Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Analýza PESTLE je podporou pre strategické plánovanie rozvoja ľudských zdrojov do roku 2030 v oblasti poľnohospodárstva, veterinárstva a rybolovu tým, že poskytuje prehľad o externom prostredí. Analýzou politických, ekonomických, sociálnych, technologických, legislatívnych a environmentálnych aspektov poskytuje komplexný obraz o stave a trendoch dôležitých faktorov (Obrázok č. 3).
Všeobecná schéma PESTLE analýzy
| P | E | S | T | L | E |
| Politické aspekty | Ekonomické aspekty | Sociálne aspekty | Technologické aspekty | Legislatívne aspekty | Environmentálne aspekty |
PESTLE analýza sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov je uvedená v Tabuľke č. 1.
PESTLE analýza sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov
| P | Poľnohospodárske politiky na úrovni EÚ a SR sa menia smerom k podpore výroby zdravých potravín a tvorby environmentálnych verejných statkov, čo bude mať vplyv na potrebu zručností a kompetencií pracovníkovOčakáva sa rastúci rozvoj biohospodárstva, cirkulárnej ekonomiky a znižovanie, resp. efektívnejšie zhodnocovanie potravinového odpadu na úkor fosílnych palív, čo bude mať vplyv na zmenu podnikateľského modelu a nárokov na časť pracovných síl.Rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zo strany EÚ pre SR zostane na približne rovnakej úrovni ako v rokoch 2014 – 2020. Nová SPP bude klásť väčší dôraz na rozvoj vidieka na úkor priamych platieb. Štátna pomoc podľa predpokladov zostane na rovnakej úrovni.Prioritami nového rozpočtu SPP na Slovensku bude väčšia podpora zamestnanosti prostredníctvom podpory komodít náročných na ľudskú prácu (ovocie, zelenina, živočíšna výroba).Sektor poľnohospodárstva bude vyžadovať zjednodušenie a flexibilnejšiu úpravu vzájomných vzťahov medzi poľnohospodárom ako zamestnávateľom a sezónnym zamestnancom a vyššiu podporu sezónneho zamestnávania vrátane zamestnávania cudzincov, ako aj zníženie daňovo-odvodového zaťaženia tohto pracovného pomeru. |
| E | V rámci svetovej ekonomiky sa zvyšuje vplyv Číny, Indie, Indonézie, Brazílie, Mexika a Turecka na úkor tradičných mocností (USA, EÚ, Japonsko, UK, Kanada). Dôležitú úlohu budú zohrávať procesy ako globalizácia, liberalizácia obchodu, globálne potravinové ponukové reťazce, globálny tok investícii do poľnohospodárstva a potravinárstva, ale aj boj proti prenosu poľnohospodárskych škodcov a chorôb.Svetová populácia bude rásť. Z globálneho hľadiska porastie dopyt po bielkovinách živočíšneho pôvodu a po hotových potravinách. Očakáva sa, že dopyt bude v dôsledku diverzifikácie životných štýlov rozmanitejší. Na poľnohospodárov a potravinárov budú kladené nové požiadavky a bude vznikať dopyt po nových službáchPandémia COVID-19 mala zásadný vplyv na ekonomiku v rokoch 2020 a 2021. Vplyvy pandémie budú podľa očakávaní pokračovať aj v roku 2022, ale od roku 2023 až do roku 2030 sa očakáva globálny ekonomický rast na úrovni 3 % ročne a globálny rast poľnohospodárskej produkcie.Slovenská ekonomika by sa mala po pandémii COVID-u začať zotavovať a pokračovať v pozitívnom trende aj v nasledujúcich rokoch. S určitým časovým oneskorením sa bude zlepšovať aj trh práce, ale na úrovni EÚ sa očakáva postupný pokles využívania poľnohospodárskej pôdy v dôsledku rastúceho dopytu po pôde na rozširovanie miest a infraštruktúry, ale aj zavedením agronenviromentálnych opatrení na ochranu pôdy v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pokles výmery poľnohospodárskej pôdy môže spôsobovať komplikácie hlavne začínajúcim farmárom.Očakáva sa postupný pokles pracovnej sily v poľnohospodárstve v celej EÚ na úrovni 1 % ročne[1] v dôsledku technologického pokroku a zvyšovania kapitálu fariem. Farmári budú nahradzovať pracovnú silu strojnotechnologickým vybavením a novým technológiami.Rast rastlinnej výroby bude rýchlejší ako rast živočíšnej výroby a produkcie mlieka. Živočíšna výroba a produkcia mlieka je pritom náročnejšia na ľudskú prácu čo malo v minulosti negatívny vplyv na zamestnanosť v sektore. V budúcnosti sa však očakáva stabilizácia živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby.Mzdy v poľnohospodárstve budú rásť porovnateľným tempom ako mzdy v národnom hospodárstve. Mzdy v poľnohospodárstve však budú naďalej zaostávať za priemernými mzdami v národnom hospodárstve.Rozdrobenosť vlastníctva pôdy na Slovensku má negatívny vplyv na trh s pôdou a rozvoj fariem na Slovensku. Negatívny vplyv má tento stav hlavne na začínajúcich poľnohospodárov.Na spotrebiteľskom trhu chýbajú lokálne poľnohospodárske komodity a potraviny. Slovensko je čistým vývozcom poľnohospodárskych komodít a čistým dovozcom potravinárskych produktov. Deficit v lokálnych potravinách môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. Existuje medzera na trhu.Potravinové trhy budú viac segmentované. To zvýši tlak na poľnohospodárov, aby sa rýchlo prispôsobili a dobre reagovali na trhové signály. Farmári majú slabé postavenie v potravinovom reťazci. Prostredníctvom SPP a národných poľnohospodárskych politík sa plánuje zvýšenie vyjednávacej sily prvovýroby v rámci potravinovej ponukovej vertikály, čo môže pozitívne vplývať na rast produkcie a zamestnanosti v poľnohospodárstve. Poľnohospodárski producenti na Slovensku čelia systémovo konkurenčnej nevýhode na jednotnom trhu EÚ z dôvodu zaostávania národnej podpory a prioritizácie odvetvia – vzhľadom na konkurentov v okolitých krajinách – s vplyvom na expanziu sektora a súvisiaci rast zamestnanosti. |
| S | Do roku 2030 sa zväčší svetová populácia na 8,5 miliárd osôb. VEÚ bude dominovať starnutie a Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny OECD. Potravinárstvo aj poľnohospodárstvo bude musieť ponúkať produkty a služby tomuto rastúcemu segmentu trhu.Nedostatok pracovnej sily v rozvinutých štátoch sa postupne rieši prostredníctvom zahraničnej pracovnej sily, resp. migrácie a tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti. V porovnaní so zvyškom Európy patrí Slovensko medzi krajiny s najnižším zastúpením zahraničnej pracovnej sily, resp. s najnižšou čistou migráciou a nie je pravdepodobné, že by sa tento trend mal zmeniť v najbližšej dobe. Dlhodobo však bude nevyhnutný prílev zahraničnej pracovnej sily aj v poľnohospodárstve, najmä na sezónne zamestnávanie.Urbanizácia bude mať signifikantný vplyv na rozvoj vidieka na Slovensku. Okrem vyľudňovania vidieka hrozí aj znižovanie služieb na vidieku. Poľnohospodárstvo sa bude viac zapájať do vidieckej turistiky, zachovávania kultúry, tradícií. Je potrebné tomuto trendu prispôsobiť výdavky na celkový rozvoj regiónov, aby sa spomalilo vyľudňovanie vidieka.Poľnohospodárstvo sa stane dôležitým aspektom bezpečnosti a stability. Poľnohospodárstvo musí zabezpečiť bezpečnosť dodávateľských reťazcov, prístup k zdrojom, vrátane vody, ochranu zvierat a rastlín. Budú sa vyžadovať väčšie podnikateľské zručnosti a flexibilita na strane farmárov a potravinárov.Spotrebitelia budú náročnejší a budú chcieť vedieť viac o pôvode potravinárskych výrobkov a o tom, ako sa vyrábajú. Poľnohospodári uvidia príležitosť poskytnúť miestnym komunitám kvalitné výrobky, čo vytvára dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile.Súčasná situácia okolo vírusu COVID-19 ukázala dôležitosť lokálnej produkcie potravín, neformálnych sietí domácej produkcie, alternatívnej produkcie potravín, a pod. To vytvára aj priestor pre rozvoj produkcie komodít a ich spracovanie na Slovensku, čo môže viesť k tvorbe pracovných miest. |
| T | Očakáva sa, že v budúcnosti sa zmení charakter práce poľnohospodára. Pre mnohých poľnohospodárov budú nevyhnutné technologické a manažérske schopnosti. Užší kontakt a viac interakcie so spotrebiteľmi si navyše budú vyžadovať dobré komunikačné schopnosti. Postupy ako precízne poľnohospodárstvo, robotizácia, digitalizácia dodávateľských reťazcov (blockchain, autonómna mobilita) a systémy na podporu rozhodovania (umelá inteligencia, big data) prispejú k zvýšeniu efektívnosti poľnohospodárstva. Zvyšovanie produktivity práce bude vytvárať dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile na úkor nekvalifikovanej. Budú zanikať pracovné miesta pre ľudí bez náležitých zručností a ľudského kapitálu.Zvýšia sa požiadavky na nové know-how, špecifické kompetencie a komplexné siete partnerov na zostavenie správnej kombinácie aktív (pôda, kapitál, práca), výrobných procesov (poradcovia, poskytovatelia služieb) a predaja (spotrebiteľské siete, komunikácia a sociálne médiá). Rastúci dopyt po vyšších výnosoch a vyššej ochrane životného prostredia bude naďalej spôsobovať tlak na odvetvie poľnohospodárstva, aby „produkovalo viac za menej“. Technologický pokrok sa prejaví na zamestnanosti v poľnohospodárstve. Odhady podielu pracovných miest, ktoré by sa dali v budúcnosti automatizovať, sa medzi štúdiami veľmi líšia a ich vplyv nie je možné číselne úplne zadefinovať. Poznatky a inovácie budú hrať kľúčovú úlohu pri pomoci poľnohospodárom a vidieckym komunitám čeliť výzvam súčasnosti a zajtrajška. Slovensko však v tejto oblasti výrazne zaostáva a poradenský systém je veľmi slabý a vysoko fragmentovaný (EK, 2019).Bude rásť vplyv automatizácie a robotizácie, čo negatívne ovplyvní zamestnanosť. Na farmách sa zníži potreba pracovných síl, ubudne manuálna práca a nepretržitá prevádzka v poľnohospodárstve sa môže stať realitou. Konektivita a virtuálne služby výrazne uľahčia život vo vidieckych oblastiach, umožnia prácu z domu, prácu na diaľku, zároveň aleumožnia vidieckym oblastiam prístup k službám ako vzdelávanie, zdravotníctvo alebo online platformy. Tento vývoj bude klásť nároky na kvalifikáciu poľnohospodárov a pracovníkov v poľnohospodárstve.Ďalej sa budú rozvíjať nové technológie chovu vrátane syntetickej biológie s cieľom vzniku nových plemien s pozitívnym vplyvom na efektívnosť živočíšnej výroby. Technologický pokrok bude mať vplyv aj na iné oblasti ako napríklad úpravu počasia, technológiu dopravy, konzervovania, vertikálne poľnohospodárstvo, akvakultúru, obnoviteľnú energiu a decentralizovanú výrobu energie, senzorovú technológiu, inteligentné materiály, 3D/4D tlač. |
| L | Nová Spoločná poľnohospodárska politika (SPP EÚ) do roku 2027 má na životné prostredie a klímu naviazané tri z deviatich cieľov. Až 40 % celkových finančných prostriedkov SPP musí členský štát vo svojom Strategickom pláne naviazať na plnenie týchto cieľov. Vyžaduje to vzdelanú pracovnú silu v oblasti ochrany životného prostredia.Získavanie podpôr v poľnohospodárstve je podmienené splnením požiadaviek vo forme kondicionality. Tieto požiadavky vyplývajú buď z právnych predpisov o SPP (v prípade „noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav“ – GAEC), alebo zo smerníc a nariadení mimo SPP (v prípade „povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia“ – SMR2) iné právne záväzky v oblasti životného prostredia a klímy (okrem SPP). Pracovná sila sa v tejto oblasti bude musieť pravidelne školiť, potrebné je vytvárať aj poradenský systém s odbornými poradcami.Právna úprava zamestnávania cudzincov v poľnohospodárstve a sezónneho zamestnávania bude mať veľký vplyv na sektor poľnohospodárstva. Vzhľadom na sezónny charakter výroby je potrebné zvýšiť flexibilitu pri sezónnom zamestnávaní. Vyžaduje to legislatívne zmeny aj prispôsobenie sa fariem novej situácii na trhu. |
| E | Klimatická zmena má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo a znamená zhoršovanie počasia a jeho väčšiu nepredvídateľnosť, meniace sa regionálne podmienky pestovania plodín, vyššiu variabilitu úrody, rozširovanie chorôb a škodcov, pokles biodiverzity. To vytvorí v budúcnosti tlak na zmenu produkčných metód a rozvoj ekologického poľnohospodárstva. Vplyvy zmeny klímy sa prejavia v celej Európe, čo povedie k nestabilným poveternostným podmienkam, častejším povodniam, suchám a teplotným extrémom. Poľnohospodári sa musia naučiť, ako reagovať na zmenu klímy zmenou produkčných metód, štruktúry výroby a pod.Ekologické poľnohospodárstvo v akejkoľvek podobe bude v budúcnosti oveľa bežnejšie. High-tech prístupy, ako napríklad precízne poľnohospodárstvo, budú existovať súčasne alebo sa budú kombinovať s inými prístupmi, ako je agroekológia a permakultúra. Tradičná poľnohospodárska kvalifikácia zamestnancov sa bude musieť dopĺňať o ekologické znalosti. Cirkulárna ekonomika môže priniesť pozitívny účinok na vytváranie pracovných miest za predpokladu, že pracovníci získajú zručnosti požadované zeleným prechodom. Pri prechode na cirkulárnejšie hospodárstvo by sa HDP v EÚ mohlo do roku 2030 zvýšiť o takmer 0,5 %. Čistý nárast pracovných miest bude približne 700 000 (EK, 2018a).Podľa Envirostratégie 2030 sa vláda SR zaviazala zvýšiť podiel výmery ekologického poľnohospodárstva na 12,5 % poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 250 000 ha. Stratégia z farmy na stôl má však v oblasti ekologického poľnohospodárstva ešte ďaleko ambicióznejšie ciele. Poľnohospodári sa musia začať prispôsobovať na prechod na ekologické poľnohospodárstvo.Z hľadiska environmentálnych cieľov potrebuje Slovensko zvýšiť biodiverzitu, riešiť vodnú a veternú eróziu, udržať klesajúci trend produkcie amoniaku z poľnohospodárstva a naďalej ochraňovať vodné zdroje pred znečistením poľnohospodárskou výrobou. Čiastočne dôjde k ústupu od veľkovýrobných produkčných metód smerom k diverzifikovanejšej produkcii s vplyvom aj na zamestnanosť.Poľnohospodárstvo je najväčším producentom amoniaku, ale jeho produkcia v priebehu rokov postupne klesá. Na znižujúce sa množstvo emisií má vplyv aj dlhodobo klesajúci počet hospodárskych zvierat a s ním súvisiaci pokles produkcie a využívania organických hnojív aj pod vplyvom zmeny preferencií spotrebiteľov smerom k poklesu spotreby mäsa. Na tieto trendy budú musieť reagovať farmy, poľnohospodárska politika aj vzdelávacie inštitúcie. |
Podrobnejšie spracovaná PESTLE analýza vrátane analytických textov je uvedená v Prílohe č. 3.
[1] EK, 2020a
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.