Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

PESTLE analýza

PESTLE analýza je metóda slúžiaca k strategickej analýze vonkajšieho prostredia ovplyvňujúceho sektor kultúry a kreatívneho priemyslu. Pomocou PESTLE analýzy sa určujú vonkajšie činitele ovplyvňujúce ľudské zdroje v sektore – politická situácia, makroekonomická a sociálna situácia, vplyv technologického pokroku, legislatívny rámec a environmentálne a ekologické činitele. Podstatou PESTLE analýzy je identifikovať pre každú skupinu faktorov najvýznamnejšie javy, udalosti, riziká a vplyvy, ktoré ovplyvňujú daný sektor hospodárstva:

POLITICKÉ VPLYVY

EKONOMICKÉ VPLYVY

Spoločenská a umelecká hodnota kultúry bola v posledných dvoch desiatkach rokov doplnená v medzinárodných strategických materiáloch aj o hodnotu ekonomickú. Kultúrny a kreatívny sektor sa zmenil z oblasti považovanej za neziskovú a závislú na dotáciách na motor ekonomického rastu vyspelých štátov, ktorý inšpiruje ďalšie ekonomické sektory a prináša veľkú pridanú hodnotu. Kultúrne a kreatívne odvetvia sa stali súčasťou inovačného ekosystému. Tieto produkty a služby dnes majú potenciál generovať podobné zisky ako napríklad technologické inovácie v priemysle, a rovnako tak potrebujú strategickú a koncepčnú podporu štátu.

Ekonomické faktory definujú a rámcujú nasledovné tézy:

SOCIÁLNE VPLYVY

V tejto oblasti sú sledované vonkajšie vplyvy segmentov, ako sú: demografický vývoj, pracovné a životné preferencie, geografické rozloženie, životná úroveň a životný štýl, vzdelanie apod.

TECHNOLOGICKÉ VPLYVY

Rapídny rozvoj digitalizácie a automatizácie dnes stavia kreativitu do stredu hospodárskeho rozvoja. Tá predstavuje najdôležitejší zdroj, ktorý majú štáty k dispozícii, a býva označovaná za ropu 21. storočia. Je základom rozvoja spoločnosti, konkurencieschopnosti aj hospodárskeho rastu a pravidelne sa radí medzi kľúčové zručnosti budúcnosti. Výhodou kreativity je, že je zdrojom obnoviteľným a nevyčerpateľným. Vytvára neautomatizovateľné miesta, je základom pre inovácie a kľúčovým predpokladom k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja. Spolupráca kreatívnych jedincov je následne zásadná pre rozvoj kreatívnej ekonomiky, ktorá predstavuje spojenie vedy, technológií, ekonomiky a kultúry. Ekonomická kreativita sa tak stáva procesom, ktorý vplýva na technologické inovácie, vedeckú kreativitu a experimentovanie v KKP, čím sa vytvárajú nové prepojenia medzi vedomosťami a kreatívnymi riešeniami, čo má výrazný vplyv aj na technologickú kreativitu sektora.

Počítačové technológie stále výraznejšie zasahujú do oblasti tvorby, zdieľania i využívania (konzumácie) produktov a služieb v sektore KKP. Medzi najvýznamnejšie technologické trendy patria:

LEGISLATÍVNE VPLYVY

Externé faktory, ktoré vymedzujú, limitujú resp. zasahujú do oblasti tvorby, rozširovania a „spotreby“ produktov a služieb v sektore KKP na úrovni národnej a medzinárodnej legislatívy, zahŕňajú:

EKOLOGICKÉ VPLYVY

Zelená ekonomika ako jeden z leitmotívov 21. storočia, a to aj v kontexte reakcie na pandemickú situáciu COVID-19, je oblasťou, na ktorú v čoraz výraznejšej miere reagujú aj kultúra, umenie, architektúra či dizajn. Ekologické vplyvy budú mať stále väčší a zásadnejší vplyv na podobu kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu. Bude sa to prejavovať viacerými spôsobmi.

Stúpne nárast potreby recyklácie materiálov v prospech ich novej funkcie alebo využiteľnosti. Ukazuje sa to v dizajne, módnej tvorbe či v úžitkových disciplínach. S tým bude súvisieť aj nárast práce s novými materiálmi, ktoré budú buď recyklovateľné alebo nezaťažia životné prostredie svojím dlhým časom rozpadu. Ďalej bude narastať tzv. „slow“ fenomén, ktorý spomalí spotrebiteľský apetít a upriami pozornosť na výrobky, ktoré sa budú používať značnú časť života jednotlivca. Musia mať však dobrý dizajn, materiál a funkčnosť. Viac sa budeme sústreďovať na kvalitu než na kvantitu. Snahou bude nebúrať, ale skôr opravovať stavby, čo nebude tak výrazne zaťažovať uhlíkovú stopu. Pri výstavbe a záhradnej architektúre sa bude v plnej miere uplatňovať zásada zelenej architektúry, zadržiavanie dažďovej vody a výsadba zelene.

Bude sa pomaly meniť aj spôsob spolupráce postavenej na etike tých, ktorí budú rešpektovať ekologický zreteľ, čo bude nútiť potenciálnych partnerov k nápravám v tomto smere. V prípade umenia sa do popredia budú dostávať ekologické témy ako hlavné obsahy diel. Ekologické vplyvy na umenie, kultúru a kreatívny priemysel budú mať vplyv aj na charakter spôsobu práce, pôjde o interdisciplinárne projekty, v ktorých sa bude vykonávať aj istý druh umeleckého výskumu, čiže autor prenikne do problematiky, ktorá umeniu nie je vlastná. Posilní sa umelecký aktivizmus v tejto veci. Budú sa stierať hranice medzi umením, kultúrou a environmentálnymi akciami, ktorých snahou bude napr. aktívne zachrániť nejaký biotop, resp. zvrátiť klimatické zmeny. Mnohé tieto projekty budú organizované kolektívne a na dobrovoľníckej báze, ale musia vzniknúť aj účinné mechanizmy zo strany štátu alebo podnikateľského sektora, ktoré by takéto iniciatívy podporili.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.