Ľudské zdroje
Zásadným problémom pri vymedzení ľudských zdrojov v sektore KKP je rôznorodá definícia sektora a pracovníkov v kultúre a kreatívnom priemysle a z toho vyplývajúca metodika zberu dát. Bez jasnej a všeobecne akceptovanej definície sektora budú súčasne vychádzať aj rôzne nesúrodé informácie o sektore, čo komplikuje efektívne rozhodovanie v tomto sektore.
Tiež je potrebné zdôrazniť, že do sektora patrí veľké množstvo slobodných umelcov, freelancerov a SZČO, ktorí nespadajú do kategórie zamestnancov. Podľa údajov zo Živnostenského registra sa počet SZČO v sektore KKP pohybuje na úrovni približne 5 000 osôb. Avšak podľa údajov Finančnej správy, konkrétne daňových priznaní za rok 2018, počet SZČO v kultúrnom a kreatívnom priemysle (vrátane reklamy) je až 26 221 pracovníkov. Spolu s klasickými zamestnancami tak v tomto prípade celkový počet pracovníkov v sektore dosahuje úroveň až 50 000 osôb. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že v doposiaľ dostupných analýzach nemožno hovoriť o vyčerpávajúcich dátach o pracovníkoch pôsobiacich v sektore KKP, keďže v štatistických zisťovaniach týkajúcich sa či už finančno-ekonomických ukazovateľov alebo priamo počtu osôb pracujúcich v sektore KKP nie sú zachytení všetci freelanceri či slobodní umelci, čo skresľuje výsledné dáta a analytické výstupy. V tejto súvislosti možno uviesť kvalifikovaný odhad Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu, že odhadovaný počet profesionálov pôsobiacich v sektore KKP fakticky ako slobodní umelci je približne 10 500, avšak mnohí z nich si tento štatút oficiálne nevykazujú, t.j. nie sú takto evidovaní, čo výrazne komplikuje ich zaradenie do podobných vyhodnocovaní. Korektnosť vyhodnocovania dát tiež komplikuje často nesprávne zaradenie zamestnávateľských subjektov do relevantných divízií štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2.
Do budúcnosti je preto potrebné vypracovať metodiku zberu údajov a ich vyhodnocovania, ktorá by poskytla korektnejšie, realite viac zodpovedajúce dáta. Pri vyhodnocovaní údajov za sektor KKP je tiež potrebné zohľadniť otázku zaradenia jednotlivých pododvetví (napr. herný priemysel) do jednotlivých sektorov, pričom najvýraznejšiu úlohu môže zohrať prelínanie sektora kultúry a kreatívneho priemyslu so sektorom IKT.
Konkrétne dáta tak vo veľkej miere závisia od toho, ako sektor definujeme:
Vymedzenie podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti
V sektore v súčasnosti pracuje približne toľko osôb ako pred 20 rokmi a podieľa sa 1 % na celkovej zamestnanosti v SR. V medziročnom porovnaní zostáva zamestnanosť v sektore nezmenená. Do roku 2030 sa očakáva nárast počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenské národné múzeum a Petit Press, a.s., ktorí zamestnávajú 11 % zamestnancov sektora.
Z celkového počtu 26 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 82 % zamestnanci v podnikoch a 16 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. Sektor patrí medzi 29 % sektorov s najvyšším podielom fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich. Navyše tu treba mať na pamäti, že toto vymedzenie nedokáže komplexne zachytiť umelcov na voľnej nohe a freelancerov, ktorí v sektore reálne pracujú, keďže nie sú zachytení v dostupných štatistických zdrojoch. Pokiaľ ide o vývoj počtu pracujúcich v sektore platí, že počet klasických zamestnancov bude klesať, avšak bude rásť počet iných foriem práce (autorské zmluvy, sezónne zamestnanie a pod.), čo v celkovom vyhodnotení bude znamenať vyššiu zamestnanosť v sektore.[1]
Počty pracujúcich v sektore
Doplňujúca poznámka: Pri zahrnutí ďalších spoločností pôsobiacich v odvetviach vymedzených v úvode podkapitoly 1.2.1 je počet pracujúcich v sektore o 23,5 tisíc vyšší, teda celkovo v sektore v takomto prípade pracuje 49,4 tisíc osôb.
V sektore prevažujú ženy, pričom ich podiel zostáva naprieč rokmi konštantný – približne 63 %. Sektor patrí medzi 25 % sektorov s najvyšším podielom žien. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia žien je nižšia, a to na úrovni 57 %.
Podiel žien a mužov v sektore
Až 46 % zamestnancov sektora pracuje v Bratislavskom kraji, kde má sektor 2 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu so Žilinským a Trenčianskym krajom tvoria 58 % zamestnanosti sektora. Sektor KKP sa najrýchlejšie rozvíja v Žilinskom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 33 %. Najväčší pokles zamestnancov bol za posledných 5 rokov v Prešovskom kraji, a to až o 44 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Trnavskom kraji.
Regionálne rozloženie zamestnancov sektora
Vymedzenie podľa typických sektorových zamestnaní
Sektor však môžeme definovať aj podľa typických sektorových zamestnaní, t.j. zamestnaní, ktoré sú garantované Sektorovou radou pre kultúru a kreatívny priemysel. V takomto prípade je celkový počet pracujúcich v sektore na úrovni 25 tisíc osôb, ich počet od roku 2015 vzrástol o 19 %. Je to o 4 % menej ako pri odvetvovej agregácii. Opäť platí, že toto vymedzenie nedokáže zahrnúť všetkých pracovníkov v KKP pracujúcich na voľnej nohe, ktorí nie sú zachytení v štatistických databázach.
Vymedzenie podľa definície Inštitútu kultúrnej politiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
Vymedzenie podľa definície Inštitútu kultúrnej politiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „IKP MK SR“) je na základe kompletizácie vlastného výberu zamestnaní, ktoré by mali zahŕňať pracovníkov v kultúre. Pri prepočte podľa takejto definície je v podmienkach SR v kultúre približne 69 tisíc pracovníkov, z ktorých je približne 30 % živnostníkov.
V sektore je vyšší podiel starších zamestnancov, priemerný vek je o 3 roky vyšší ako celkovo v SR. V sektore je podiel zamestnancov 55 a viac rokov na úrovni 32 %, v celej SR 24 %. Pokiaľ sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je nižší – na úrovni 46 rokov.
Vek pracujúcich v sektore
V sektore je nadpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 46 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 11 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 2 Špecialisti a 3 Technici a odborní pracovníci, ktoré spolu majú 58 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 2 Špecialisti, kde bol zaznamenaný nárast o 49 %. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, kde za posledných 10 rokov klesol počet zamestnancov o 57 %.
Ak sektor definujeme podľa špecifických zamestnaní, podiel pracovných miest s vysokou kvalifikáciou dosahuje 53 %. Dominujúcimi hlavnými triedami zamestnaní sú 2 Špecialisti a 3 Technici a odborní pracovníci s 47 %-ným a 27 %-ným podielom na zamestnanosti sektora.
Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore iba veľmi mierne klesá. Za 8 rokov klesol ich podiel o 1 p. b. na súčasných 64 %. Sektor tak patrí medzi 21 % sektorov s najvyšším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najnižším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Sektor zamestnáva 1,9 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a 0,5 % všetkých stredoškolských. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní má vysokoškolské vzdelanie 56 % zamestnancov sektora.
Vývoj podielu zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním
V roku 2019 v sektore KKP vystúpilo z pracovného pomeru 12 % zamestnancov, čo predstavuje približne 3 tisíc zamestnancov. Naopak, v tom istom roku nastúpilo do pracovného pomeru 14 % zamestnancov. V období rokov 2012 – 2019 možno vidieť pomerne rastúcu fluktuáciu zamestnancov. Podiel vystupujúcich aj podiel nastupujúcich zamestnancov v sektore je však nižší než na národnej úrovni.
Vývoj podielu vystupujúcich a nastupujúcich zamestnancov v sektore
Podiel pracujúcich v relevantnom odbore vzdelávania zo zamestnancov v sektore je pod úrovňou priemeru v SR. Je potrebné mať na pamäti, že podiel pracujúcich v odbore vzdelania na úrovni sektora ovplyvňuje viacero faktorov a nemusí mať priamy súvis s tým, ako zaujímavý je sektor pre absolventov korešpondujúcich odborov.
Pokiaľ ide o sektor KKP, podiel pracujúcich v odbore vzdelávania v ňom rastie. V súčasnosti približne 43 % zamestnancov sektora vyštudovalo optimálny odbor vzdelávania k vykonávanému zamestnaniu. Pri vysokoškolských zamestnancoch je to 44 %, pri stredoškolských 40 %. Z hľadiska sektorovo špecifických zamestnaní vykonáva približne 44 % zamestnancov prácu, na ktorú sa aj pripravovali počas štúdia.
Podiel pracujúcich v odbore vzdelávania
V sektore pracuje približne 15 % zamestnancov na pozícii, na ktorú je postačujúce nižšie vzdelanie ako majú, a tento podiel stagnuje. Podiely podkvalifikovaných a nadkvalifikovaných zamestnancov v sektore sú podobné. V porovnaní s úrovňou nadkvalifikácie a podkvalifikácie v SR možno KKP považovať za sektor s pomerne vysokým podielom zamestnancov s neadekvátnym stupňom vzdelania. V prípade zamestnaní špecifických pre tento sektor má 15 % zamestnancov vyššie vzdelanie ako je požadované na výkon práce.
Nadkvalifikácia a podkvalifikácia v sektore
Vo všeobecnosti platí, že jednoznačne identifikovať absolventov prislúchajúcich k sektoru nie je jednoduchá úloha. Nie je totiž možné jednoznačne priradiť odbory vzdelávania k ekonomickým činnostiam. Odbory vzdelávania je možné priradiť jedine k sektorovým zamestnaniam. Tieto odbory však často pripravujú aj absolventov na zamestnania, ktoré sú súčasťou iných sektorov. Počet absolventov tak v skutočnosti vyjadruje celkovú ponuku absolventov na trhu práce k sektorovo špecifickým zamestnaniam, to však neznamená, že optimálne uplatnenie týchto absolventov je len v sektore KKP.
V roku 2020 prišlo na trh práce 10 tisíc absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelávania k sektorovým zamestnaniam a 8 % z nich odišlo za prácou do zahraničia. V sektore nie je výrazný únik mozgov do zahraničia. Celkovo v SR odišlo do zahraničia 9 % absolventov.
Počet absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelávania v roku 2020
Mzdy v sektore sú pod úrovňou priemeru v SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore (1 202 EUR) je o 5 % nižšia ako priemer v SR a mediánová mzda (1 019 EUR) je približne na úrovni SR. Za uplynulých 10 rokov vzrástli mzdy o 38 %, čo predstavuje 8 %-ný priemerný medziročný rast. Rast miezd v sektore tak vykazuje nižšiu dynamiku ako v podmienkach SR. V zahraničných spoločnostiach v sektore sú mzdy o 85 % vyššie ako v tuzemských. Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie (1 492 EUR). Naopak, najnižšia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 90 Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti (701 EUR). Z hľadiska sektorových zamestnaní je priemerná mzda mierne nižšia, na úrovni 1 173 EUR.
Vývoj priemernej mzdy a mediánu mzdy
Doplňujúca poznámka: Pri zahrnutí ďalších spoločností pôsobiacich v odvetviach kreatívneho priemyslu vymedzených v úvode podkapitoly 1.2.1 je situácia odlišná a v sektore sú mzdy o 11 % vyššie ako v infografike – na úrovni 1 331 EUR, čo je nad úrovňou priemernej mzdy v SR.
Približne 49 %-ám zamestnancov v sektore povaha práce umožňuje pracovať z domu. Ide o pomerne vysoký podiel v porovnaní s celonárodným podielom. Z hľadiska sektorových zamestnaní je tento podiel nižší – na úrovni 48 %.
Možnosť práce z domu v sektore
[1] Európsky parlament (2019). Employment in the cultural and creative sectors. https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2019/642264/EPRS_BRI(2019)642264_EN.pdf
