| [PESTLE.T1] Životný cyklus IKT riešení sa skracuje z mesiacov na dni | Úspešné digitálne produkty sa musia etablovať na trhu do 3-6 mesiacov od získania nápadu. Priemerné časy vydania („release“) softvérových riešení sa dostávajú na úroveň pár hodín, max. dní. | Rýchlosť prinášania IKT riešení na trh bude kľúčovým faktorom úspechu. Rýchlejší release cyklus si žiada zručnosti v oblastiach DevOps a agilného vývoja IKT riešení. |
| [PESTLE.T2] Rýchlosť digitalizácie, robotizácie a automatizácie priamo v IKT, ale najmä ostatných sektoroch | 54 % obyvateľov má základné digitálne a IT zručnosti a 27 % viac ako základné, viď DESI 2021 za Slovensko[1] V SR je priemerná penetrácia digitalizácie vo výrobe a službách menej než 5 %. Podiel podnikov, ktoré poskytujú svojim zamestnancom odbornú prípravu v oblasti IKT, sa znížil na 16 % oproti predchádzajúcemu roku (18 %) podľa správy DESI 2021 za Slovensko. V oblasti digitalizácie podnikov je na 21 mieste z 27 krajín so zväčšujúcim rozdielom oproti priemeru. EÚ v Kompase pre digitálnu dekádu 2030 stanovuje nasledovné ciele: Minimálne 80 % všetkých dospelých by malo mať základné digitálne zručnosti. Tri zo štyroch spoločností by mali využívať služby cloud computingu, BigData a umelej inteligencie. Viac ako 90 % európskych MSP by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity, v porovnaní so 61 % v roku 2019. 10 000 klimaticky neutrálnych, vysoko bezpečných koncových uzlov – edge (ktoré umožnia spracovanie údajov na okraji siete), ktoré by mali byť nasadené v EÚ a distribuované takým spôsobom, aby zaručovali prístup k dátam s nízkou latenciou. | Po r. 2030 bude viac než 80 % pracovníkov naprieč sektormi pravidelne využívať pri práci digitálne zručnosti. Postupujúca digitalizácia priemyslu vytvorí nové príležitosti pre IKT sektor, ale zároveň aj tlak na dostatok expertov a know-how. Digitalizácia a Priemysel 4.0 si vyžiada hlbšie prepojenie IKT a biznis zručností pri tvorbe inovatívnych riešení. Vznikne veľký tlak na existujúci vzdelávací systém, ktorému budú konkurovať vzdelávacie platformy giga spoločností. a platformy s otvorenými vzdelávacími zdrojmi.[2] |
| [PESTLE.T3] Rozsah, kvalita a kapacita konektivity | Takmer 90 % Slovenska je pokrytých rýchlym internetom (nad 20 Mbit/s). Poskytovatelia konektivity dokážu každoročne zvýšiť počet prípojných bodov na optiku až o 100 tisíc ročne. Slovensko je z hľadiska pripojiteľnosti na 19. mieste v indexe DESI 2021 za Slovensko. V rámci komunikačnej infraštruktúry, na základe DESI indexu 2021, je Slovensko na 98 % pokryté 4G sieťou a má pridelených 67 % spektra 5G. Celková miera využívania pevného širokopásmového pripojenia domácností je 78 %. Pripojenie s rýchlosťou minimálne 100 Mbit/s využíva 15 % domácností.[3] EÚ v Kompase pre digitálnu dekádu 2030 stanovuje cieľ gigabitového prepojenia pre všetky domácnosti v EÚ a všetky osídlené oblasti budú pokryté 5G.[4]. | Slovensko patrí v rámci EÚ medzi krajiny s nízkou mierou konektivity a dostupnosti širokopásmového pripojenia pre domácnosti, školy a firmy. Nedostatočná konektivita vo vidieckych oblastiach môže byť brzdou pre rozvoj a nasadenie technológií internetu vecí, cloud a edge computingu do širšej ekonomiky Slovenska. Kritickým faktorom pre ekonomiku bude vybudovanie 5G sietí a gigabajtového pripojenia VHCN. Tento problém by mal riešiť Národný plán širokopásmového pripojenia, ktorý schválila vláda v marci 2021[5]. |
| [PESTLE.T4] HPC a kvantový počítač | Vytvorenie siete HPC v rámci EÚ a od roku 2025 prvého kvantového počítača[6] | HPC a špecificky kvantový počítač umožní v oblasti vedy a techniky riešiť výpočtovo náročné úlohy, ktoré boli doteraz nemysliteľné. Napríklad ENVIRO model zeme alebo model človeka. Pre tieto účely bude potrebné pripraviť nové študijné programy, zamerané na prácu s HPC a kvantovými počítačmi. |
| [PESTLE.T5] Kolaborácia | Agilné BizDevOps tímy budú formovať kros funkcionálne jednotky („tímy tímov“) spolu riadené podnikateľskými a IT lídrami[7]. | Rekvalifikácia veľkých profesijných skupín v metódach agilnej práce produktového životného cyklu SCRUM. Potreba inovácie biznis technologických a IKT odborov na nové kompetencie. |
| [PESTLE.T6] Fókus z hardvéru na softvérové riešenia v IKT | Cloudy a kontajnery v škále so zabezpečením v sekundách[8]. | Dedikované IKT zariadenia sú postupne nahrádzané softvérovo definovanými riešeniami s vyššou mierou personalizácie a flexibility. Softvérové riešenia umožnia konkurovať aj krajinám s nižšou ekonomickou silou a bez hardvérovej výrobnej kapacity (vrátane Estónska, Fínska, ale aj Slovenska). Potreba inovácie IKT študijných odborov. |
| [PESTLE.T7] Aplikácie a služby | Odchod od silne integrovaných monolitických IT systémov spravovaných IT oddeleniami. Granulárne aplikácie a služby vlastnené „tímami tímov“, podporované štíhlejším jadrom.[9] | Potreba rekvalifikácie IKT profesií ako aj ich demokratizácie cestou Low code/no code platforiem, zavedenie vzdelávania aj do študijných odborov, ktoré boli mimo IT (napr. ekonomické, technologicko-procesné, manažérske). Softverizácia organizácií. |
| [PESTLE.T8] Proces dodávania | Odchod od manuálnych 3-4 vydaní za rok. Plne automatizované dodávanie softvéru (CI/CD alebo DevSecOps) s tisíckami vydaní za rok.[10] | Naučenie systémových administrátorov novým kompetenciám. Inovácia IKT študijných odborov. |
| [PESTLE.T9] Zdroje a ľudia | Väčšia a viac skúsená IKT pracovaná sila dopĺňaná strategickými partnermi a dodávateľmi.[11] | Poklesne outsourcing IKT. Narastie výrazne dopyt po absolventoch IKT mimo IKT sektor. |
| [PESTLE.T10] Podpora výskumu a vývoja, inovácií | Medzi lídrami IKT trhu sa nachádza minimum firiem z EÚ, takmer žiadna zo SR. Lídrami v digitalizácii sú firmy z USA, Číny, Kórey a pod. Podľa UNESCO investuje Slovensko do výskumu a vývoja 0,9 % svojho HDP.[12] | Krajiny, ktoré sú lídrami v IKT a digitalizácii, dokážu investovať 3 až 4-násobok relatívneho podielu HDP do výskumu a inovácií. Bez zvýšenia výdajov na podporu vedy a výskumu aspoň na úroveň priemeru EÚ a vytvorenia efektívneho organizačného a legislatívneho rámca krajina sa bude prepadať v konkurencieschopnosti. Zvýšenie digitalizácie o 5 bodov za rok v indexe DESI dáva rast HDP o 0,82 % a zvýšenie produktivity 3,3 % [13]. Ďalší vývoj IKT sektora bude ovplyvnený schopnosťou hráčov rýchlo a kontinuálne inovovať produkty, služby a podnikateľské modely. |
| [PESTLE.T11] Obohatená práca a interakcie človek – stroj | Štvrtina dospelej populácie v SR nemá skúsenosť s prácou s počítačom. Cca 10 % škôl na Slovensku je technicky pripravených na prípravu absolventov s pokročilými digitálnymi znalosťami a zručnosťami. | Technologicky moderné školy dokážu priamo ovplyvniť konkurencieschopnosť absolventov a pracovníkov. Existujúca štruktúra škôl bez digitálnej transformácie vzdelávania so širokým využívaním virtuálnych vzdelávacích prostredí, personalizovaného vzdelávania, hybridnej organizácie vzdelávania nedokáže pripraviť vzdelávaných na výzvy 21. storočia. |
| [PESTLE.T12] Pandemické opatrenia ovplyvňujúce adopciu IKT | > 80% žiakov na Slovensku sa dokázalo učiť počas reštrikcií z domu, na diaľku, cez IKT. 90% študentov VŠ dokáže pracovať celý semester na diaľku, vrátane záverečných skúšok. | Reštrikcie zavedené ako reakcia na pandémiu urýchlili adopciu IKT v ZŠ, SŠ aj VŠ. Lockdown počas pandémie urýchlil nasadzovanie IKT a digitálnych riešení do firiem. |
