Analýza sektora

Základná dátová analýza súčasného stavu ľudských zdrojov v sektore verejnej správy

Vo verejnom sektore v jeho úplne najširšom chápaní pracuje zhruba 418 500 zamestnancov (údaj za rok 2019). V týchto počtoch sú zarátaní zamestnanci štátnej správy, policajti, vojaci, zamestnanci samosprávy (obce, samosprávne kraje, organizácie vo vlastníctve samospráv), zamestnanci niektorých štátnych firiem alebo obecných/mestských podnikov, ale aj učitelia (pedagogickí aj nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení), lekári, zdravotníci, sociálni pracovníci a ďalší. Na úvod je nevyhnutné vysvetliť, že v rámci sektorov národného hospodárstva sú pedagogickí zamestnanci zastupovaní Sektorovou radou pre vzdelávanie a zdravotnícki zamestnanci sú súčasťou samostatnej Sektorovej rady pre zdravotníctvo.

Sektorová rada pre verejné služby a správu primárne zastrešuje zamestnancov orgánov štátnej správy (zamestnanci ministerstiev a ďalších štátnych úradov a organizácií), príslušníkov Policajného zboru SR, ZVJS, Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Finančnej správy SR, vojakov a zamestnancov samospráv (obce, mestá, samosprávne kraje). Učitelia (a ďalší pedagogickí i nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení) a zdravotníci (lekári, sestričky, nezdravotnícky personál nemocníc) patria pod samostatné sektorové rady.

Je preto dôležité mať na pamäti, že na účely tejto stratégie sú do sektora verejné služby a správa zahrnuté organizácie (a ich zamestnanci) patriace v Štatistickej klasifikácii ekonomických činností „SK NACE Rev.2“ do kategórie (divízie) 84 „Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie“. V takto definovanom sektore verejných služieb a správy pracuje 169 tisíc zamestnancov a v počte zamestnancov podľa sektorov hospodárstva mu patrí piate miesto (viď nasledujúci graf).

Počet zamestnancov (v tisícoch osôb) podľa sektorov národného hospodárstva SR za rok 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava

Počet zamestnancov verejnej správy mierne narastá (viď nasledujúci graf). V súčasnosti pracuje v sektore „verejné služby a správa“ o 28 % viac zamestnancov ako pred 20 rokmi. Sektor verejnej správy má podiel 7 % na celkovej zamestnanosti v SR. Tento podiel od roku 2001 zostal viac-menej rovnaký, aj keď počet zamestnancov vo verejnej správe rástol. Je to spôsobené tým, že rástla aj celková zamestnanosť v Slovenskej republike. Priemerný medziročný rast zamestnanosti v sektore verejnej správy je približne na úrovni 1 %. Najvyšší medziročný nárast počtu zamestnancov za posledných 20 rokov zaznamenal sektor verejnej správy v roku 2005 (o 6 %). Na základe tohto (rastúceho) trendu sa do roku 2030 očakáva nárast počtu ľudských zdrojov v sektore verejnej správy.

Vývoj počtu zamestnancov v sektore „verejné služby a správa“ v rokoch 2001 až 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 26

Z hľadiska počtu zamestnancov sú najvýznamnejšími zamestnávateľmi v sektore verejné služby a správa veľké silové ministerstvá. Najväčším zamestnávateľom v sektore je Ministerstvo vnútra SR, pod ktoré patria nielen policajti, ale napríklad aj hasiči, členovia horskej záchrannej služby, ale aj pracovníci okresných úradov. Významným zamestnávateľom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ale aj veľké samosprávy ako Magistrát hlavného mesta SR a krajské mestá.

Najvýznamnejší zamestnávatelia (TOP 10) v sektore verejnej správy podľa veľkostnej kategórie zamestnávateľa

NÁZOV ZAMESTNÁVATEĽAVEĽKOSTNÁ KATEGÓRIA
Ministerstvo vnútra SR30000 zamestnancov a viac      
Ministerstvo obrany SR10000-19999 zamestnancov
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny5000-9999 zamestnancov
Finančné riaditeľstvo SR5000-9999 zamestnancov
Sociálna poisťovňa – ústredie5000-9999 zamestnancov
Zbor väzenskej a justičnej stráže3000-4999 zamestnancov
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky3000-4999 zamestnancov
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.2000-2999 zamestnancov
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR1000-1999 zamestnancov
Magistrát hlavného mesta SR500-999 zamestnancov
Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava

Z hľadiska veku zamestnancov patrí sektor verejnej správy medzi sektory so staršími zamestnancami. Priemerný vek zamestnancov v sektore verejnej správy (47 rokov) je o 3 roky vyšší ako priemer v SR. Za posledných päť rokov (od roku 2015) priemerný vek zamestnancov verejnej správy vzrástol zo 43 na 47 rokov. Treba však spomenúť, že tretina sektorov hospodárstva SR má ešte vyšší priemerný vek zamestnancov. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore verejnej správy je ich podiel na úrovni 30 %.

Grafické zobrazenie vekovej štruktúry zamestnancov v sektore verejných služieb a správy pripomína obrátenú pyramídu (Graf č. 3), čo značí, že mladšia zložka zamestnancov je menšia, a naopak staršie vekové kategórie dominujú. Je to zrejmé najmä pri vekových skupinách 50 a viac ročných. Verejný sektor rýchlo starne, dá sa predikovať, že tretina zamestnancov odíde v priebehu 10 rokov do dôchodku. Na nasledujúcom grafe je vidieť, že medzi rokmi 2010 – 2019 početne vzrástli najmä vyššie vekové skupiny zamestnancov verejnej správy, pričom evidentný je nárast vekovej skupiny od 60 rokov vyššie (pravá strana grafu). Naopak, mladšie ročníky zaznamenali pokles (viď vekové ročníky od 20 do 40 rokov na pravej strane nasledujúceho grafu).

Štruktúra zamestnancov v sektore verejných služieb a správy podľa veku v rokoch 2010 a 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava

Podiel žien v sektore verejných služieb a správy je na úrovni 73,7 % a oproti iným sektorom hospodárstva je výrazne vyšší. Na základe vývoja z posledných rokov sa dá predpokladať, že takáto rodová situácia (rodový pomer) bude v sektore prevládať aj v budúcnosti, prípadne podiel žien v sektore môže ešte vzrásť.

Podiel žien a mužov v sektore verejných služieb a správy v roku 2020 a zmena podielu oproti roku 2015

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 27

Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore verejných služieb a správy je vysoký a stále rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 3 p. b. na súčasných 71 %. Je to pochopiteľné, pretože mnohé pozície vo verejnej správe vyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Verejná správa je druhým sektorom s najvyšším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov (po sektore školstva). Sektor verejných služieb a správy zamestnáva 21,2 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR. Jednou z tém, ktoré boli načrtnuté na rokovaní Sektorovej rady pre verejné služby a správu, bola aj otázka možného zníženia požadovanej hranice najvyššieho dosiahnutého vzdelania pri určitých pracovných pozíciách. To by mohlo pri niektorých pracovných pozíciách rozšíriť okruh možných adeptov na pracovnú pozíciu.

Vývoj podielu zamestnancov verejnej správy s vysokoškolským vzdelaním od roku 2012 s predikciou do roku 2030

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 33

Podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva v roku 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava

Podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie je v sektore verejnej správy nadpriemerný. Svedčí o tom nielen podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, ale aj rozdelenie zamestnancov sektora do deviatich štatistických tried, ktoré predstavujú deväť hlavných tried podľa štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08.

Z celkového počtu pracovných miest v sektore verejnej správy tvoria 30 %-ný podiel pozície špecialistov a riadiace pozície. Nasledujúci graf ukazuje, že pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní „Špecialisti“ (nárast o 12%), nasledovaný „Technikmi a odbornými pracovníkmi“ (nárast o 8,9%) a „Administratívnymi pracovníkmi“ (nárast o 7,7%).

Zmena počtu zamestnancov verejnej správy podľa rozdelenia do hlavných tried štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 medzi rokmi 2010 a 2020

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 32

Podiel zamestnancov verejných služieb a správy pracujúcich v odbore svojho vzdelania je mierne pod úrovňou priemeru v SR. Približne 42 % zamestnancov sektora verejných služieb a správy vyštudovalo optimálny odbor vzdelania k vykonávanému zamestnaniu. Pri vysokoškolských zamestnancoch v sektore verejnej správy je to 49 % a pri stredoškolských zamestnaniach je to  24 %. Je potrebné mať na pamäti, že podiel pracujúcich v odbore vzdelania na úrovni sektora ovplyvňuje viacero faktorov a nemusí mať priamy súvis s tým, ako zaujímavý je sektor pre absolventov korešpondujúcich (optimálnych) odborov vzdelania. Napríklad pokiaľ sektor trpí nedostatkom ľudských zdrojov, t. j. počet absolventov je výrazne nižší ako dopyt po týchto absolventoch v sektore, sektor musí nájsť pracovné sily z iných zdrojov (sem patrí napríklad sektor IT). Nízky podiel zamestnancov pracujúcich v odbore svojho vzdelania môže byť aj dôsledkom toho, že sektor neposkytuje dostatočne motivujúce a konkurencieschopné pracovné podmienky pre absolventov (napríklad sektor gastronómie), prípadne môže ísť aj o kombináciu oboch spomenutých faktorov (napríklad sektor poľnohospodárstvo).

Pri analýze vzdelania zamestnancov vo verejnej správe je zaujímavý fakt, že najviac zamestnancov verejných služieb je zo spoločenskovedných odborov (až 61 %), z technických odborov je 23 % zamestnancov verejnej správy.

Podiel zamestnancov verejnej správy pracujúcich v odbore svojho vzdelania v porovnaní s podielom v SR

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 35

Úroveň nadkvalifikácie a podkvalifikácie zamestnancov na danú pracovnú pozíciu sa dá určiť podľa ukazovateľa optimálnej úrovne vzdelania na dané pracovné pozície. Jednotlivé zamestnania v národnom hospodárstve majú určenú optimálnu výšku vzdelania a podľa tohto je možné určiť, či zamestnanec na danej pozícii má v zmysle tohto ukazovateľa optimálnu výšku vzdelania, prípadne je nadkvalifikovaný alebo podkvalifikovaný. V sektore verejnej správy pracuje približne 13 % zamestnancov na pozícii, na ktorú je postačujúce nižšie vzdelanie a tento podiel za posledné štyri roky mierne klesá. Naopak, 10 % zamestnancov verejnej správy pracuje na pozícii, na ktorú by z optimálneho hľadiska mali mať vyššie vzdelanie. Sektor verejnej správy má v porovnaní s celoslovenským priemerom mierne vyššiu úroveň nadkvalifikácie i podkvalifikácie.

Podiel zamestnancov verejnej správy podľa adekvátneho stupňa vzdelania pre vykonávanú pozíciu v roku 2015 (ľavá strana grafu) a v roku 2019 (pravá strana)

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 36, Poznámka: Podkvalifikácia v sektore sa týka primárne pozícií, na ktorých nie je zákonom vyžadovaný určitý stupeň vzdelania

Fluktuácia ľudských zdrojov v sektore verejné služby a správa je nižšia ako celoslovenský priemer. V roku 2019 v sektore verejné služby a správa vystúpilo z pracovného pomeru 9 % zamestnancov, čo predstavuje približne 15 tisíc zamestnancov. V rovnakom roku nastúpilo do pracovného pomeru 12 % zamestnancov, čo v absolútnych číslach predstavuje približne 21 tisíc zamestnancov. V období rokov 2012 – 2019 možno vidieť pomerne stabilnú výšku fluktuácie zamestnancov (graf nižšie).

Fluktuácia ľudských zdrojov v sektore verejnej správy v rokoch 2012 až 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 34

Platy v sektore verejnej správy sú mierne nad úrovňou SR, keď priemerná hrubá mesačná mzda v sektore verejné služby a správa (1 384 eur) je približne o 10 % vyššia ako priemerná mzda v SR. Priemerná mesačná mzda (súčet všetkých miezd vydelený ich počtom) však môže byť skreslená platovými extrémami (príliš vysokými alebo nízkymi platmi vstupujúcimi do výpočtu). Aj z tohto dôvodu má väčšiu výpovednú hodnotu mediánová mzda, ktorá sa určuje ako stred všetkých zoradených hodnôt hrubej mzdy (teda zo všetkých miezd zoradených od najnižšej mzdy po najvyššiu sa vyberie hodnota, ktorá je presne v strede). Mediánová mzda v sektore verejnej správy (1 226 eur) je o 20 % vyššia ako mediánová mzda v Slovenskej republike. Za uplynulých 10 rokov vzrástli platy v sektore verejnej správy o 52 %. Rast platov v sektore verejnej správy tak vykazuje vyššiu dynamiku ako slovenský priemer.

Najlepšie zarábajúci zamestnanci verejného sektora (podľa rozdelenia do deviatich hlavných štatistických tried) sú zákonodarcovia a riadiaci pracovníci. V tejto triede zamestnaní je však aj najväčšie platové rozpätie. Všeobecne sa dá povedať, že mzdy vo verejnom sektore majú nižší rozptyl ako v súkromnom sektore. Je to dané práve tarifnými platmi vo verejnom sektore.

Priemerná a mediánová mzda v sektore verejných služieb a správy v roku 2019 (a jej vývoj v rokoch 2010-2019)

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 38

Priemerná hrubá mesačná mzda v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva v roku 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 38

Zaujímavým príjmovým ukazovateľom je výška priemernej mzdy v sektore verejnej správy v danom okrese v porovnaní s výškou priemernej mzdy v národnom hospodárstve v danom okrese. Rozdiel medzi priemernou mzdou vo verejnej správe (v danom okrese) a celkovou priemernou mzdou v danom okrese je badať najmä na severovýchodného Slovenska a juhu stredného Slovenska. Najvýraznejšie je to v okrese Medzilaborce, kde sú platy v sektore verejnej správy takmer 2-násobne vyššie (184,13%), ako priemerná mzda vo všetkých sektoroch hospodárstva v rámci tohto okresu. Za týmto okresom už so značným odstupom nasledujú okresy Zvolen (139,42%), Prešov, Humenné. Práve v týchto regiónoch sa z pohľadu výšky platov môže sektor verejnej správy javiť ako pomerne atraktívny. Na druhej strane, mzdy v sektore verejnej správy sú v porovnaní s priemerom v národnom hospodárstve najnižšie v okresoch Púchov (79,60%), Kysucké Nové Mesto (80,15%), Bytča (88,67%), Žarnovica (88,92%) a Šaľa (89,50%). V týchto okresoch sa z hľadiska výšky miezd javí ako atraktívnejšia práca v súkromnom sektore.

Podiel priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnancov sektora verejné služby a správa z priemernej mzdy zamestnancov národného hospodárstva na úrovni okresov Slovenska – rok 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava

Na skrátený úväzok pracuje v sektore verejných služieb a správy 7,2 % zamestnancov, čo je podpriemerná úroveň v porovnaní so SR. Na skrátený (čiastočný) úväzok pracujú predovšetkým osoby vo veku 55 – 64 rokov, ktoré tvoria tretinu z celkového počtu zamestnancov pracujúcich na skrátený úväzok v sektore. Podiel zamestnancov verejnej správy pracujúcich na skrátený úväzok sa medzi rokmi 2015 až 2019 mierne zvýšil (z 5% na 7%).

Podiel zamestnancov verejnej správy pracujúcich na skrátený úväzok v roku 2015 a 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 28

Práca z domu (home office) sa najmä v období pandémie koronavírusu stala veľkou témou pri riadení ľudských zdrojov. Podľa povahy zamestnania (posudzované na základe modelu) by práca z domu mohla byť v určitej forme možná pre 47% zamestnancov verejnej správy. V porovnaní s celonárodným podielom ide o pomerne vysoké číslo zamestnancov, ktorí by mohli v určitej forme vykonávať prácu z domu.

Podiel zamestnancov verejnej správy, ktorým by povaha ich zamestnania umožňovala prácu z domu

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 39

Dochádzka za prácou – V sektore verejnej správy dochádza za prácou do iného kraja 44 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Banskobystrického kraja. V najväčšej miere dochádzajú do zamestnania pracovníci z Košického, Prešovského a Nitrianskeho kraja.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.