Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie

• Inovačné trendy v sektore
• Výroba, skladovanie, preprava a využitie vodíka
• Biometán
• Zachytávanie, skladovanie a využitie CO2
• Nordstream
• Veľkokapacitné batériové úložiská
• Vplyv pandémie COVID-19
• Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie

Technická odborná pripravenosť absolventov v sektore energetiky je na požadovanej úrovni. Rozdielne sú  však požiadavky na jej špecifikáciu. Malé firmy požadujú úzku špecializáciu, ktorá odráža ich core business, veľké firmy kladú dôraz na všeobecný rozhľad. Naviac je potrebné si uvedomiť, že vzdelávanie musí odrážať súčasný svetový stav poznatkov v odbore bez ohľadu na to, či sa práve v regióne využívajú. Diplomy našich absolventov sú platné v celej EÚ a aj preto úroveň ich poznania nie je možné limitovať na regionálne potreby.  Požadované soft skills resp. dnes používaný termín market table skills nie je možné rozvíjať bez spolupráce s priemyselným partnerom. To by mohlo byť prínosom súčasného procesu hodnotenia kvality vzdelávania na vysokých školách a involvovania ostatných zainteresovaných strán do neho. Len vzájomné poznanie sa a spolupráca môže priniesť posun v kvalite. Často hovoria o kvalite vzdelávania tí, ktorí absolvovali fakultu desaťročia v minulosti a odvtedy nemajú s akademickým prostredím kontakt. Podobne je  to však pre nie málo akademických pracovníkov, ktorí stratili kontakt s externým prostredím, lebo súčasné nastavenie systému ich k tomu nemotivuje.  Je potrebné sa zamyslieť aj nad celkovou odbornou štruktúrou absolventov v SR. Prijímanie vysokého počtu uchádzačov na štúdium v tých odboroch, ktoré majú evidentný problém v uplatnení len na základe záujmu o štúdium v ňom sa nejaví pri súčasných limitovaných zdrojoch ako koncepčné riešenie. Zvýšenie kvality vzdelávania je ako v každom inom sektore závislé od zdrojov, a to ľudských, materiálnych a finančných. Vzhľadom na časovú dĺžku procesov v školstve sa akákoľvek zmena prejaví až po dlhšom čase. Reformy ani nemohli byť dôsledne vyhodnotené, lebo jedna striedala druhú. Chýba dlhodobá koncepcia podporená reálne vyčlenenými zdrojmi. Súčasný stav však dáva nádej, že zainteresované strany a to hlavne školstvo a budúci zamestnávatelia ich absolventov sa začnú vnímať ako rovnocenní partneri. Na štátnych orgánoch ostáva citlivo vnímať a hlavne reálne podporovať tie požiadavky, ktoré prispejú ku zvýšeniu celkovej kvality absolventov v požadovanej štruktúre študijných odborov.

V súčasnosti dochádza k zásadným zmenám vo vzdelávaní na vysokých školách. Zákonom č. 269/2018 Z. z.  bola zriadená Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej úlohou je vykonávať činnosti externého zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike. Agentúra vypracovala Štandardy pre študijný program a Štandardy pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, ktoré boli prijaté. Agentúra má poskytovať spätnú väzbu pri hodnotení kvality vysokým školám a rozhodovať o udelení príslušných akreditácií v zmysle zákona. Zásadným spôsobom sa mení vplyv externého prostredia na vznik študijných programov, ich kontinuálne monitorovanie a zlepšovanie ich kvality, na odborný profil absolventa. Dodržiavanie štandardov je pre vysoké školy záväzné. Ak chcú zabezpečovať vzdelávanie v príslušnom študijnom programe, musia deklarovať ich napĺňanie. Vysoké školy musia tak nastaviť svoj vnútorný systém zabezpečovania kvality, že zainteresované strany majú reálny vplyv na prípravu a úpravu študijného programu a podieľajú sa na vyhodnocovaní jeho kvality.

Univerzity sú jedným z najvýznamnejších komponentov inovačného ekosystému svojho regiónu, ktorý poskytuje svojmu okoliu vedeckú a technologickú znalostnú bázu, inovácie a dobre pripravené pracovné sily pre región, poskytuje kľúčovú podporu akcelerácie podnikania v regióne na báze technologického transferu. Dôležitú úlohu pri napĺňaní tohto poslania zohrávajú univerzitné vedecké parky, ktoré ako ekosystém akcelerácie technologického transferu a inovácií vytvárajú podmienky pre rozvoj vedecko-výskumných aktivít,  pre prepájanie oblasti týchto aktivít s podnikateľskou praxou, najmä vo vzťahu k malým a stredným podnikom, pre podporu inovácií, technologického transferu, ochranu duševného vlastníctva, aj napríklad formou vytvárania spoločných inovačných, kontaktných a kolaboračných pracovísk a centier s priemyselnou praxou. Vedecké parky podporujú vznik a rozvoj spoločností, ktoré využívajú výsledky výskumu a vývoja pre svoje inovatívne produkty, tovary a služby alebo samy vykonávajú vedecko-výskumné aktivity.