Investície a kapitálové zázemie

Podniky v sektore disponujú priemerným kapitálom na jedného zamestnanca na úrovni 162 tisíc EUR. Dlhodobý hmotný majetok z toho tvorí 94,8 %. Z hľadiska špecifických kapitálových položiek tvoria 28,8 % budovy a stavby, 55,4 % stroje a hnuteľné veci a 1,2 % softvérové vybavenie. Sektor má podpriemernú potrebu kapitálu na zamestnanca (o 72% nižšiu ako priemer v SR) a patrí medzi 46 % sektorov s najnižšou kapitálovou náročnosťou produkcie. Keďže objem kapitálu na zamestnanca rastie, rastie aj jeho dôležitosť v produkčných procesoch. Tento rast je menej výrazný ako v hospodárstve SR a je nižší ako v 86 % sektorov.

Kapitál podnikov v sektore potravinárstva

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 15

Hmotný vs. nehmotný majetok

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 17

Podniky v sektore investovali v roku 2019 rovnako ako pred piatimi rokmi. Na jedného zamestnanca pripadali investície vo výške 7,5 tisíc EUR, čo je o 10 % menej ako na národnej úrovni. Sektor tak má podpriemernú dynamiku investičnej aktivity. Investície v sektore tvoria 2 % investičnej aktivity v SR. 93 % investícií smeruje do hmotného majetku. Hlavnou investičnou položkou sú stroje a hnuteľné veci.

Tvorba fixného kapitálu

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 18

Podniky v sektore potrebujú v priemere kapitál na úrovni 1,8 EUR na tvorbu jedného eura produkcie a 6,86 EUR na tvorbu jedného eura pridanej hodnoty. Klesajúci trend tohto ukazovateľa hovorí o klesajúcom podiele kapitálu na výrobnom procese spoločností, ale súčasne hovorí aj o zvyšujúcej sa produktivite kapitálu (t. j. jednotka kapitálu v minulosti prinášala menší príspevok k tvorbe pridanej hodnoty ako v súčasnosti). Z každého eura realizovanej produkcie používajú spoločnosti na ďalšie investície približne 8 centov (8 %) a na každé euro pridanej hodnoty prislúcha približne 32 centov nových investícií.

Sektor má podpriemernú úroveň kapitálu na tvorbu eura pridanej hodnoty, ktorá je o 60 % nižšia ako v SR. Patrí medzi 46 % sektorov s najvyššou úrovňou tohto ukazovateľa v SR. Sektor na jednotku pridanej hodnoty investuje ročne o 33 % viac je ako priemer SR.

Kapitál vs. tvorba eura

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 19

V roku 2019 investovali podniky v sektore do vedy a výskumu 1,3 mil. EUR. V porovnaní s ostatnými sektormi však patrí sektor potravinárstvo medzi sektory s podpriemernými investíciami do vedy a výskumu a tvorí len 0,2 % celkových výdavkov do vedy a výskumu v SR. Priemerné výdavky na vedu a výskum na podnik rastú v sektore rýchlejšie ako v SR. V roku 2019 investoval sektor oproti roku 2014 do vedy a výskumu o 46 % viac investícií. Pri pohľade na investovanie do vedy a výskumu na úrovni zamestnanca možno vidieť výrazný rozdiel medzi sektorom potravinárstvo a národnou úrovňou výdavkov. V sektore na jedného zamestnanca pripadá 38 EUR výdavkov na vedu a výskum.

Nemenej dôležité sú výdavky na inovácie. Sektor investuje do inovácií v priemere 28,9 tisíc EUR na podnik, čo je 2-krát viac ako je národný priemer. Celkovo sa sektor podieľa na celkových výdavkoch do inovácií v SR 3 %-ami. 

Výdavky na vedu a výskum

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 21

Výdavky na inovácie

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 22

V roku 2016 poskytol štát sektoru potravinárstvo investičnú pomoc na podporu konkurencieschopnosti a rozvoja vo výške 1,4 mil. EUR. Sektor patrí medzi sektory s najnižšími investičnými stimulmi.

Investičné stimuly štátu

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 51

Základným problémom potravinovej sebestačnosti SR je podfinancovanie potravinárskeho priemyslu, ku ktorému došlo najmä presunom finančných prostriedkov určených pre spracovateľský priemysel prvovýrobcom:

Potravinársky priemysel je najslabším a najmenej podporovaným článkom potravinárskej vertikály.

Potravinársky priemysel dlhodobo nepatrí medzi príjemcov štátnej pomoci, prvá finančná pomoc pre spracovateľov potravín prišla až v štátnom rozpočte na rok 2019.

Bez fungujúceho potravinárskeho priemyslu budú poľnohospodárske podniky odkázané vyvážať svoju produkciu do zahraničia, bez pridanej hodnoty, bez stabilných odberateľských vzťahov s domácimi spracovateľmi, čo ešte viac naruší potravinovú sebestačnosť Slovenska a prehĺbi pasívne saldo obchodnej bilancie.

Diverzifikácia priemyslu zabezpečí väčšiu stabilitu národného hospodárstva a verejných financií v prípade rôznych kríz, pričom potravinársky priemysel má potenciál prinášať rozvoj a zamestnanosť do regiónov, aj do najodľahlejších obcí v Slovenskej republike. Potravinová sebestačnosť v základných komoditách je zároveň kľúčová v prípade rôznych potravinových kríz, ktoré majú devastačný účinok na príslušné odvetvia a nútia predajcov potravín hľadať alternatívne zdroje dodávok za účelom pokrytia domácej spotreby.

V neposlednom rade prispeje lokálna výroba potravín aj k zmierňovaniu dopadu klimatických zmien znižovaním uhlíkovej stopy, pričom pri správnom nastavení a podpore výskumu pre potravinársky priemysel sa Slovensko vie stať popredným zavádzateľom biologicky rozložiteľných a 100 % recyklovateľných obalov pre potravinársku výrobu.

Maďarsko napríklad investovalo do výroby potravín v predchádzajúcom 7-ročnom finančnom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky 1 miliardu EUR. Česká republika notifikovala a pravidelne využíva národné schémy štátnej pomoci pre potravinársky priemysel. Potravinárstvu na Slovensku chýbajú nielen notifikované schémy štátnej pomoci, ale aj úverové schémy, ktoré by uľahčili prístup potravinárskych podnikov k výhodnejším úverom.

Notifikovaná štátna pomoc do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v rokoch 2010 – 2019

Zdroj: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, bohužiaľ, vôbec nepočíta so žiadnou podporou potravinárstva ani poľnohospodárstva, napriek tomu, že iné krajiny vyčlenili z tohto balíka pre sektor nemalé finančné prostriedky.

Podiel pôdohospodárstva a potravinárstva na celkovom objeme grantov z Plánu obnovy

Zdroj: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.