Vplyv výnimočných situácií na ľudské zdroje

Medzi významné prejavy zmeny klímy patria v našich zemepisných podmienkach okrem víchric, či tornád, ktoré sa v ostatnom čase prejavujú stále väčšou silou, aj dlhotrvajúce obdobia horúčav a sucha sprevádzané alebo striedané silnými prívalovými, resp. intenzívnymi zrážkami,  kedy v krátkom čase spadne veľké množstvo vody na pomerne malé územie, dôsledkom čoho vznikajú tzv. bleskové povodne. Príčiny povodní sú samozrejme rozmanitejšie, ale ich dôsledky takmer vždy prinášajú spoločnosti veľké škody na majetku, národnom hospodárstve, kultúrnom dedičstve, životnom prostredí ale žiaľ často aj na životoch.

Ochrana pred povodňami je v Slovenskej republike zabezpečovaná podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Ochranu pred povodňami predstavujú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovaných povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní. Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.

Z hľadiska ochrany pred povodňami sú rozhodujúce preventívne opatrenia, medzi ktoré patrí aj preventívna údržba vodných tokov a vodných stavieb vykonávaná prioritne správcom vodohospodársky významných vodných tokov a správcom drobných vodných tokov prostredníctvom úsekových technikov, resp. v prípade vodných stavieb ich správcami, vlastníkmi alebo prevádzkovateľmi.

V čase povodňovej situácie je potrebné realizovať tak povodňové záchranné práce (zabezpečované záchrannými zložkami štátu), ako aj povodňové zabezpečovacie práce, ktoré sú (okrem iných osôb) v pôsobnosti správcov vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných tokov prostredníctvom povodňových úsekových technikov. V zmysle schválených povodňových plánov má v súčasnosti každý povodňový úsek jedného povodňového úsekového technika a jedného zástupcu.

Súčasné kapacity pracovníkov sú na jednotlivých povodňových úsekoch do veľkej miery poddimenzované. Pre zabezpečenie dvojsmennej 12 hodinovej prevádzky je potrebných približne 2 800 zamestnancov, pričom v súčasnosti deficit predstavuje cca 900 zamestnancov. V prípade, ak sa ale nezavedie do budúcnosti výnimka z časového obmedzenia práce v Zákonníku práce pre povodňové situácie, bude potrebná ešte ďalšia smena s plným počtom zamestnancov. Ide o zamestnancov vodohospodárov so stredným odborným vzdelaním alebo vysokoškolským vzdelaním.

Posilňovanie pracovných kapacít prostredníctvom presunu zamestnancov v rámci jednotlivých úsekov pri povodňových situáciách je možné iba ako krátkodobé krízové riešenie. Nie je to však vhodné systémové riešenie, pretože povodňová situácia sa môže vyskytovať (a aj sa reálne vyskytuje) na viacerých povodňových úsekoch súčasne, čo následne neumožňuje vzájomnú výpomoc v rámci postihnutých úsekov. A naviac treba dať do pozornosti skutočnosť, že presuny zamestnancov sa v minulosti neosvedčili  najmä z dôvodu, že znalosť charakteru územia a miestnych podmienok sú nevyhnutné a rozhodujúce podmienky pre efektívny a účelný výkon povodňových zabezpečovacích prác.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.