Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Technický vývoj spoločnosti a s ním súvisiaca digitalizácia sa prirodzene premieta aj do verejnej správy. Primárnym cieľom digitalizácie vo verejnej správe je jednoduchší prístup širokej verejnosti k službám, ktoré zabezpečuje verejný sektor. Postupné napĺňanie tohto cieľa sa prejavuje v postupnom rozširovaní okruhu služieb, ktorú si môže adresát služby zabezpečiť online formou namiesto klasického fyzického kontaktu so zamestnancom daného úradu. Negatívnym aspektom prejavujúcim sa v častej zdĺhavosti tohto procesu je finančná náročnosť digitalizácie a skutočnosť, že v podmienkach nakladania s verejnými prostriedkami musia byť dodržané zákonné podmienky a lehoty, čo sa prejavuje v predĺžení zavádzania nových technológií v tomto sektore.
Oblasť ľudských zdrojov vo verejnej správe je odkázaná na zmeny, ktoré prináša technologický rozvoj, príchod nových technológií, ale aj zmeny v očakávaní občanov, klientov verejnej správy, ktoré pramenia z využívania moderných technológií v bežnom živote. Verejná správa je v súčasnosti pod veľkým tlakom prameniacim jednak zo súčasnej pandémie, ale aj zo zmeny nazerania na poslanie verejnej správy, ako aj na zmeny v očakávaniach na zručnosti a vedomosti, ktorými zamestnanci verejnej správy majú disponovať alebo si ch majú osvojiť.
Súčasná pandemická situácia prináša požiadavku na zvládnutie práce z domu, ovládanie práce s kolaboratívnými nástrojmi spolupráce, zdieľanej komunikácie, vybavovanie agendy prostredníctvom systémov a pod. Nezanedbateľným aspektom je aj schopnosť seba motivácie, zvýšenia zručností v riadení a zatriedení práce, riadení na diaľku a pod.
Zmeny v očakávaniach verejnosti (zmena v prístupe, zvýšená miera digitalizácie a automatizácie procesov) prinášajú tlak na zmeny v nastavení procesov, na využívanie SW nástrojov a aplikácií na zvládanie vybavovanej agendy a riešenie zverených úloh. Produktívna časť populácie a mladšia generácia už poníma služby štátu ako proaktívne, s vysokou mierou automatizácie, procesne vzájomne prepojené, zrozumiteľné, rýchle a transparentné, pričom rozhodovanie vychádza z údajov a dôkazov. Výrazné zlepšenie prístupu k informáciám, dohľadateľnosť legislatívy, vyjadrení, rozhodnutí a využívanie sociálnych sietí prináša verejný tlak na zvyšovanie kvality a transparentnosti činnosti verejnej správy. Nezanedbateľnú úlohu v tom zohráva aj mimovládny sektor, ale rovnako aj medzinárodné a nadnárodné organizácie, no najmä samotná Európska únia.
Veľkou zmenou, ktorej bude verejná správa vystavená v spojitosti s novými technológiami, je aj zmena v chápaní a vnímaní poslania verejnej správy. Zlacňovaním, zjednodušovaním ovládania, sprístupňovaním viacerých technológií, prináša tlak politickej reprezentácie na výkon priamych aktivít priamo zamestnancami verejnej správy, čím sa rozširujú požiadavky na nové úlohy, ktoré majú zamestnanci zabezpečovať. Verejná správa už nie je vnímaná ako organizácia, ktorá má zabezpečiť výkon svojich povinností pomocou externých dodávok, ale narastá rozsah očakávaní, keď veľa výkonov a napĺňanie cieľov sa má zabezpečovať internými zamestnancami.
Na základe uvedeného je potrebné vnímať požiadavky na zvyšovanie znalostí a zručností práce s IKT technológiami, zvládnutie práce s aplikáciami a agendovými systémami ako nevyhnutný predpoklad práce vo verejnej správe. Zároveň narastá tlak, aj legislatívny, na zvyšovanie počtu zamestnancov, ktorí majú odborné znalosti práce v IT oblasti. Dnešná verejná správa už potrebuje mať interných procesných analytikov a manažérov, správcov systémov, zamestnancov podpory a call centier, projektových a produktových manažérov zabezpečujúcich realizáciu interných a externých projektov či vybudovanie, udržiavanie a rozvoj interných systémov a procesov.
Sprístupňovaním veľkého množstva informácií, možnosťou pracovať s viacerými systémami naraz, zvyšovaním vzájomnej previazanosti registrov a údajov v štáte, sa zvyšuje požiadavka na univerzálnosť ľudských zdrojov, zvládanie viacerých typov agend naraz, schopnosť práce s množstvom údajov a vstupov.
Pre verejnú správu sú kľúčové vývojové trendy v tých technologických oblastiach, ktoré je možné využiť pre zefektívňovanie verejnej správy a jej debyrokratizáciu. Technologické zmeny a inovácie by mali nielen zlepšiť kontakt občanov s verejnou správou, ale mali by sa modernizovať aj všetky procesne nadväzujúce úkony. Teda nielen inovačné zmeny na strane občanov, ale aj na strane realizujúcich subjektov verejnej správy. Zavádzanie moderných systémov IKT je dnes už nevyhnutnosťou efektívneho výkonu verejno-správnych činností a zahŕňa komplexné postupy od plánovania, obstarania, monitoringu, kontroly bezpečnosti, až po poskytovanie samotných služieb pre občanov.
Využívanie nových technológií vo verejnej správe môže byť spomalené nedostatočnou pripravenosťou, možnosťami finančného zabezpečenia, hardvérovým a softvérovým vybavením. Problémom je aj rozdrobenosť samosprávy, keď napríklad Zákon o kybernetickej bezpečnosti (platný pre celé územie) vyžaduje, aby každá obec mala vypracovaný bezpečnostný projekt, ktorý je finančne nákladný. Zavádzanie inovácií a nových technológií do verejnej správy môžu brzdiť aj obavy z nových činností a neochota meniť zabehnutý systém. Mnohé postupy navyše musia zostať duplicitné (pre občanov nepracujúcich s počítačmi a podobne).
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.