Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Politický vplyv je faktor, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje fungovanie sektora verejných služieb a správy. Berúc do úvahy historický vývoj samostatnej Slovenskej republiky možno konštatovať, že každé parlamentné voľby a následné zostavenie novej vlády sa vo väčšej alebo menšej miere odzrkadlili vo fungovaní verejnej správy. Je prirodzené, že so zmenou politického cyklu je spojená personálna výmena vo funkciách, ktoré sú charakterizované ako politické. Ide predovšetkým o ministrov, štátnych tajomníkov alebo štatutárnych zástupcov rôznych štátnych orgánov a inštitúcií, ktorí sú odvolávaní a menovaní po politickej línii. Uvedená skutočnosť nie je problematická, pretože ide o najvyššie vedúce funkcie, pri ktorých politický charakter prevláda nad odborným. Problém však nastáva, keď sú politickými výmenami ovplyvnení zamestnanci, ktorých činnosť je politicky neutrálna a zameraná na odborný výkon. Nezáleží pri tom, či ide o tzv. radových referentov alebo vedúcich zamestnancov na rôznych stupňoch riadenia. Tento problém nie je legislatívny, pretože právna úprava jasne definuje, ktoré pozície sú vo verejnej správe vymedzené ako politické a existuje tak deliaca čiara medzi politickými nominantmi a odbornými, politicky neutrálnymi zamestnancami. Problém je skôr v praxi a v tom, ako predstavitelia výkonnej moci na jednotlivých štátnych orgánoch realizujú vlastné predstavy v oblasti personálnej politiky.
Je možné skonštatovať, že politický vplyv v sektore verejných služieb a správy je výrazný. Prostredie je silne regulované, dokonca sa dá povedať, že zviazané. Podlieha veľkému množstvu regulácií a normatívnym aktom. Politické očakávania a požiadavky na verejnú správu sú často protichodné, menia sa v čase a neexistuje spoločenský konsenzus na cieľoch a smerovaní rozvoja verejnej správy. Ak by sme to mohli ilustrovať, tak napr. súčasné programové vyhlásenie vlády deklaruje zvyšovanie odbornosti, stability, ale aj kvality a efektívnosti práce vo verejnej správe. Požaduje prevzatie väčšej miery výkonu priamych úloh pri riadení, realizácii zámerov, úloh, projektov. Štátna a verejná správa má priamo vykonávať činnosti, ktoré doteraz boli realizované dodávateľským spôsobom. No na druhej strane smerom k verejnej správe dochádza k požiadavkám na znižovanie výdavkov na platy, rušeniu pracovných miest, pričom rozdiely v odmeňovaní oproti súkromnému sektoru sa zvyšujú. To kontrastuje s myšlienkou presunu úloh doteraz zabezpečovaných dodávateľským spôsobom priamo pod verejnú správu.
V Slovenskej republike bola zo strany politickej reprezentácie neraz prejavovaná určitá miera nedôvery v schopnosti zamestnancov verejnej správy a celkovo k možnostiam výkonu činností verejnej správy. Politická reprezentácia nenazerala na zamestnancov ako na štátne a verejné aktíva, na kapitál, ktorý je potrebné rozvíjať a zvyšovať jeho hodnotu, ale prevládal názor, že treba počty zamestnancov verejnej správy čo najviac znižovať. To prinášalo prístupy, keď bolo veľa odbornej, sofistikovanej práce odovzdávané do rúk súkromného sektora. Napriek dominancii súkromného sektora, nemožnosti jeho účinnej kontroly, preberania výstupov bez primeranej oponentúry sa nezvyšovala kvalita odovzdávaných prác a výstupov. Po čase sa ukázalo, že prílišné spoliehanie sa na dodávky súkromných spoločností pre verejný sektor vytvorili skôr uzavretú skupinu dodávateľov, ktorí čerpali výhody zo svojho postavenia. Z tohto dôvodu dochádza k postupnej zmene paradigmy a aj v programovom vyhlásení vlády na roky 2020 až 2024 sa kladie dôraz na zvyšovanie angažovanosti štátu. Vytváranie verejných a štátnych inštitúcií, ktoré majú preberať zodpovednosť za viaceré oblasti, je snahou posilňovať zručnosti a vedomosti zamestnancov verejného sektora. Tieto zámery neboli zatiaľ pretavené do finančného vyjadrenia prostredníctvom rozpočtu verejnej správy a aj napriek deklarovaniu dochádza skôr ku stagnácii, či škrteniu výdavkov na mzdy ako k zvyšovaniu investícií do rozvoja zamestnancov.
Reformné procesy verejnej správy vychádzajú z politických štruktúr a sú ovplyvnené politickým cyklom. Procesy reštrukturalizácie sú dlhodobé a postupné, avšak volebné obdobie je časovo ohraničené (spravidla štvorročné). Zmenou politického spektra sa zaháji reštrukturalizácia, ale po ukončení volebného obdobia novozvolené politické spektrum nie je viazané pokračovaním v pôvodných programoch. Častokrát sú navrhované zmeny iba neuskutočnenou formálnou reformou bez očakávaných výsledkov. Z uvedeného dôvodu je dôležité dosiahnutie politického konsenzu za účelom udržateľnosti plánovaných alebo prebiehajúcich reformných procesov.
Autonómnosť CEO (najvyššie postavených manažérov) v organizáciách verejnej správy je nízka. Tým je u jednotlivých subjektov verejnej správy limitovaná určitá miera vlastnej aktivity v tomto smere. CEO predstavitelia by mali byť nadstranícki, ich verejná služba má byť založená na uznaní, profesionalite, odbornosti, skúsenostiach. Zároveň aj výber ľudských zdrojov musí byť odpolitizovaný. Pri územnej samospráve treba navyše zdôrazniť, že výkon prenesených kompetencií štátu na samosprávy kontroluje vláda, pričom výkon týchto kompetencií je de facto vykonávaný samosprávou, ktorá však nemá možnosť do nich výraznejšie zasiahnuť. Volení funkcionári pôsobia ako správny orgán, ktorý nie je nezávislým subjektom výkonu verejnej moci, ale orgánom viazaným rozhodnutiami, právnymi predpismi štátu ako nadriadeného orgánu. Preto je nevyhnutná aplikácia stratégie verejnej integrity.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.