Poslanie sektora

Sektor celulózo-papierenského a polygrafického priemyslu je zložený z dvoch samostatne fungujúcich aj keď nadväzujúcich odvetví. Strategické dokumenty ovplyvňujúce smerovanie odvetví sektora sú súčasťou prílohy tohto dokumentu.

CELULÓZO-PAPIERENSKÝ PRIEMYSEL

Slovenský celulózo-paplierenský priemysel je tradičný priemysel, založený na obnoviteľnosti a recyklovateľnosti lignocelulózových zdrojov. Vďaka tomu má jedinečné miesto a potenciál na vytvorenie nových trvalo udržateľných príležitostí pre európske obehové hospodárstvo.
Pri vytváraní nízko uhlíkovej ekonomiky, v ktorej obnoviteľné surovinové zdroje nahradzujú fosílne zdroje, zlepšujú životné prostredie ako aj kvalitu každodenného života, je papierenský priemysel v prvej línii. Základom stratégie celulózo-papierenského priemyslu je vyvíjať nákladovo efektívne, vysoko výkonné riešenia, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Celulózo-papierenský priemysel sa neustále usiluje o to, aby sa zodpovedne získané suroviny pretransformovali do inovatívnych riešení z papiera, ktoré uspokoja potreby svojich zákazníkov. Udržateľnosť je nikdy nekončiaca cesta a celulózo-papierenský priemysel bude aj naďalej klásť dôraz na udržateľný rozvoj a ďalšie zvyšovanie ekologickej účinnosti svojich výrobkov, obmedzovať spotrebu vody a energií, znižovať emisie a vypúšťanie látok a usilovať o zachovanie biodiverzity. Papierenský priemysel má niekoľko rešpektovaných certifikačných systémov, ktoré zabezpečujú, aby papier, ktorý sa používa, pochádzal z trvalo udržateľných lesných zdrojov. Dvomi najznámejšími certifikáciami sú Forest Stewardship Council (FSC®) a Programme for the Endorsement of Forest Certification (PEFC®). Do roku 2050 sa očakáva premena celulózo-papierenského priemyslu na moderné lignocelulózové biorafinérie, ktoré budú pracovať pomocou prelomových technológií, budú vytvárať nové produkty s vyššou pridanou hodnotou a biodegradovateľné obaly na báze papiera. V súčasnosti je v celulózo-papierenskom priemysle zrejmý úbytok odborne vzdelaných ľudí, ich odchodom do starobného dôchodku sa stáva zamestnanosť v sektore kritická. Aj preto spoločnosti v celulózo-papierenskom priemysle na Slovensku kladú dôraz na neustále vzdelávanie a programy spolupráce so základnými, strednými a vysokými školami, kde sa sústredia aj na zvyšovanie povedomia o modernom a udržateľnom priemysle. Pre udržanie výroby v konkurenčnom svetovom prostredí je dôležité, aby sa naďalej vytvárali možnosti pre rýchlu implementáciu nových technológií, zlepšujúcich životné prostredie za súčasného zvýšenia konkurencieschopnosti. Neoddeliteľnou súčasťou týchto programov sú aj inovácie, či už v oblasti zavádzania automatizácie procesov, digitalizácie operácií alebo robotizácie výroby. Všetky inovačné procesy budú vyžadovať dôslednú zmenu vedomostí, zručností a kompetencií nielen u zamestnancov v sektore, ale aj mladej generácie, pripravujúcej sa na výkon povolania v sektore. 

POLYGRAFICKÝ PRIEMYSEL

Polygrafický priemysel je výrobným odborom, ktorý reprodukuje a tlačou rozmnožuje predlohy a dáva im konečný tvar výrobku. Charakterizovaný je ako viac-menej neopakujúca sa zákazková výroba a dnes je súčasťou komunikačného sektora, ktorý zahŕňa aj ostatné médiá (crossmedia), vrátane elektronických. Polygrafia stále plní úlohy zvyšovania úrovne spoločnosti v oblasti kultúry, informovanosti a vzdelanosti. Napomáha ekonomickému rastu spoločnosti a využívajú ju všetky sektory hospodárstva, vrátane verejných orgánov, finančných služieb, vydavateľstiev, distribučných služieb a výrobných odvetví. V Európe má toto odvetvie dlhoročnú tradíciu a je prepojené s inými odvetviami lesného hospodárstva, ako sú drevospracujúci priemysel a celulózo-papierenský priemysel, ktorý je dôležitým zamestnávateľom a poskytuje pracovné miesta pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov z oblasti polygrafie. Svojím objemom produkcie patrí polygrafický priemysel na Slovensku medzi menšie odvetvia, tvorí 0,4 % z priemyselnej výroby SR. Domáci dopyt je pre naplnenie disponibilných kapacít polygrafického priemyslu nedostatočný, a preto je existenčne závislý na vývoze produkcie, čo tvorí približne 40 % produkcie. Polygrafický priemysel prechádza zásadnými zmenami vo všetkých aspektoch v používaných technológiách aj v oblasti stratégií. Súčasné hospodárske prostredie, rozsah a rýchlosť vývoja nových technológií predikujú, že polygrafický sektor očakáva náročná budúcnosť. Toto odvetvie v súčasnosti čelí výzvam súvisiacim so zmenami návykov, prechodom na digitálnu komunikáciu a s konkurenciou z krajín mimo Európskej únie. Z dlhodobého hľadiska robotizácia a automatizácia v polygrafickom priemysle prináša zmeny a rast produktivity. Zmeny smerujú k tomu, že niektoré typy práce zaniknú a nahradia ich nové. Na nové pozície potrebujeme ľudí pripraviť. Typickým príkladom takých pozícií a aktivít, ktoré budú nahradené, sú opakované činnosti, napr. merania kvality počas výrobného procesu, ktoré pri vybavení senzorom, či laserom môže vykonávať robot a zabezpečiť štandardizáciu kvality produktov. Taktiež činnosti spojené s údržbou zariadení, kde sú presne načasované rutinné činnosti a je možné ich automatizovať a štandardizovať. Spôsob a kompetentnosť, s akou budú môcť firmy na tento fakt reagovať, bude mať za následok, že vznikne viac nových pozícií, napr. pozícia akéhosi “kontrolóra/školiteľa“, ktorý bude pracovať na linke, kontrolovať, analyzovať a školiť. Je potrebné ľuďom uľahčiť prácu a umožniť im, aby využili svoje schopnosti. To znamená, že pre firmu budú dôležitejšie kompetencie, znalosti ľudí, ako počet zamestnancov. Dôsledkom rýchlosti pokroku bude fakt, že odbornosť môže rýchlo zastarávať, preto by sa mal človek vzdelávať celoživotne. Vzdelávací systém musí riešiť aj to, aké vedomosti, schopnosti a zručnosti je potrebné učiť, aby fungovali v Priemysle 4.0, v digitálnych výrobných operáciách a v inteligentnom podniku (Smart Factory). Očakávame intenzívnejší rozvoj informačných a komunikačných technológií. Tu vzniká aj úloha pre štát, aby v rámci celoživotného vzdelávania robil adekvátne opatrenia pre permanentnú odbornú prípravu aj pre dospelých ľudí.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.