Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Predikcia ďalšieho vývoja sektora do roku 2030 s prihliadnutím na inovácie

Vízia celulózo-papierenského a polygrafického priemyslu na ďalšie roky sa najviac orientuje na zavádzanie automatizovaných procesov, nahradenie manuálnych úloh zamestnancov robotickým spracovaním a využívanie ďalších technologických inovácií pre zefektívnenie výrobného procesu. Týmito zmenami budú nepochybne ovplyvnené viaceré zamestnania v sektore a od zamestnancov sektora sa bude vyžadovať dôraz na iné kompetencie ako doteraz. Základným princípom komplexného rozvoja sektora sú investície do technologického vybavenia a aplikácia nových metód do vzdelávacieho procesu.

Aplikácie inovačných trendov v polygrafickom priemysle v zahraničí, ktoré v najbližších rokoch budú viesť aj zmenám v slovenskom priemysle, sú:

Nové materiály a riešenia eliminujúce vplyv na životné prostredie reflektujú tlak na využívanie recyklovateľných materiálov (bez použitia fosílnych zložiek). V polygrafickom priemysle je dôležité využívanie úplného obehového cyklu výrobku (cirkulárnej ekonomiky), aby sa zabezpečila ekologická výroba od začiatku až po úplnú recykláciu výrobku. Problémom zostáva recyklácia tlačových farieb pri zavádzaní vysokoprodukčnej digitálnej tlače. V súčasnosti sa používa nanocelulóza ako náhrada za syntetické polymérne fólie a aj biodegradovateľné tlačové farby.

Zavádzanie digitálnych tlačových technológií poskytuje viacero výhod – či už vo forme nižších nákladov jednotlivých tlačovín, väčšej farebnosti alebo z dôvodu personalizovanej tlače a tlače na požiadanie („print on demand“). Aj samotné dokončujúce spracovanie je poznačené digitalizáciou (digitálny výsek, lakovanie, razba, ryhovanie) a tým sa znižuje aj tvorba odpadu pri výrobe foriem pre jednotlivé úkony. Digitálne tlačové technológie celkovo tvoria menej odpadu. Na nastavenie tlače je potrebných menej makulatúr (zle potlačených tlačových hárkov) a je možné, podľa potreby, vytlačiť aj jediný tlačový hárok. Klasické flexografické tlačové stroje už začínajú konštrukčne kopírovať digitálne tlačové stroje – satelitné usporiadanie jednotlivých tlačových jednotiek. To umožňuje zmenšiť celý tlačový stroj, urobiť ho kompaktnejší, s menším počtom pohyblivých častí, a tým s menej častou výmenou opotrebovaných súčastí stroja.

Tlačená elektronika je nový trend využitia klasických tlačových strojov na výrobu elektroniky – tlačených solárnych článkov, batérií, pamätí, čipov, osvetlenia. Dnes už existujú technológie, ktoré tlačia takúto elektroniku aj na papier, čím sa uľahčí jej recyklácia vzhľadom na polymérne fóliové materiály používané v súčasnosti. Polygrafický priemysel nemá problém ani s potlačou fóliových polymérnych materiálov (použitie biodegradovateľných materiálov je v exteriéroch limitované, nakoľko by sa takáto elektronika zničila oveľa skôr).

Aplikácia týchto a ďalších inovačných trendov v praxi síce redukuje počet manuálnych pracovných miest, no zároveň vytvára nové pracovné miesta pri výrobe softvéru a hardvéru pre automatizáciu procesov i samotných robotov, manipulátorov. Menší počet pracovných miest vo výrobnom sektore znižuje ich fluktuáciu a tým pádom sa výroba neprerušuje z dôvodu nedostatku kvalifikovaných zamestnancov, čo významne ovplyvňuje výrobu hlavne v čase krízových situácií. Otvárajú sa nové možnosti pre strategické myslenie. Špecializované firmy trénujú manažérov, či technológov formou strategických hier, ako majú vytvárať obchodné partnerstvá, rozširovať výrobné možnosti, organizovať procesy, komunikovať so zákazníkmi.

Vyššie uvedené inovačné trendy v sektore celulózo-papierenského a polygrafického priemyslu budú mať dopad na ľudské zdroje. Sú usporiadané do inovačných kariet a sumarizujú vplyv inovačných trendov na zamestnania v sektore. Pri označení miery vplyvu inovácie na zamestnania sa používa škála:

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.