Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Ľudské zdroje v sektore

Z celkového počtu 7 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 99 % zamestnanci v podnikoch a 1 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 13 % sektorov s najnižším podielom FO – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.

Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 5 Ťažba uhlia a lignitu (44,6 %), 6 Ťažba ropy a zemného plynu (0 %), 7 Dobývanie kovových rúd (2,4 %), 8 Iná ťažba a dobývanie (42,4 %), 9 Pomocné činnosti pri ťažbe (10,6 %).

Štruktúra pracovných síl v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 15

Pohľad podľa odvetví

V sektore v súčasnosti pracuje o 49 % menej osôb ako pred 20 rokmi a na celkovej zamestnanosti v SR sa sektor podieľa 0 %. Tento podiel sa v porovnaní s rokom 2001 nezmenil. Priemerný medziročný pokles zamestnanosti v sektore je na úrovni 4 %. Najvyšší medziročný pokles počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal sektor v roku 2002 (o 11 %). Do roku 2030 sa očakáva pokles počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s., Slovenské magnezitové závody, akciová spoločnosť, Jelšava, v skratke SMZ, a.s. Jelšava a NAFTA a.s., ktorí zamestnávajú 59 % zamestnancov sektora. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. idú do štátom nariadeného útlmu.

Pohľad podľa sektorových zamestnaní 

Úroveň počtu pracujúcich vo veľkej miere závisí aj od toho, ako sektor definujeme. Graf vyjadruje vývoj počtu pracujúcich pri definovaní sektora podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti. V metodickej časti sú vymedzené odvetvia patriace do sektora. Sektor však môžeme definovať aj podľa typických sektorových zamestnaní. V takomto prípade je celkový počet pracujúcich v sektore na úrovni 6 tisíc osôb, čo je o 8 % menej ako pri odvetvovej agregácii a ich počet poklesol od roku 2015 o 3 %.

Vývoj počtu pracujúcich v sektore v období 2001 – 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 16

V sektore prevažujú muži. Ich podiel však klesá, z 86,1 % v roku 2015 na súčasných 85,4 %. Sektor patrí medzi 4 % sektorov s najvyšším podielom mužov. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia mužov je vyššia, a to na úrovni 93 %.

Štruktúra zamestnancov podľa pohlavia v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 17

Až 56 % zamestnancov sektora pracuje v Trenčianskom kraji, kde má sektor 2 % podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu s Banskobystrickým a Bratislavským krajom tvoria 77 % zamestnanosti sektora. Sektor ťažba a úprava surovín, geológia sa najrýchlejšie rozvíja v Nitrianskom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 69 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Trnavskom kraji.

Regionálne rozmiestnenie zamestnancov

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 18

Z hľadiska veku zamestnancov patrí sektor medzi staršie sektory. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 17 % sektorov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 4 roky vyšší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 31 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je nižší, na úrovni 46 rokov.

Veková štruktúra

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 19

V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria manažérske pozície a pozície pre špecialistov 10 %. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 3 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení a 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, ktoré spolu majú na celkovej zamestnanosti sektora 64 %-ný podiel. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 2 Špecialisti, kde bol zaznamenaný nárast o 61 %. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde za posledných 10 rokov poklesol počet zamestnancov o 21 %.

Ak sektor definujeme podľa špecifických zamestnaní, podiel pracovných miest s vysokou kvalifikáciou dosahuje 13 %. Dominujúcimi hlavnými triedami zamestnaní sú 8 Operátori a montéri strojov a zariadení a 2 Špecialisti s 61 % a 11 % podielom na zamestnanosti sektora.

Hlavné triedy zamestnaní

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 20

Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 5 p. b. na súčasných 15 %. Sektor tak patrí medzi 13 % sektorov s najnižším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najvyšším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Sektor zamestnáva 0,1 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a 0,6 % všetkých stredoškolských. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní má vysokoškolské vzdelanie 16 % zamestnancov sektora.

Vzdelanie (podiel VŠ)

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 21

Mzdy v sektore sú pod úrovňou SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 2 % nižšia ako priemer v SR a mediánová mzda o 12 % vyššia ako v SR. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 42 % sektorov s najvyššími mzdami v SR.

Za uplynulých 10 rokov vzrástli mzdy o 39 %, čo predstavuje 9 %-ný priemerný medziročný rast. Rast miezd v sektore tak vykazuje nižšiu dynamiku ako v podmienkach SR. V zahraničných spoločnostiach v sektore sú mzdy o 14 % vyššie ako v tuzemských.

Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 6 Ťažba ropy a zemného plynu (2 399 EUR). Naopak, najnižšia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 5 Ťažba uhlia a lignitu (832 EUR).

Z hľadiska sektorových zamestnaní je priemerná mzda mierne vyššia – na úrovni 1 318 EUR.

Priemerná hrubá mesačná mzda a medián

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 22

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.