Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
• Dopad pandémie • Potravinová sebestačnosť • Bezpečnosť potravín • Riadenie rizík na národnej úrovni • Riadenie rizík na medzinárodnej úrovni • Podporná politika štátu
Pandémia zasiahla všetky oblasti spoločenského života, čo sa do určitej miery prejaví najmä na potravinovom správaní spotrebiteľov, potrebe posilniť domácu výrobu potravín a definovaní podmienok dovozu potravín. Celoplanetárny rozsah súčasnej civilizačnej krízy je do značnej miery priamym dôsledkom procesu neoliberálnej globalizácie, ktorý v predchádzajúcich dekádach vytvoril prepojenú globálnu civilizáciu. Ekonomická globalizácia, nech už sú jej nedostatky akékoľvek, bola doposiaľ považovaná za dominantný model pre globálnu priemyselnú civilizáciu. Ekonomická globalizácia priniesla, okrem iného, aj globálne dodávateľské siete, prepojenie planéty, ktoré má však aj extrémne negatívny efekt v tom, že globálne kanály vytvárajú ideálne podmienky pre šírenie epidémií (v konečnom dôsledku aj globálnych pandémií) či transkontinentálne šírenie ekonomických a finančných problémov vo forme rôznych bublín a defektov z kontinentu na kontinent. Pandémia spôsobí to, že v sektore bude potrebné zvýšiť domácu produkciu. S tým bude súvisieť aj väčší dopyt po domácej pracovnej sile. Nevyhnutne bude potrebné zaškolenie ľudských zdrojov a takisto bude potrebné motivovať ich, aby v sektore zotrvali.
Potravinovú sebestačnosť (Food Security), ako súčasť výživovej politiky, môžeme definovať ako schopnosť krajiny zabezpečiť potraviny domáceho pôvodu pre domáci trh. Miera potravinovej sebestačnosti je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, v ktorom sa odráža celková ekonomika a spoločenská úroveň krajiny. Potravinová sebestačnosť je postavená na štyroch základných pilieroch — dostupnosť, prístup k potrave, využitie potravy a stabilita prístupu. Je zaručená vtedy, ak za všetkých okolností majú všetci ľudia ekonomický, sociálny a fyzický prístup k dostatočnému množstvu bezpečných a výživných potravín ktoré postačujú na pokrytie potrieb ich výživy a stravovacích preferencií tak, aby mohli viesť aktívny a zdravý život. Je potrebné zvýšiť počet zamestnancov v odvetviach, kde je nízka domáca produkcia surovín a potravín (produkcia bravčového a hovädzieho mäsa, ovocia a zeleniny).
Cieľom politiky v oblasti bezpečnosti potravín (Food safety) je ochrániť spotrebiteľov a ich zdravie a zároveň zaručiť fungovanie jednotného trhu. Ochrana zdravia je cieľom všetkých právnych predpisov a noriem EÚ týkajúcich sa poľnohospodárstva, chovu hospodárskych zvierat a výroby potravín. Politika bezpečnosti potravín sa odvíja od zásady vysledovateľnosti vstupov (napr. krmivá) aj výstupov (napr. primárna výroba, spracovanie, skladovanie, doprava a maloobchodný predaj).
Uplatňovanie integrovanej politiky bezpečnosti potravín vyžaduje niekoľko krokov, ako sú vytváranie efektívnych systémov kontroly, koordinovanie medzinárodných vzťahov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami ako aj spolupráca s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) a zaistenie vyhodnotenia rizík na základe vedeckých dôkazov. Ľudské zdroje budú musieť dôsledne využívať znalosť legislatívy, budú musieť mať odborné poznatky, ovládať systémy kontroly bezpečnosti potravín a budú musieť reagovať na aktuálnu potrebu kapacít v oblasti výskumu a inovácií.
Riziko (ako napríklad mráz, ľadovec, poveternostné vplyvy, povodne) je situácia, kedy budúca skutočnosť je dopredu jednoznačne charakterizovaná pomocou počtu pravdepodobností, pričom je možné vypočítať pravdepodobnosť, že určitá udalosť nastane. Zároveň definuje aj pojem neistota, čo je stav, kedy je pravdepodobnosť ťažko vyčísliteľná, a pojem neurčitosť, kedy sú veličiny síce definované, ale ich hodnoty sú neznáme. Potravinárstvo je odvetvie hospodárstva, ktorého úlohou je zabezpečiť výživu obyvateľstva. Potravinárska výroba sa z hľadiska pôvodu zdrojov delí na dve základné časti, a to rastlinnú a živočíšnu produkciu. Tieto produkty slúžia k výžive ľudí, ale aj k priemyselnej výrobe. Preto je dôležité, aby riziká v súvislosti s výrobou potravín boli riadené. Rozhodujúce je monitorovať riziká, ktoré súvisia s primárnou produkciou napr. produkcia ovocia, zeleniny, obilnín a strukovín, ktorých úroda je v podstate závislá od poveternostných podmienok resp. klimatických zmien. Vo vzťahu k ľudským zdrojom je potrebné vzdelávať špecialistov, ktorí budú prognózovať, analyzovať a monitorovať dopady rizík na národnej úrovni na produkciu a spracovanie potravín na domácom trhu.
Vzhľadom na to, že naša krajina má nízku sebestačnosť a je závislá od dovozov surovín a potravín zo zahraničia, riadenie rizík na medzinárodnej úrovni má veľký význam aj pre naše potravinárstvo. Rizikami sú prírodné katastrofy vo svete, ktoré sú dôsledkom klimatických zmien ale aj rôznych havárií, takisto aj prenosné ochorenia zvierat (mor ošípaných), nedostatok surovín pre výrobu potravín (nedostatok vanilky, kardamómu). Súčasne s prepojením riadenia domácich aj zahraničných rizík je nevyhnutné definovať, ako v prípade takýchto rizík zabezpečiť potravinovú sebestačnosť z domácich zdrojov. Taktiež je dôležité, aby sme (pri minimalizácii rizík) neboli orientovaní iba na malý počet dodávateľov. V prípade krízy by tak mohla byť zabezpečená kontinuita dodávok surovín a potravín. Riziká na medzinárodnej úrovni musia zohľadňovať aj koncepčné materiály SR (poľnohospodárska politika). Vo vzťahu k ľudským zdrojom je potrebné vzdelávať jazykovo a odborne zdatných špecialistov, ktorí budú aj na medzinárodnej úrovni prognózovať, analyzovať a monitorovať riziká so zameraním na dopad pre domácich výrobcov a spotrebiteľov.
Konkurencieschopnosť potravinárskeho odvetvia vo veľkej miere ovplyvňuje podporná politika štátu. V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie čerpá agropotravinárske odvetvie značné finančné prostriedky, v rámci Programu rozvoja vidieka je možné využiť finančnú podporu projektov aj zo strany spracovateľských potravinárskych podnikov. Ďalej sú to národné dotácie – podpora potravinárskeho odvetvia zo štátneho rozpočtu, vhodným nástrojom sú aj výhodné finančné úvery, bankové záruky, či iné finančné deriváty). Podporná politika štátu vplýva priamo na pracovnú silu – rozširovanie spracovateľských kapacít a podpora výroby potravín môže znamenať zvýšenie zamestnanosti, najmä v regiónoch a na vidieku, zároveň podpora inovácií znamená zvyšovanie kvality pracovných miest, ďalšie vzdelávanie zamestnancov a zvyšovanie úrovne odborného vzdelávania, vrátane duálneho vzdelávania.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.