing
  • Flexibilita riadenia vďaka technológii MultiAccess edge computing umožňuje využívať výhody cloud computingu na okraji siete (analytika dát v blízkosti konkrétneho objektu v sieti) a zabraňuje tak preťaženiu vnútorných internetových sietí.
• Kybernetická bezpečnosť
  • Nárast hodnoty dát, možnosť ovládania prostredia na diaľku, nárast počtu a rozmanitosti útokov, nové spôsoby a ciele útokov a kybernetického zločinu. Útoky sa zameriavajú na systémovú infraštruktúru aj na koncové užívateľské zariadenia a zariadenia IoT. Potreba integrovať kybernetickú bezpečnosť, bezpečnosť prevádzky (šifrovanie, heslá, účty a kľúče, autentizácia, digitálne podpisy, bezpečnostné schránky a pod.), kontrolu prístupu, kontrolné platformy a pod.
• Softverizácia
  • Softverizácia je technologický pojem pre virtualizáciu a definovanie fyzického sveta pomocou softvéru. Zastrešujúcim pojmom je: “softvérovo definované všetko (SDE)”, ktorý popisuje, ako virtualizácia a abstrahovanie od základnej hardvérovej infraštruktúry môžu byť využité, aby sa ITaT stali flexibilnejšími a svižnejšími. Patria sem najmä softvérovo definované siete, softvérovo definované úložiská a softvérovo definované dátové centrá.
• Postklasické počítače a komunikácie /Platformy 3. generácie
  • Platformy tretej generácie sú založené na „cloudovom“ výpočtovom online prostredí a jeho interakcii so všetkými druhmi zariadení vrátane bezdrôtovo pripojených, ako sú napríklad smartfóny, stroje a senzory (súhrnne nazývané IoT). Platformy tretej generáciu sú označované aj ako CAMSS systémy, zahŕňajúce vzájomné závislosti cloudových služieb (C), pokročilej analytiky (A – postavenej na veľkých dátach), mobilných zariadení (M – vrátane IoT), sociálnych médií a technológií (S) a bezpečnosti (S).
• Serverless computing
  • Serverless computing je model vykonávania cloud computingu, v ktorom poskytovateľ cloudu prideľuje strojové prostriedky na požiadanie a stará sa o servery v mene svojich zákazníkov. Vývojári aplikácií bez servera sa tak nezaoberajú plánovaním, konfiguráciou, správou, údržbou, prevádzkou alebo škálovaním kontajnerov, virtuálnych počítačov alebo fyzických serverov.
• Zavádzanie technológie NG sietí
  • Predpokladá sa rapídny nárast prenosu dát mobilnými sieťami, podnecovaný novými aplikáciami náročnými na vysoký objem dát, prenosovú rýchlosť, nízke oneskorenie prenosu, ako aj vysoké nároky na bezpečnosť a spoľahlivosť. Šírenie rádiových vĺn sa líši v závislosti od frekvencie, preto je dôležité zabezpečiť pokrytie a kapacitu sietí nových generácií (NG), napr. 5G, vhodnými kombináciami použitých frekvenčných pásiem. V porovnaní so sieťou 4G dosahuje sieť 5G rozdielne parametre, ktorými sú napr.:
    • vyššie prenosové rýchlosti (v závislosti od šírky použitého frekvenčného pásma) pre koncového používateľa,
    • vysoká hustota pripojených mobilných zariadení na kilometer štvorcový (viac ako milión zariadení – v závislosti od použitého frekvenčného pásma),
    • časové oneskorenie pod 4 ms (pre eMBB aplikácie) resp. do 1 ms (pre URLLC aplikácie, t. j. v závislosti od použitia aplikačnej oblasti až 10 krát nižšie ako pri 4G),
    • vyššia energetická účinnosť a vyššia spektrálna účinnosť.
  • Používanie technológie 5G a vyšších nachádza široké uplatnenie v komplexnom spektre odvetví od maloobchodu po vzdelávanie, od dopravy až po zábavný priemysel a služby inteligentných domov až po zdravotnú starostlivosť.
• Blockchain
  • Technológie pre zdieľanie a ukladanie informácií na distribuovanej databáze, kde sú kryptograficky chránené identity a transakcie. Implementácia blockchainu pozostáva z dvoch druhov záznamov: transakcií a blokov. Transakcie predstavujú dáta vložené do databázy užívateľovi, bloky potom záznamy potvrdzujúce, kedy a ako bola konkrétna transakcia pridaná do databázy blockchainu. Transakcie sú vytvárané užívateľmi, ktorí systém používajú ako databázu. Bloky oproti tomu vytvárajú “ťažiari”, ktorí používajú softvér či hardvér vytvorený špecificky na vytváranie blokov. Transakcie vytvorené užívateľmi sú voľne odovzdávané od uzla k uzlu podľa toho, kto má práve s kým naviazané spojenie. Každý uzol obsahuje kompletnú či čiastočnú kópiu blockchainu. Tým je vyriešený problém centralizovaných databáz, ktoré používajú konvenčné technológie. Blockchain je stále vyvíjajúca sa technológia a existuje viacero výziev, ktoré treba riešiť, než dôjde k masovej implementácii. Hlavné výzvy vývoja blockchainu sa týkajú rýchlosti, rozsahu a regulácie. Decentralizované systémy sú zo svojej podstaty menej účinné ako centralizované systémy a musia riešiť kompromisy medzi bezpečnosťou a rozsahom svojich služieb. Očakáva sa, že technológie na báze blockchainu sa budú využívať, okrem bankovníctva, aj v hlavných priemyselných odvetviach, najmä pre plánovanie a správu dodávateľských reťazcov.
• Dátová analytika (BigData)
  • Ako sa dáta stávajú strategickým zdrojom pre firmy, bude sa zvyšovať ich zložitosť, narastie počet analyzovaných premenných ako aj typy a rýchlosť vykonávaných analýz. Takmer všetky analýzy, ktoré sa postupne v organizačných procesoch udomácnia, budú založené na strojovom učení („machine learning“ alebo ML) a rôznych metódach umelej inteligencie („artificial intelligence“, UI).
  • Približne do roku 2024 bude podľa trhových analytikov rozsah manuálnych a ad-hoc úkonov týkajúcich sa manažmentu dát a informácií redukovaný o minimálne 45 %, a to najmä vďaka strojovému učeniu (ML) a automatizácii používajúcej rôzne prvky UI. Už do troch rokov sa očakáva, že polovica všetkých analytických dopytov bude generovaná skrz spracovanie hlasu a prirodzeného jazyka, čo bude znamenať významnú rolu UI ako iniciátora a interpretátora analýz. Jedna z kľúčových technológií podporujúcich UI a analytiku vo všeobecnosti sú tzv. grafové databázy (na rozdiel od dnes štandardných relačných, SQL riešení) – u týchto sa predpokladá 100 % medziročný trhový nárast v najbližších troch až piatich rokoch.
• Vnorená /Virtuálna realita
  • Virtuálna realita je technológia umožňujúca používateľovi ocitnúť sa v simulovanom prostredí, ideálne sprevádzaná jeho interakciou s ním. Rozšírená realita je technológia, ktorá umožní zobrazenie reálneho obrazu sveta doplneného o objekty, ktoré sú vytvorené počítačom. Využívanie technológií virtuálnej a rozšírenej reality v priemyselnej výrobe prispieva k zvyšovaniu efektivity v oblasti dizajnu, montáže, kontroly kvality a zaisteniu bezpečnosti. Tieto technológie využívajú senzory, kamery, smart zariadenia a nositeľnú elektroniku, ako aj ďalšie nástroje priemyselného internetu vecí (IoT). Rozšírená a virtuálna realita sa vďaka IoT zbližujú do podoby zmiešanej reality, ktorá poskytuje plynulejší a realistickejší zážitok.
• Rozšírený človek/Augmented human
  • Praktické využitie možno nájsť v mnohých aplikáciách, napr. rýchle odpovede na jednoduché otázky, prevod myšlienok na text, ovládanie prostredia na monitore a v neposlednom rade prevádzka neuro-protéz, ktoré sa zameriavajú na obnovu poškodeného sluchu, zraku a pohybu.
• Biometria
  • Biometria je súbor metód určených na identifikáciu alebo verifikáciu osôb podľa jedinečných fyzických (fyziologických) znakov alebo zvykových (behaviorálnych) čŕt jedinca. Ide tak o systémy na identifikáciu alebo verifikáciu jedinca na základe odtlačku prsta, obrazu tváre, rozmerov ruky, vlastností dúhovky, resp. sietnice oka, ale aj podpisu, hlasu či chôdze.
• Drony
  • Akékoľvek lietadlo prevádzkované autonómne alebo určené na samostatnú prevádzku alebo na pilotovanie na diaľku bez pilota na palube.

Zdroj: NP SRI