Analýza sektora
- PESTLE analýza
- SWOT analýza – Životné prostredie
- SWOT analýza – Vodné hospodárstvo
- SWOT analýza – Odpadové hospodárstvo
Ekonomická charakteristika sektora
Podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti patria pod sektor voda, odpad a životné prostredie podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:
- 36 Zber, úprava a dodávka vody
- 37 Čistenie a odvod odpadových vôd
- 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov
- 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom
Sektor má v súčasnosti 0,9 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne klesá. Z hľadiska tvorby HDP tak patrí medzi top 21 % sektorov s najnižším príspevkom k tvorbe HDP.
Sektor má v 16 krajinách EÚ dominantnejší podiel na tvorbe HDP ako v SR. Najvýznamnejšie postavenie má sektor v krajinách Chorvátsko (1 %), Grécko (1 %). Slovenská republika sa nachádza medzi 41 % krajinami EÚ s najnižším podielom tohto sektora na celkovom HDP.
Najvýznamnejšími spoločnosťami sú Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. a Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., ktoré spolu tvoria 17 % celkového HDP v sektore. Top 10 spoločností tvorí približne 47 % HDP v sektore. Podiel jednotlivých divízií patriacich do tohto sektora na celkovom HDP sektora: 36 Zber, úprava a dodávka vody (39,6 %), 37 Čistenie a odvod odpadových vôd (3,3 %), 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov (56,4 %), 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom (0,7 %).
Sektor má dominantné zastúpenie predovšetkým v Košickom kraji, kde tvorí približne 2 % krajského HDP a v Banskobystrickom kraji s podielom daného sektora na úrovni 2 %. Tieto dva kraje tvoria spolu 34 % celkového HDP sektora v SR.
Na základe dlhodobých vývojových tendencií očakávame výrazný rast pridanej hodnoty v sektore v najbližších 10 rokoch, avšak podiel na celkovom HDP v SR bude mierne klesať.
Vývoj HDP v sektore voda, odpad a životné prostredie v mil. EUR a podiel sektora na celkovom HDP v období 2001 – 2020
V divízii 36, teda zber, úprava dodávka vody dominujú tuzemské podniky s 97 %-ným zastúpením a 85 %-ným podielom na zamestnanosti sektora. V divízii 38 – zber, spracúvane a likvidácia odpadov a recyklácia materiálov je zastúpenie tuzemských podnikov o niečo nižšie a predstavujú 86 % zamestnávateľov.
Za posledných 5 rokov pripadalo na 100 existujúcich podnikateľských subjektov 53 novovzniknutých a 19 zaniknutých podnikateľských subjektov. Najväčší podiel vznikajúcich subjektov bol zaznamenaný v divízii 38. V dlhodobom horizonte dynamika vzniku podnikateľských subjektov rastie a rastie aj počet zaniknutých podnikov. V porovnaní so SR sa sektor vyznačuje nižšou dynamikou vzniku a zániku podnikateľských subjektov. Prevažnú časť vzniknutých podnikateľských subjektov predstavujú spoločnosti s ručením obmedzeným (63 %) a zaniknutých podnikateľských subjektov predstavujú fyzické osoby – podnikatelia (70 %).
Vývoj vzniku a zániku podnikateľských subjektov v sektore
Najdominantnejšou kategóriou spotrebiteľov produkcie je zahraničie s 41 % podielom na celkovej spotrebe produkcie sektora. Do zahraničia smeruje 41 % produkcie, predovšetkým z divízie 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov, z toho je 97 % vstupom do ďalšieho výrobného procesu v zahraničí. Sektor tak produkuje 35 % pre domácu finálnu spotrebu, 1 % pre finálnu spotrebu v zahraničí, 24 % pre domácu medzispotrebu a 40 % pre medzispotrebu v zahraničí. Hlavnými spotrebiteľmi produkcie v zahraničí sú Nemecko, Česko a Rakúsko.
Štruktúra spotrebiteľov produkcie sektora
Sektor voda, odpad a životné prostredie má aktívne saldo obchodnej bilancie, to znamená, že vyvážame o 91 % viac produktov sektora ako dovážame. Podiel vývozu sektora na celkovom vývoze zo SR predstavuje 0,6 %. Dovoz produktov sektora predstavuje 0,3 % z celkového dovozu v SR a tento podiel klesá. Sektor patrí medzi 50 % sektorov s najvyšším vývozom a 50 % sektorov s najnižším dovozom v SR.
Takmer celkový vývoz aj dovoz sektora tvoria produkty divízie 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov (má takmer 100 %-ný podiel na celkovom vývoze a dovoze sektora). To vyplýva primárne zo štátnej legislatívy, pretože pitná voda je strategická surovina chránená ústavou a jej vývoz je zakázaný.
Vývoj importu a najviac dovážané tovary a služby
Vývoj export a najviac vyvážané tovary a služby
Zamestnanosť sektora voda, odpad a životné prostredie závisí od dopytu po tovaroch a službách nielen tohto sektora, ale aj zahraničia a ostatných sektorov. Pokles finálneho zahraničného dopytu po tuzemských produktoch sektora o 10 % spôsobí pokles zamestnanosti v sektore o 0,1 %, čo predstavuje pokles o menej ako tisíc zamestnancov.
Pomer pridanej hodnoty a medzispotreby celkového objemu produkcie sektora voda, odpad a životné prostredie je 47 % a 53 %. Hlavnými subdodávateľmi sektora sú sektory automobilový priemysel a strojárstvo, chémia a farmácia a stavebníctvo, geodézia a kartografia, ktoré spolu tvoria 42 % medzispotreby.
Celkový objem produkcie sektora voda, odpad a životné prostredie v roku 2020
Podniky v sektore voda, odpad a životné prostredie mali v roku 2019 celkové tržby vo výške 1 352,7 mil. EUR, podnikateľské subjekty (vrátane fyzických osôb – podnikateľov) mali v priemere 611,5 tis. EUR tržieb. V porovnaní s ostatnými sektormi, podniky v sektore majú pomerne vysoké tržby. Najvyššie priemerné tržby mali podniky v divízii 36 Zber, úprava a dodávka vody (v priemere 5 897 tis. EUR na podnik).
Voda, odpad a životné prostredie patrí medzi 25 % sektorov s najnižšími ziskami na podnik a 17 % sektorov s najnižšími ziskami na zamestnanca. Na jedno euro tržieb podniku v tomto sektore pripadá 0,07 EUR zisku, t. j. sa jedná o sektor s podpriemernou rentabilitou tržieb. Najziskovejšie sú stredné podniky, ktoré vyprodukujú v priemere 184,6 tis. EUR zisku ročne a na jedného zamestnanca pripadá 1,8 tis. EUR zisku. Nie všetky podniky v sektore končia v „zelených číslach“. Približne 44 % podnikov v sektore ukončilo svoje hospodárenie v roku 2019 so stratou. V roku 2015 bolo takýchto podnikov 41 % a teda ich podiel rastie. Najvyšší podiel stratových podnikov je vo veľkostnej kategórii 1000 a viac zamestnancov, kde stratu vykazuje 75 % podnikov.
Očakávaný vývoj ziskov podnikov v sektore
Investície a kapitálové zázemie
V roku 2019 investovali podniky v sektore o 26,2 % menej ako pred piatimi rokmi. Na jedného zamestnanca pripadali investície vo výške 18,8 tis. EUR, čo je dvakrát viac ako na národnej úrovni. Sektor tak má nadpriemernú dynamiku investičnej aktivity. Investície v sektore tvoria 2 % investičnej aktivity v SR. 96 % investícií smeruje do hmotného majetku. Hlavnou investičnou položkou sú stavby, ktoré tvoria 55 % celkových investícií. V roku 2019 najviac investovali podniky v divízii 36 Zber, úprava a dodávka vody (55,1 % z celkových investícií sektora).
Návratnosť investícií indikuje ako rýchlo môžu podniky získať späť investované finančné prostriedky, respektíve aká je rentabilita investícií. Síce nie je možné priamo identifikovať, aká časť zisku je v dôsledku investícií a aká v dôsledku iných faktorov, tento ukazovateľ je však pri identifikácii investičného potenciálu kľúčový.
Návratnosť investícií sektora voda, odpad a životné prostredie je nižšia ako v SR, čo indikuje podpriemernú rentabilitu investičnej aktivity sektora. V sektore je tak nižšia motivácia k investíciám ako v SR, keďže ich návratnosť je dlhšia. V SR pripadá na 1 EUR investícií 2,07 EUR zisku, v sektore 0,07 EUR zisku. Návratnosť investícií v sektore rastie pomalšie ako v celej SR, čo môže byť brzdiacim faktorom investičnej aktivity v budúcnosti.
Návratnosť investícií sektora
Sektor investuje do inovácií v priemere 14,1 tis. EUR na podnik, čo je o 11 % viac ako je národný priemer. Celkovo sa sektor podieľa na celkových výdavkoch do inovácií v SR 1 %-om.
Výdavky na investície v sektore
