Poslanie sektora

• Identifikácia kľúčových trendov a zmien ovplyvňujúcich sektor

Charakteristika a poslanie sektora v horizonte do roku 2030

Sektor kultúry a kreatívneho priemyslu (ďalej len „KKP“) na rozdiel od väčšiny ostatných sektorov predstavuje vnútorne mimoriadne diverzifikovaný systém, ktorý zahŕňa veľké množstvo špecifických oblastí a činností. Kreatívny priemysel predstavuje súhrn odvetví, ktoré sú postavené na využívaní výsledkov duševnej tvorivej činnosti z oblasti umenia a kultúry. Jeho podstatou sú podnikateľské aktivity, založené na individuálnej tvorivosti, zručnosti a talente. Tieto činnosti prispievajú k hospodárskemu rastu, tvorbe kapitálu, miestnemu a regionálnemu rozvoju a podporujú zamestnanosť a tvorbu nových pracovných miest najmä pre mladých ľudí prostredníctvom zhodnocovania duševného vlastníctva.

V rámci vymedzenia obsahu a rozsahu KKP sektor kultúry zahŕňa činnosti, ktorých základom je kreativita, talent a zručnosti v oblastiach tradičných umeleckých odvetví (scénické umenie, vizuálne umenie, kultúrne dedičstvo), filmovej tvorby (vrátane DVD a videoprodukcie), audiovízie, videohier, nových médií, hudby, kníh a tlače. Tieto produkujú a distribuujú tovary alebo služby, ktoré sa v čase ich vývoja považujú za také, ktoré majú špecifický atribút, použitie alebo účel, ktorý stelesňuje alebo vyjadruje kultúrne prejavy bez ohľadu na ich obchodnú hodnotu, majú však potenciál vytvárať finančný profit a pracovné miesta, predovšetkým s využitím duševného vlastníctva. Neoddeliteľnou súčasťou sektora sú aj ďalšie „kreatívne odvetvia“ súvisiace s využívaním kreatívnych činností, ktoré využívajú kultúru ako vstup a majú kultúrny rozmer, aj keď ich výstupy sú predovšetkým funkčné (napr. architektúra a dizajn, módne návrhárstvo, úžitkové umenia, ale aj rôzne polohy vizuálnej kultúry a komunikácie, vrátane reklamy). Všetky odvetvia KKP zahŕňajú činnosti a produkty, ktoré môžu byť verejné, neziskové ale aj s trhovou hodnotou bez ohľadu na druh a spôsob financovania subjektu, ktorý ich produkuje a distribuuje. Zároveň generujú pridanú hodnotu, ktorou prispievajú iným hospodárskym odvetviam a sú výrazným zdrojom technologických aj netechnologických inovácií. Z hľadiska zamestnanosti, a najmä pripravenosti pracovnej sily v nových podmienkach, je pre tvorbu inovatívnych riešení dôležitá kombinácia znalostí a zručností, ktoré sú špecifické pre kultúrne a tvorivé sektory, so znalosťami a zručnosťami iných odvetví. Mnohé budúce profesie v oblasti kultúry a umenia nevieme ešte v tomto momente jasne definovať, ale je dôležité počítať s tým, že budú mať interdisciplinárny charakter a v rámci živej kultúry a umenia dôjde k výraznému prepojeniu umenia, digitálnych technológií a humanitných vied.

Kľúčové charakteristické črty a poslanie sektora sú:

• Kultúra pôsobí ako nástroj posilňovania identity a budovania rešpektu, a to na všetkých úrovniach(európska, národná, regionálna a miestna/komunitná):
  • podpora ochrany a propagácie kultúrneho dedičstva Európy (ako spoločného zdroja) s cieľom zvýšiť informovanosť o našej spoločnej histórii a posilniť pocit spoločnej európskej identity (Nová európska stratégia pre kultúru);
  • participácia na vedeckovýskumných a odborných projektoch a kultúrnych aktivitách národného a medzinárodného charakteru – slovenské lokality svetového dedičstva UNESCO, pamiatkový fond a pamiatkové hodnoty v kontexte svetovej, národnej a regionálnej kultúry;
  • stabilizácia a rozvoj fondových inštitúcií ako depozitára súčastí kultúrneho dedičstva a nositeľa prehlbovania poznatkov a ich prezentácie;
  • podpora zachovávania a sprístupňovania tradičnej kultúry; podpora živej kultúry a profesionálneho a transparentného fungovania médií;
  • prispievanie k rozvoju otvorenosti a tolerancii prostredníctvom vzájomného spoznávania jednotlivých národných kultúr, hľadania spoločných prienikov a lepšieho spoznávania špecifík.^[1]
• Kultúra je nástrojom zvyšovania kvality života, osobnostného rozvoja a kultivácie jednotlivca:kultúra ako nástroj budovania vzdelanej, informovanej a participatívnej spoločnosti;
  • spoločenská akceptácia a podpora tézy priority kvality života pred bezprostredným hospodárskym efektom;
  • kultivácia kultúrnych potrieb a adekvátneho budovania/rozširovania ponuky poskytovaných služieb a rešpektovanie špecifických úloh jednotlivých oblastí aktivít a subjektov/nositeľov aktivít v zvyšovaní kvality života a osobnostného rozvoja jednotlivcov;
  • oblasť živej kultúry, predovšetkým vizuálneho, audiovizuálneho a scénického umenia odzrkadľuje aktuálnu kultúrnu situáciu a kondíciu spoločnosti, jej výsledky sú odrazom sveta, v ktorom žijeme, a jedinečnou a autentickou výpoveďou o tejto dobe;
  • umelecká produkcia má priamy vplyv na zvyšovanie kvality života, intelektuálne a emočné zázemie obyvateľstva a podieľa sa na medzinárodnom kultúrnom dialógu.
• Kultúra zabezpečuje funkciu mobilizátora kreatívneho a ekonomického potenciálu: 
  • kultúrne dedičstvo a lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva majú jedinečný potenciál v kontexte rozvoja cestovného ruchu, osobitne udržateľného kultúrneho turizmu;
  • obnova kultúrnych pamiatok, ich prezentácia, propagácia a udržateľný rozvoj sú kľúčovým príspevkom k rozvoju regiónov aj ako nástroj zvyšovania zamestnanosti, pričom efektívne využívanie digitalizácie kultúrneho dedičstva je samostatnou výzvou v rámci sprístupňovania kultúrneho dedičstva;
  • oblasť kreatívneho priemyslu predstavuje doteraz nedostatočne rozvinutý sektor, je preto dôležitá mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch, zakladanie kreatívnych centier a podpora dopytu po kreatívnej tvorbe, vrátane podpory vzniku a fungovania malých a stredných podnikov v kultúrnom a kreatívnom sektore;
  • fenomén podpory KKP zahŕňa v širšom vymedzení celú oblasť umenia a kultúry, znamená vznik novej kultúrno-politickej paradigmy, v ktorej hrá hlavnú rolu človek, jeho osobnosť a kreatívne myslenie s dôrazom na rozvoj špecifických kľúčových zručností a vedomostí.

Sektor KKP sa stáva jedným z účinných nástrojov rastu  ekonomiky v EÚ na jednej strane a na druhej strane priamymi väzbami na umelcov a tvorcov zachováva a podporuje kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a posilňuje európsku, národnú, regionálnu a miestnu identitu. Tvorba vysoko kvalifikovaných povolaní s presahom do ďalších sektorov (tzv. Connected Industries), ako aj determinácia moderného vzdelávania mladej generácie a transfer zahraničného know-how prostredníctvom vysokej miery mobility mladej generácie v rámci susedských krajín, ale aj zvyšku medzinárodného prostredia predstavuje významný perspektívny prínos sektora. Naviac, KKP má prirodzený potenciál posilňovať sociálnu kohéziu prostredníctvom rastúcej participácie rôznych cieľových skupín populácie v kultúrnych a kreatívnych činnostiach. KKP teda môže byť jedným z hlavných aktérov posilňovania otvorenosti a zvyšovania atraktivity našej krajiny a v tomto zmysle i kľúčovým nástrojom rozvoja viacerých spoločenských a hospodárskych segmentov, napríklad realizácie stratégie cestovného ruchu Slovenskej republiky.

Investície do rôznych oblastí kultúry majú potenciál krátkodobej, ale i dlhodobej návratnosti. Na tvorbe hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) sa tvorivý sektor podieľa vo výraznejšej miere ako niektoré z priemyselných odvetví (napr. ťažba a úprava surovín; textilný, odevný priemysel a spracovanie kože alebo celulózo-papierenský a polygrafický priemysel) a jeho pridanou hodnotou je, že vyhovuje možnostiam trvalo udržateľného rozvoja, keďže nie je náročný na energie a suroviny a neznečisťuje životné prostredie. Správne nastavené a riadené procesy v sektore majú okrem ekonomických (podiel na tvorbe HDP, zamestnanosť) aj viaceré pozitívne sociálne a kultúrne efekty.

Pri koncipovaní Stratégie rozvoja ľudských zdrojov v sektore kultúra a kreatívny priemysel v horizonte 2030 sa vychádza zo strategických dokumentov určujúcich trendy a smerovanie sektora, vrátane využitia medzinárodnej perspektívy, koncepčných materiálov, štúdií, dátových zdrojov, napr. v súvislosti s pandemickou situáciou. Ich zoznam je uvedený v prílohe č. 1.

Pozitívny vývoj v oblasti KKP v Európskej únii bol v roku 2020 zvrátený práve krízou spojenou s COVID-19. Štúdia „Rebuilding Europe – The cultural and creative economy before and after the COVID-19 crisis“^[2] uvádza, že medzi rokmi 2013 a 2019 celkové príjmy v sektore narástli o približne 17 %. V roku 2019 sa najväčšie krajiny EÚ (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) zaslúžili o 69 % všetkých príjmov v tomto sektore v rámci EÚ, ale najsilnejší rast bol zaznamenaný v regióne strednej a východnej Európy. Odhaduje sa, že za rok 2020 sa v rámci celej EÚ príjmy v tomto sektore prepadli oproti roku 2019 o 31 %, pričom najvýraznejšie sa tento prepad prejavuje opäť v krajinách strednej a východnej Európy. Z analýz vyplýva, že KKP je z tohto hľadiska druhým najviac postihnutým sektorom hospodárstva, hneď po leteckej doprave. Spomedzi širokej škály kultúrnych a umeleckých smerov sa kríza najviac prejavuje v hudobnom priemysle a v múzických umeniach.

[1] Závery Rady EÚ o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2019 – 2022 uvádzajú medzinárodné kultúrne vzťahy ako jednu zo šiestich priorít európskej spolupráce pri tvorbe kultúrnej politiky. Táto téma má priamy vplyv aj na problematiku rozvoja príslušných interkultúrnych kompetencií.

[2] Ernst & Young (2021). Rebuilding Europe – The cultural and creative economy before and after the COVID-19 crisis. https://1761b814-bfb6-43fc-9f9a-775d1abca7ab.filesusr.com/ugd/4b2ba2_1ca8a0803d8b4ced9d2b683db60c18ae.pdf. Ďalšie súvisiace informácie a zdroje sú uvedené na webovej stránke Európskej komisie venovanej kultúrnym a kreatívnym odvetviam: https://ec.europa.eu/culture/sectors/cultural-and-creative-sectors.