Analýza sektora

• Ekonomická charakteristika sektora
• Ľudské zdroje
• PESTLE a SWOT analýza ľudských zdrojov v sektore (vonkajšia analýza)
  • PESTLE analýza
  • SWOT analýza

Z hľadiska analytickej bázy údajov, predstavujúcich nevyhnutné informačné zdroje na objektívne nastavenie sektorovej stratégie rozvoja ľudských zdrojov, má kľúčový význam spracovanie vnútornej a vonkajšej strategickej analýzy sektora. Vnútorná strategická analýza sektora hodnotí dve oblasti, a to ekonomickú výkonnosť sektora a ľudské zdroje v sektore – ich dostupnosť, vekovú a rodovú štruktúru, mzdové ohodnotenie, regionálne rozmiestnenie atď. Vonkajšia strategická analýza sektora pozostáva z PESTLE a SWOT analýzy ľudských zdrojov v sektore, ktorých cieľom je identifikovať reálne potreby sektora v oblasti rozvoja a skvalitňovania ľudských zdrojov.

Ekonomická výkonnosť sektora a ľudské zdroje v sektore (vnútorná analýza)

Východiskové dáta týkajúce sa ekonomických ukazovateľov a ľudských zdrojov v sektore sú definované za sektor kultúra a kreatívny priemysel, ktorý je vymedzený podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v príslušných divíziách, skupinách, resp. triedach Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2^[1]:

• 58 Nakladateľské činnosti (zahŕňajúce aj Nakladateľstvo v oblasti softvéru – konkrétne aj Nakladateľstvo v oblasti počítačových hier),
• 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok,
• 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie,
• 71.11 Architektonické činnosti,
• 73.1 Reklama,
• 74.1 Špecializované dizajnérske činnosti,
• 74.2 Fotografické činnosti,
• 90 Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti (zahŕňajúce Scénické umenie; Podporné činnosti súvisiace so scénickým umením; Umeleckú tvorbu; Prevádzku kultúrnych zariadení),
• 91 Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení.

V nasledovných častiach sú teda údaje komplexne počítané na úrovni divízií 58, 59, 60, 90, 91. Pri niektorých dôležitých ukazovateľoch, ktorých povaha to umožňuje, je doplňujúci analytický text aj za spoločnosti pôsobiace v odvetviach:

• 73.1 Reklama,
• 74.1 Špecializované dizajnérske činnosti,
• 74.2 Fotografické činnosti,
• 71.11 Architektonické činnosti.

V týchto odvetviach totiž pôsobí množstvo pracovníkov kultúry a kreatívneho priemyslu aj napriek tomu, že podľa zaradenia do divízií ekonomických činností (2-miestna úroveň) patria primárne do pôsobnosti iných sektorových rád. Analytický text k týmto odvetviam je označený ako „Doplňujúca poznámka“.

[1] Takéto vymedzenie korešponduje s metodikou ESSnet Culture, používanou na úrovni EÚ a ktorá je využívaná aj pri tvorbe Satelitného účtu kultúry a kreatívneho priemyslu, s ktorým pracuje Ministerstvo kultúry SR. V širšom ponímaní sektora kreatívneho priemyslu bývajú doň zaraďované aj turistický ruch, „zážitkový priemysel“ či herný digitálny priemysel. Prvé dva spadajú primárne do pôsobnosti Sektorovej rady pre obchod, marketing, gastronómiu a cestovný ruch, kým pri „zážitkovom priemysle“ a hernom priemysle platí, že pri týchto odvetviach neexistujú v štruktúre SK NACE Rev. 2 osobitné kategórie, ktoré by ich jasne vymedzovali a umožňovali jednoznačné vyčíslenie údajov. Napr. najväčší zamestnávateľ v oblasti herného priemyslu v SR spoločnosť PIXEL Federation je zaradená do triedy 62010 Počítačové programovanie, ktorá oficiálne spadá pod sektor IKT, avšak vzhľadom na jej významnosť pre slovenský kreatívny priemysel je zaradená v ďalších analýzach údajov do sektora kreatívneho priemyslu.