Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
• Legislatíva EÚ – zelené riešenia • Legislatíva EÚ – minimálna mzda • Reštrikcie • Daňová legislatíva • Voľný obchod s tretími krajinami
Stratégie Európskej komisie ako Európska zelená dohoda a stratégia Z farmy na stôl predpokladajú prijatie legislatívy na úrovni EÚ, ktorá bude harmonizovať podmienky súvisiace so životným prostredím a udržateľnosťou, čo výrazným spôsobom ovplyvní potravinársky sektor a v neposlednom rade aj existenciu a kvalitu pracovných miest v ňom. Ďalším významným nástrojom sú referenčné dokumenty BAT (Best Available Techniques – najlepšie dostupné techniky), ktoré stanovujú environmentálne požiadavky na potravinárske prevádzky. Ich nesplnením potravinársky podnik stráca oprávnenie na prevádzku, čo môže znamenať zánik firmy a stratu pracovných miest.
Na úrovni Európskej únie v súčasnej dobe prebieha diskusia k prijatiu právneho predpisu, ktorý by stanovoval harmonizovanú minimálnu mzdu pre všetky krajiny EÚ. Takáto legislatíva by výrazným spôsobom zasiahla podnikateľské prostredie najmä v krajinách strednej a východnej Európy a v neposlednom rade by mala vplyv aj na zamestnanosť a mohla by znamenať presun významných zamestnávateľov do iných krajín EÚ, prípadne do tretích krajín.
Potravinársky priemysel je najväčším svetovým exportérom potravín, a preto sektor výrazne ovplyvňujú aj prípadné reštrikcie dovozu a vývozu, napr. sankcie voči Rusku, alebo zákaz vývozu určitých potravinárskych komodít, ako napríklad v prípade pandémie COVID-19. Zákazy vývozu môžu znamenať obmedzenie potravinárskej výroby a tým dopad na pracovnú silu prepúšťaním zamestnancov. Reštrikcie môžu znamenať aj obmedzený pohyb sezónnych zamestnancov.
V rámci daňových politík štátov sú často prijímané rôzne dane z potravín, napr. daň z cukru, tukov, soli, ktorých cieľom je na jednej strane zvýšenie príjmov štátnej pokladnice, na druhej strane obmedzenie miery obezity. Tieto dane majú väčšinou vplyv na reformuláciu potravín, s čím nepriamo súvisí podpora vedy a výskumu v oblasti potravín a zvýšený dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile. Ďalšími nástrojmi môžu byť rôzne environmentálne dane, zníženie sadzby DPH na potraviny, ktorá stimuluje spotrebu, prípadne daňové stimuly pre odvetvie potravinárstva, ktoré podporia potravinársku výrobu a tým aj zamestnanosť v odvetví.
Dohody o voľnom obchode uzatvárané medzi Európskou úniou a tretími krajinami – napr. krajiny MERCOSUR, Kanada, USA znamenajú zvyšovanie kvót na dovoz potravín, ktoré sú často lacnejšie ako potraviny vyrobené v EÚ. Nakoľko západné krajiny sú protekcionistické, väčšinou tieto výrobky končia v krajinách s nízkou úrovňou sebestačnosti. Nízka konkurencieschopnosť slovenských výrobcov voči výrobcom z tretích krajín môže znamenať zánik lokálnej výroby a zníženie počtu pracovných miest.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.