Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Jednou z možností ako zabezpečiť udržateľný model hospodárstva je postupný prechod od tradičných foriem nakladania s odpadom na nový model, ktorého základom je obehové hospodárstvo, v ktorom sa nepotrebné veci nestávajú odpadom, ale sú znovu používané. Cirkulárna ekonomika funguje v uzavretých kruhoch: biologickom a technickom. V rámci týchto kruhov sa pohybujú materiály a odpad neexistuje, lebo cirkulárna ekonomika vníma odpad ako zdroj – textil ako zdroj pre stavebný materiál, potravinový odpad ako zdroj pre papierenský priemysel, bioodpady ako zdroj pre poľnohospodárstvo a podobne. Takéto hospodárstvo zabezpečuje významné úspory energie a environmentálne prínosy. Dobre nastavené obehové hospodárstvo bude generovať obrovské množstvo hospodárskych príležitostí a nových pracovných miest. Negatívom prechodu z lineárneho odpadového hospodárstva bude naopak pokles pracovných miest v niektorých odvetviach hospodárstva.
Z pohľadu Slovenskej republiky zatiaľ neexistuje žiadna analýza, ktorá by vyčíslila, aké odvetvia zažijú najsilnejší nárast alebo pokles pracovných príležitostí. Z globálneho hľadiska predpokladáme dopyt po pracovných silách v sektore v oblastiach:
Z hľadiska zlepšenia tejto situácie a plnenia environmentálnych záväzkov štátu je nevyhnutné zabezpečenie kvalitnej systematickej environmentálnej výchovy a vzdelávania pre udržateľný rozvoj, ktoré nielenže zvyšuje environmentálne povedomie obyvateľstva, ale buduje aj aktívny prístup k životnému prostrediu prostredníctvom rozvíjania zručností, čo je základom úspešnej implementácie trvalo udržateľného rozvoja v reálnej praxi.
Stredoškolský vzdelávací systém reaguje na potrebu zabezpečenia kvalifikovanej pracovnej sily aktivitami:
Tvorbou nových odborov vzdelávania – odbory vzdelávania sa experimentálne overujú počas cyklu overovania, (keďže v rámci stredoškolského OVP nie je skupina odborov vzdelávania pre vodu. Odpad, ŽP sú oba nové študijné odbory overované v rámci iných skupín odborov vzdelávania)
Technologické a spoločenské zmeny prinášajú pre našu krajinu okrem iného aj zmeny v podobe vysokej miery digitalizácie, automatizácie a zavádzania nových technológii, zmenou potrebných zručností nielen manuálnych, ale aj vo forme automatizácie procesov a so širokými spoločenskými dopadmi. Slovensko, ako malá krajina je viazané na globálny trh a je silne ohrozené stratou pracovných miest v dôsledku automatizácie.
V sektore vodného hospodárstva sa najväčší vplyv inovácií očakáva v oblasti vodovodných sietí ako najstarších výrobných prostriedkov. Posilňovanie diagnostiky porúch, ale aj kvality potrubí bude zásadnou cestou, ktorá môže viesť k znižovaniu strát na vodovodnej sieti, pričom eliminácia strát vody je nevyhnutná z ekonomických dôvodov, ale aj z dôvodu poklesu zásob vody (v niektorých oblastiach sú už vodné zdroje „na hrane“ a situácia sa bude s veľkou pravdepodobnosťou iba zhoršovať). Tento očakávaný vývoj predikuje potrebu zamestnancov s technickým vzdelaním (VŠ aj SŠ), ktorí budú nevyhnutní pre obsluhu diagnostických strojov a sofistikované a koncepčné vyhodnocovanie. V oblasti správy a prevádzky vodných tokov a na nich vybudovaných vodných stavbách bude potrebné s ľudskými zdrojmi počítať aj v budúcnosti najmä v súvislosti so starostlivosťou a čistením vodných tokov a ich brehov (kosenie, odstraňovanie porastov a inváznych rastlín, odstraňovanie plávajúcich telies, ľadochodov a sedimentov z dna koryta a pod.). Pri technickom zabezpečení však môžeme očakávať inovácie technologických zariadení, ako sú robotizované prístroje (kosačky, zdvíhacie ramená a pod.), ktorých obsluha si bude vyžadovať nielen manuálne zručnosti, ale aj manipuláciu s digitálnymi nástrojmi ako sú tablety a jednoduché softvéry. Inovácie môžeme očakávať aj v procese monitoringu prostredia vodných tokov a stavieb, kde sa postupne zavádzajú smart riešenia. V rámci technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami sa vykonáva sledovanie javov (mechanických vlastností aj prírodných javov), ktoré si s vývojom a zavádzaním nových meracích a prístrojových technických zariadení ako aj s hodnotením nameraných veličín vyžadujú ľudí s príslušným technickým vzdelaním (VŠ aj SŠ). Pri výkone správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb sa už v súčasnosti používajú drony a „ponorky“, ktorých uplatnenie je do budúcnosti rozsiahle. Keďže požiadavky na obsluhu diagnostických strojov a sofistikované, analytické a koncepčné vyhodnocovanie vrátane tvorby modelových scenárov budú zo strany zamestnávateľov priebežne narastať, je potrebné, aby na tieto požiadavky reflektovali aj vzdelávacie inštitúcie a trh práce.
Okrem uvedeného sa predpokladá zavádzanie automatických meraní prietokov, automatizácia odberov vzoriek vrátane vybraných analýz a prenosu získaných údajov do centrálneho dispečerského centra. Na rovnakom automatickom a diaľkovo ovládanom systéme by mala fungovať väčšina strojných častí vodných stavieb. V súvislosti s obnovou strojového a vozového parku, ako aj s obnovou lodí bude ale kladená požiadavka na rekvalifikáciu alebo zaškolenie zamestnancov na nové výkonnejšie a moderne vybavené stroje a zariadenia s plnou automatizáciou a elektronizáciou. Samostatným riešením bude nasadzovanie diaľkových odpočtov na platforme IoT technológií. Tento trend je už dnes badateľný a je zrejme nezvrátiteľný, čo bude viesť k transformácii povolania odpočtárov na technikov, ktorí budú schopní montovať predmetné zariadenia. Rovnaký trend budeme v budúcnosti môcť sledovať pri všetkých povolaniach v sektore, ktoré ovplyvní vysoká miera automatizácie vykonávania a monitorovania procesov. V oblasti správy a prevádzky vodných tokov a na nich vybudovaných vodných stavieb sa plánuje súčasné stráženie vodohospodárskych objektov fyzickými osobami nahradiť plne automatizovanými kamerovými systémami, prípadne inými zabezpečovacími systémami prepojenými s centrálnym dispečingom, čo v praxi prinesie zníženie počtu zamestnancov strážnych služieb.
Stokové siete ostanú bez podstatných zmien. Výnimku budú tvoriť stokové siete s veľkým množstvom prečerpávacích staníc (ktoré budú niesť viaceré znaky umelej inteligencie), ktoré si vzhľadom na klimatickú zmenu (prívalové zrážky) si budú vyžadovať podstatne sofistikovanejšie riadenie ako v súčasnosti. Opäť bude stúpať potreba technikov s VŠ vzdelaním, aj keď táto služba bude v podmienkach vodární pravdepodobne prevažne nakupovaná v externom prostredí.
Nové metódy, metodiky a postupy v rámci analyzovania kvality vôd (rastúce požiadavky zo strany EÚ na analyzovanie nových látok prítomných vo vode), ako aj nové laboratórne prístrojové vybavenie si budú vyžadovať flexibilné prístupy vzdelávacích inštitúcií v oblasti chémie a technológie vôd.
V oblasti Čistenia odpadových vôd a úpravní vôd sa významné inovácie očakávať nedajú. Je reálny predpoklad, že bude stúpať množstvo informácií, ktoré budú mať v on-line režime k dispozícii dispečeri, respektíve technológovia, čo bude mať dopad na potrebu fyzickej prítomnosti pracovníkov priamo na príslušných objektoch. Preto možno očakávať postupný pokles zamestnanosti v režime 24/7. Bude to ale pomerne pomalý trend, nakoľko prebudovanie jednotlivých zariadení do režimu diaľkového ovládania (aby dispečer problém len nevidel, ale mohol na neho reagovať) si vyžiada nie úplne zanedbateľné investície. Na druhej strane nárast finančných nákladov na prácu v noci, cez sviatky a víkendy (založených na legislatíve) zamestnávateľov do takýchto riešení do značnej miery tlačí.
Všeobecne je možné konštatovať, že sa v najbližších rokoch dá očakávať lepšie a efektívnejšie využívanie informačných systémov, digitalizácia a automatizácia procesov v technických prevádzkach a zariadeniach, čo bude mať významný dopad na ľudské zdroje. V súčasnosti sa digitálne nástroje primárne uplatňujú na získanie potrebných dát od klientov. Na druhej strane je väčšina zákazníckych portálov užívateľsky nepriateľská – s minimálnym množstvom údajov, ktoré môžu byť pre klientov užitočné. Aplikácie do mobilov, respektíve iných zariadení v súčasnosti nie sú na programe dňa. Je predpoklad, že s pribúdajúcimi dátami, ktoré budú prevádzkovatelia zbierať/získavať v on-line režime sa tento prístup zmení, aj keď v nekonkurenčnom prostredí bude táto zmena pravdepodobne pomalá.
Rovnako, ako v oblasti vodárenských a kanalizačných služieb sa aj pri zabezpečovaní verejnoprospešných vodohospodárskych služieb vodných tokov a v systéme ochrany a monitoringu životného prostredia počíta so zavádzaním moderných, jednotných a vzájomne prepojených informačných systémov, ktoré budú mať v on-line režime k dispozícii dispečeri, respektíve technickí pracovníci na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania. Problémom ochrany životného prostredia je tiež nedostatočný monitoring a nedostatok vhodných dát pre rozhodovacie procesy. Problémom býva aj ich nedostatočné vzájomné prepojenie, chýbajúca konzistentnosť, častokrát duplicita ich zberu a nadmerná administratívna záťaž podnikateľských subjektov. Tento, už v súčasnosti nevyhnutný ale stále absentujúci nástroj bude mať priamy dopad na potrebu fyzickej prítomnosti pracovníkov priamo v príslušných objektoch. Preto možno očakávať postupný pokles zamestnanosti v režime 24/7. To znamená, že zamestnávatelia budú preferovať nižší počet zamestnancov s kvalitným technickým odborným vzdelaním. Ideálnym modelom by bola kombinácia vzdelania napr. technik so špecifickej oblasti-strojár-chemik-energetik so znalosťami v oblasti IT, modelovania, prenosu dát a pod., na ktoré sa už v súčasnosti kladie významný dôraz a dá sa povedať, že absolventi informačných technológií sú na trhu práce nedostatkovým tovarom, resp. oblasť vodného a odpadového hospodárstva nie je pre týchto ľudí z dôvodu finančného ohodnotenia ich práce zaujímavá. Budúce politiky a opatrenia by mali byť tvorené na základe aktuálnych dát a analýz. Kvalitné a aktuálne údaje taktiež zabezpečia aj lepšie a spoľahlivejšie plnenie cezhraničných a medzinárodných legislatívnych záväzkov Slovenskej republiky.
Využitie počítačových technológií na pomoc pri nakladaní s odpadom sa uplatní v procese vytvárania počítačových metód na podporu zberu a triedenia odpadu. Patrí sem použitie robotov v recyklačných zariadeniach na triedenie odpadu, zhutňovače ovládané pomocou GPS, kontajnery, ktoré zaznamenávajú, ktoré domácnosti triedia, logistické modely na optimalizáciu trás zberu, a ďalšie metódy. Vedeckými tímami budú vyvinuté nové technológie na spracovanie odpadu nekonvečným spôsobom, napríklad spracovanie vyhodených potravín na mieste. Odpadové a recyklačné technológie budú zahŕňať zber údajov s cieľom splniť ciele udržateľnosti. Výrobky budú sledované počas celej ich životnosti. Obchodné modely budú vytvorené na základe údajov o životnom cykle produktu, tak aby sa zabránilo vzniku odpadu.
V oblasti životného prostredia sa budú zavádzať inovácie najmä pri zbere dát, tvorbe dostupných a transparentných informácií, tvorbe databáz a informačných systémov, pre sledovanie javov a procesov prebiehajúcich v krajine, ako je napr. DPZ, precízne poľnohospodárstvo, využitie multispektrálnych satelitných a leteckých snímok, tvorba digitálnych archívov, a pod. Ekoinovácie treba očakávať aj v oblasti zabezpečenia monitoringu vývoja kvality jednotlivých zložiek životného prostredia, vody, pôdy, bioty, geologického podložia a pod. a pri tvorbe užívateľských portálov. Do tejto kategórie možno zaradiť aj inovácie v oblasti oceňovania prírodných zdrojov, ekosystémov a služieb, ktoré plynú z týchto ekosystémov (ekologické účtovníctvo, tvorba obchodných modelov, ktoré efektívnejšie využívajú zdroje a pod.).
Na výzvy, ktoré nás čakajú v súvislosti s uvedenými zmenami je v prvom rade potrebné reagovať zvyšovaním environmentálneho povedomia vzdelávaním obyvateľstva v čo najširšom spektre – od detí až po starých rodičov. Je to dôležité, okrem budovania vzťahu k životnému prostrediu, aj z dôvodu postupného prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré prinesie aj nové príležitosti v oblasti zamestnania. Nový model odpadového hospodárstva vygeneruje tisícky nových pracovných príležitostí najmä v recyklačnom priemysle, v spracovaní odpadu z dreva, vo veľkoobchode, v maloobchode, oprave tovarov pre domácnosť, v sektore výroby elektriny solárnou energiou, vo výskume a vývoji, atď. V súčasnosti len ťažko vyčísliť, koľko nových pracovných pozícií vygeneruje cirkulárna ekonomika v Slovenskej republike a aké budú požadované vzdelania, na ktoré by mal vzdelávací systém reagovať. Podľa analýz Európskej komisie by funkčný model obehového hospodárstva mohol časom priniesť nové pracovné príležitosti až na úrovni cca. 580 000 nových pracovných pozícií v EÚ. Rímsky klub hovorí o násobne vyšších číslach – napr. Fínsko mohlo úplným prechodom na obehové hospodárstvo vytvoriť do roku 2030 viac ako 75 000 pracovných miest, 100 000 pracovných miest by mohlo byť vytvorených vo Švédsku, 200 000 v Holandsku, 400 000 v Španielsku a 500 000 vo Francúzsku. Vo všeobecnosti však vieme už teraz konštatovať, že systém bude mať nároky na vyššie investície do technikov, ktorí budú stroje a zariadenia obsluhovať. Na vyšších pracovných pozíciách budú na niektorých postoch potrebné vyššie digitálne zručnosti.
Priemerná zamestnanosť v odpadovom hospodárstve sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 6 100 zamestnancov priamo a cca 15.000 zamestnancov nepriamo (osoby zodpovedné za ŽP a v rámci neho za odpady vo firmách, mestách/obciach a pod.). Predpokladá sa, že v budúcnosti, s pribúdajúcim vekom zamestnancov bude problém obsadiť niektoré pozície v štruktúre odpadového hospodárstva. Okrem veku bude ovplyvňovať obsadenosť niektorých pozícií najmä nižšie mzdové ohodnotenie zamestnancov na nižších pozíciách, vzdelanie a kvalifikačné predpoklady uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti je však situácia v odvetví odpadového hospodárstva mierne stabilizovaná s určitým nedostatkom pracovníkov (vodič, závozník). V súčasnosti sa pociťuje čoraz väčší nedostatok žiadaných zručností a talentu na trhu práce. Funkčný systém celoživotného vzdelávania dokáže túto medzeru na trhu práce aspoň čiastočne zaplniť. Je potrebné posilniť tento typ vzdelávania, finančne aj personálne a vnímať ho ako nevyhnutnú súčasť riešenia problému, pre zabezpečenie dôstojného pracovného miesta pre väčšinu našich občanov a pritom flexibilne reagovať na požiadavky trhu práce. Podľa údajov portálu trendyprace.sk sme krajinou kde si len viac ako tretina stredoškolských absolventov a takmer polovica vysokoškolských absolventov nachádza uplatnenie vo vyštudovanom odbore. Zamestnávatelia v oblasti vodného a odpadového hospodárstva a starostlivosti o životné prostredie dlhodobo upozorňujú na nedostatok kvalitných, kvalifikovaných pracovných síl.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.