Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vývojové tendencie

Dátové zhodnotenie budúceho vývoja ľudských zdrojov

Z celkového počtu 51 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 97 % zamestnanci v podnikoch a 2 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. Za posledných 5 rokov sa podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných výrazne nezmenil. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 25 % sektorov s najnižším podielom FO – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.

Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 19 Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov (5,2 %), 20 Výroba chemikálií a chemických produktov (16,9 %), 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a prípravkov (4,6 %), 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu (73,3 %).

Štruktúra zamestnancov v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V sektore v súčasnosti pracuje o 19 % viac osôb ako pred 20 rokmi a podieľa sa 2 % na celkovej zamestnanosti v SR. Tento podiel sa v porovnaní s rokom 2001 výrazne nezmenil. Priemerný medziročný rast zamestnanosti v sektore je na úrovni 1 %. V porovnaní s nárastom v SR možno hovoriť o menej dynamicky rastúcom sektore z hľadiska počtu pracujúcich a patrí medzi 22 % sektorov s najvyšším rastom zamestnanosti. Najvyšší medziročný nárast počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal sektor v roku 2008 (o 11 %). Do roku 2030 sa očakáva pokles počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú Continental Matador Rubber, s.r.o., SLOVNAFT, a.s. a Duslo, a.s., ktorí zamestnávajú 15 % zamestnancov sektora.

V sektore mierne prevažujú muži. Ich podiel rastie, z 61,9 % v roku 2015 na súčasných 63,9 %. Sektor patrí medzi 46 % sektorov s najnižším podielom mužov. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia mužov je nižšia, a to na úrovni 48 %.

Vývoj rodového zastúpenia zamestnancov v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V sektore pracuje približne 1,4 % zamestnancov na skrátený úväzok, čo je podpriemerná úroveň v porovnaní so SR. Na skrátený úväzok pracujú predovšetkým osoby vo veku 35 – 44 rokov, ktoré tvoria 32 % z celkového počtu pracujúcich na skrátený úväzok v sektore. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je podiel pracujúcich na skrátený úväzok na úrovni 8,1 %.

Podiel pracujúcich na skrátený úväzok

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V Trenčianskom kraji pracuje až 27 % zamestnancov sektora, kde má sektor 6 % podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu s Nitrianskym a Prešovským krajom tvoria spolu 61 % zamestnanosti sektora. Sektor chémia a farmácia sa najrýchlejšie rozvíja v Žilinskom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 74 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Banskobystrickom kraji.

Regionálne rozloženie zamestnancov sektora

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V sektore dochádza za prácou do iného kraja 16 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Trnavského kraja, pričom za posledných 5 rokov rástol podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov. Sektor patrí medzi 17 % sektorov s najnižšou mobilitou. V Trenčianskom kraji, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov sektora, je 6 % zamestnaných osôb z iného kraja. Pracovné sily pre sektor najčastejšie dochádzajú z Trnavského kraja a tvoria 30 % všetkých dochádzajúcich zamestnancov v sektore.

Mobilita zamestnancov v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Sektor patrí medzi mladšie sektory z hľadiska veku zamestnancov. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 75 % sektorov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 1 rok nižší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 20 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je taktiež na úrovni 43 rokov.

Schéma č. 13 Vekové zastúpenie zamestnancov v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 12 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 1 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení a 3 Technici a odborní pracovníci, ktoré spolu majú 63 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bol zaznamenaný nárast o 22 %. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 5 Pracovníci v službách a obchode, kde za posledných 10 rokov poklesol počet zamestnancov o 1 %.

Ak sektor definujeme podľa špecifických zamestnaní, podiel pracovných miest s vysokou kvalifikáciou dosahuje 11 %. Dominujúcimi hlavnými triedami zamestnaní sú operátori a montéri strojov a zariadení a technici a odborní pracovníci s 64 % a 20 % podielom na zamestnanosti sektora.

Uplatnenie špecifických tried zamestnaní v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 2 p. b. na súčasných 22 %. Sektor tak patrí medzi 38 % sektorov s najnižším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najvyšším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Sektor zamestnáva 1,9 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a 4,9 % všetkých stredoškolských. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní má vysokoškolské vzdelanie 13 % zamestnancov sektora.

Vývoj počtu zamestnancov s vysokoškolských vzdelaním

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V roku 2019 v sektore chémia a farmácia vystúpilo z pracovného pomeru 15 % zamestnancov, čo predstavuje približne 8 tisíc zamestnancov. V roku 2019 nastúpilo do pracovného pomeru 16 % zamestnancov, čo v absolútnych číslach predstavuje približne 9 tisíc zamestnancov. V období rokov 2012 – 2019 možno vidieť pomerne rastúcu fluktuáciu zamestnancov. Podiel vystupujúcich aj podiel nastupujúcich zamestnancov v sektore je nižší než na národnej úrovni. Sektor je tak charakteristický podpriemernou fluktuáciou pracovných síl.

Fluktuácia zamestnancov v sektore v období 2012 – 2019

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Podiel pracujúcich v odbore vzdelania zo zamestnancov v sektore je pod úrovňou priemeru v SR. Je potrebné mať na pamäti, že podiel pracujúcich v odbore vzdelania na úrovni sektoru ovplyvňuje viacero faktorov a nemusí mať priamy súvis s tým, ako zaujímavý je sektor pre absolventov korešpondujúcich odborov. Napríklad pokiaľ sektor trpí nedostatkom pracovných síl, t. j. počet absolventov je výrazne nižší ako dopyt po týchto absolventoch v sektore, sektor musí nájsť pracovné sily z iných zdrojov (sem patrí napríklad sektor IT). Nízka úroveň práce v odbore môže ale byť aj dôsledkom toho, že sektor neposkytuje dostatočne motivujúce a konkurencieschopné pracovné podmienky pre absolventov (napríklad hotelierstvo a cestovný ruch). A môže ísť aj o kombináciu oboch týchto faktorov (príkladom je poľnohospodárstvo).

V sektore klesá podiel pracujúcich v odbore vzdelania. V súčasnosti približne 28 % zamestnancov sektora vyštudovalo optimálny odbor vzdelania k vykonávanému zamestnaniu. Pri vysokoškolských zamestnancoch v sektore je to 34 % a stredoškolských 26 %. Z hľadiska sektorovo špecifických zamestnaní vykonáva približne 22 % zamestnancov prácu, na ktorú sa aj pripravovali počas štúdia.

Podiel absolventov pracujúcich v odbore vzdelania

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V sektore pracuje približne 8 % zamestnancov na pozícii, na ktorú je postačujúce nižšie vzdelanie a tento podiel mierne klesá. V sektore je menej podkvalifikovaných ako nadkvalifikovaných zamestnancov. V porovnaní s úrovňou nadkvalifikácie a podkvalifikácie v SR, sektor možno považovať za oblasť s pomerne nízkym podielom zamestnancov s neadekvátnym stupňom vzdelania. V prípade zamestnaní špecifických pre tento sektor, 6 % zamestnancov má vyššie vzdelanie ako je vyžadované na výkon práce.

Vo všeobecnosti identifikovať jednoznačne absolventov prislúchajúcich k sektoru nie je jednoduchá úloha. Nie je totiž možné priradiť odbory vzdelania k ekonomickým činnostiam. Odbory vzdelania je možné priradiť jedine k sektorovým zamestnaniam. Tieto odbory však často pripravujú aj absolventov pre zamestnania, ktoré sú súčasťou iných sektorov. Počet absolventov tak v skutočnosti vyjadruje celkovú ponuku absolventov na trhu práce k sektorovo špecifickým zamestnaniam, to však neznamená, že optimálne sa títo absolventi uplatnia len v sektore chémia a farmácia.

V roku 2020 prišlo na trh práce 2,1 tisíc absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelania k sektorovým zamestnaniam a 6 % z nich odišlo za prácou do zahraničia.

V sektore nie je výrazný únik mozgov do zahraničia. Celkovo v SR 9 % absolventov odišlo do zahraničia.

Odliv študentov súvisiacich odborov do zahraničia

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Mzdy v sektore sú nad úrovňou SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 6 % vyššia ako priemer v SR a mediánová mzda o 5 % vyššia ako v SR. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 38 % sektorov s najvyššími mzdami v SR.

Za uplynulých 10 rokov vzrástli mzdy o 45 %, čo predstavuje 4 % priemerný medziročný rast. Rast miezd v sektore tak vykazuje nižšiu dynamiku ako v podmienkach SR. V zahraničných spoločnostiach v sektore sú mzdy o 49 % vyššie ako v tuzemských.

Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 19 Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov (2 391EUR). Naopak, najnižšia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu (1 252 EUR).

Z hľadiska sektorových zamestnaní je priemerná mzda mierne nižšia na úrovni 1 274 EUR.

Nárast priemernej hrubej mzdy v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V sektore približne 17 % zamestnancov povaha práce umožňuje pracovať z domu. Ide o pomerne nízky podiel v porovnaní s celonárodným podielom. Z hľadiska sektorových zamestnaní je tento podiel nižší, na úrovni 11 %.

Celková dodatočná potreba zamestnancov v sektore bude v období rokov 2021 – ­2025 na úrovni približne 5,4 tisíc osôb. Dodatočná potreba v tomto sektore bude na úrovni 11 % súčasného počtu pracujúcich, t. j. približne ku každému deviate­mu pracujúcemu bude potrebné doplniť ďalšiu osobu. Pri analýze dodatočnej potreby pracovných síl je dôležité poznať aj to, akým spôsobom budú na trhu práce vznikať dodatočné pracovné príležitosti. V období rokov 2021­ – 2025 bude na tvorbe dodatočných pracovných príležitostí dominovať náhrada pracovných síl, ktorá bude tvoriť v priemere 75 % celkovej dodatočnej potreby. V sektore chémia a farmácia tak vznikne v priemere ročne 800 pracovných príležitostí v dôsledku náhrady pracovných síl.

Štruktúra dodatočných potrieb pracovných síl sektora v najbližších 5 rokoch podľa divízií ekonomických činností SK NACE Rev. 2 je nasledovná: 7 % pracovných príležitostí vznikne v divízii 19 Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov, 23,6 % v divízii 20 Výroba chemikálií a chemických produktov, 6,1 % v divízii 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov, 63,3 % v divízii 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu.

Vyššie uvedené hodnoty vyjadrujú potreby trhu práce z pohľadu sektorových zamestnaní. Ak sa však pozrieme na sektor z hľadiska spoločností a odvetví patriacich do sektora, celková dodatočná potreba pracovných síl v období 2021­ – 2025 bude vyššia, na úrovni 7,2 tisíc osôb, z ktorých bude 63 % tvoriť náhrada pracovných síl.

Predpokladaná dodatočná potreba zamestnancov v horizonte piatich rokov

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V období rokov 2021 – 2025 príde na trh práce 9,2 tisíc absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí ukončia štúdium v niektorom z korešpondujúcich odborov vhodných pre výkon zamestnaní v tomto sektore a nebudú pokračovať v štúdiu. Približne 12 % z prichádzajúcich absolventov budú tvoriť absolventi stredných škôl, podiel absolventov vysokých škôl bude na úrovni 88 %. V dlhšom horizonte, v nasledujúcich 10 rokoch sa očakáva nárast počtu stredoškolských absolventov.

Očakávaný vývoj počtu absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelania

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce pre sektor chémia a farmácia sa 9 % uplatňuje v tomto sektore a zvyšných 91 % si nachádza zamestnanie v iných sektoroch (definované podľa sektorových zamestnaní). Pri stredoškolských absolventoch sa uplatňuje v sektore 54 % a pri vysokoškolských absolventoch 3 %. Hlavnými sektormi (mimo tohto sektora) využívajúcimi absolventov pre sektor chémia a farmácia sú pri vysokoškolákoch administratíva, ekonomika, manažment (32 %) a zdravotníctvo, sociálne služby (13 %) a stredoškolákoch obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch (11 %) a doprava, logistika, poštové služby (7 %).

Uplatnenie absolventov stredných škôl pripravujúcich sa pre sektor chémia a farmácia

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Uplatnenie absolventov vysokých škôl pripravujúcich sa pre sektor chémia a farmácia

Zdroj: TREXIMA Bratislava

V najbližších 5 rokoch bude v sektorových zamestnaniach potrebných celkovo 5 tis. osôb, pričom sa očakáva príchod 9 tis. absolventov. Približne 91 % absolventov si však nachádza uplatnenie v iných sektoroch. V sektore chémia a farmácia sa tak očakáva nedostatok absolventov do roku 2025.

Disparity na trhu práce v sektore chémia a farmácia

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Najvýraznejší pokles počtu zamestnancov v sektore zaznamenáva 3213001 Farmaceutický laborant bez špecializácie. V danom zamestnaní poklesol počet zamestnancov za ostatných 7 rokov približne o 2 tisíc osôb, čo predstavuje pokles o 57 %. Najväčšie úbytky počtu zamestnancov sa v tomto sektore prejavili vo vysokokvalifikovaných zamestnaniach z hlavných tried zamestnaní 3 Technici a odborní pracovníci a 2 Špecialisti.

Zamestnania s najvyšším úbytkom počtu zamestnancov v období 2012-2019

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Najväčší nárast počtu zamestnancov v sektore chémia a farmácia zaznamenávajú nízko kvalifikované zamestnania. V zamestnaní 8142000 Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov bol zaznamenaný nárast o 101 %, resp. o 6,3 tisíc osôb za posledných 7 rokov.

Zamestnania s najvyšším nárastom počtu zamestnancov v období 2012-2019

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Sektor chémia a farmácia patrí medzi sektory s vyšším potenciálom automatizácie. V najbližších 20­ rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 74 % pracovných procesov, ktoré v súčasnosti vykonávajú zamestnanci. Ak to premietneme na súčasný počet zamestnancov v sektore, substituovaných by mohlo byť až 34,6 tisíc zamestnancov. Z toho budú prevažnú časť tvoriť zamestnanci na pracovných pozíciách 8142000 Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov, 8141000 Operátor stroja na výrobu výrobkov z gumy a 8131001 Operátor zariadenia v chemickej výrobe (okrem gumy, plastov a farmaceutickej výroby).

Približne 71 % zamestnancov v sektore vykonáva prácu, ktorú možno charakterizovať vysokým potenciálom automatizácie. V porovnaní s ostatnými sektormi a s celonárodným podielom (49 %), ide o pomerne vysoký podiel.

Pri analýze potenciálu automatizácie vnútropodnikových procesov v dôsledku technologického pokroku (robotizácia, umelá inteligencia, digitalizácia a pod.) je potrebné vždy mať na pamäti aj základné ekonomické zákony. To, že nejaká časť procesu môže byť nahradená technológiou ešte neznamená, že aj bude.

Podnik sa aj v čase technologického pokroku rozhoduje na základe zisku, teda rozdielu medzi výnosmi a nákladmi. Pri uvažovaní o implementovaní špecifickej technológie do výrobného procesu sa snaží podnik ovplyvňovať nákladovú položku. Pokiaľ náklady na technológiu (investičné a prevádzkové) sú vyššie ako náklady na ľudskú prácu, tak pre podnik nemusí byť implementácia technológie rentabilná. Samozrejme, do tohto rozhodovania vstupujú aj ďalšie faktory, ako flexibilita kapitálu a ľudskej práce (ako operatívne môžeme meniť parametre procesu), alebo strategické zámery spoločností. Kapitálová investícia je totiž často investíciou s dlhodobou návratnosťou a pre podniky tak vždy nesie aj určitú dávku rizika. Niekedy sa podnikom, predovšetkým bez dlhodobých strategických zámerov, alebo bez plnej moci nad svojou budúcnosťou (produkujú vo veľkej miere pre ostatné sektory a nie pre finálnych spotrebiteľov) neoplatí podstúpiť investíciu, ktorá vo vzdialenejšej budúcnosti prinesie zefektívnenie výroby na úkor súčasných ziskov. Zámer investovať do robotizácie, resp. novej technológie, nie je vždy závislý iba na investíciách dodávateľa, ale častokrát je to aj kombinácia investícií dodávateľ – zákazník, čím sa prvotná investícia pre dodávateľa značne znižuje.

Tiež je potrebné si uvedomiť, že hlavnou nákladovou položkou ceny ľudskej práce sú mzdy a tie sú zas výslednicou dopytu a ponuky na trhu práce. Pokiaľ podniky začnú implementovať technológie substituujúce ľudskú prácu vo väčšom rozsahu a súčasne nebude vytváraný dopyt po týchto pracovníkoch inde (v hospodárstve SR), tak bude súčasne klesať mzda, za ktorú sú tieto osoby ochotné pracovať. To vyústi do opätovného spomalenia implementácie technológií, keďže ľudská práca sa stane rentabilnejšou pre podnik ako bola pred implementáciou technológií. Tento prirodzený trhový princíp a zisková motivácia podnikov bude v skutočnosti brániť tomu, aby automatizácia a robotizácia mali extrémny nárazový vplyv na trh práce a zamestnancov.

Podiel predpokladanej náhrady zamestnancov technológiami

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Zamestnania s najvyššou náhradou technológiami

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Podiel zamestnancov podľa rizika náhrady technológiami

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Najviac zamestnancov v sektore chémia a farmácia malo v roku 2020 vyštudovaný odbor vzdelania 7902 Gymnázium (úplné stredné všeobecné vzdelanie (štúdium na gymnáziu ukončené maturitou)). V školskom roku 2020/2021 v tomto odbore študovalo 69 093 žiakov denného štúdia. V SR príde v období rokov 2021 – ­2025 na trh práce celkovo 28 072 – 30 072 absolventov denného štúdia z tohto odboru vzdelania, pričom približne 2,3 % absolventov sa uplatňuje v spoločnostiach sektora chémia a farmácia. Druhým najpočetnejším odborom vzdelania z hľadiska počtu zamestnancov je odbor 2413 Mechanik strojov a zariadení (úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou; bývalé SOU)). V období rokov 2021 – ­2025 príde na trh práce celkovo 1 083 – 1 283 absolventov denného štúdia z tohto odboru vzdelania, pričom sa očakáva, že približne 6,4 % z nich sa uplatní v tomto sektore.

Najvyššia dodatočná potreba pracovných síl v sektore chémia a farmácia sa v najbližších 5 rokoch očakáva v zamestnaní 8131001 Operátor zariadenia v chemickej výrobe (okrem gumy, plastov a farmaceutickej výroby), ktoré je špecifickým zamestnaním pre tento sektor. Sektor chémia a farmácia bude do roku 2025 dodatočne potrebovať približne 729 – 829 osôb v tomto zamestnaní, 77,1 % pracovných príležitostí vznikne v dôsledku náhrady pracovných síl, t. j. odchodom pracovných síl z trhu práce, predovšetkým do starobného dôchodku. Spomedzi sektorovo špecifických zamestnaní, vysoká dodatočná potreba sa očakáva v zamestnaní 8142000 Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov, a to 653 – 753 osôb. Celkovo v SR v tomto zamestnaní bude dodatočne potrebných 999 – 1 199 osôb. Sektory automobilový priemysel, strojárstvo a elektrotechnika budú taktiež potrebovať viac ako 400 osôb v tomto zamestnaní.

Najviac, približne 2,8 tis. osôb v sektore chémia a farmácia bude potrebných v zhluku zamestnaní PRACOVNÍCI CHEMICKEJ VÝROBY. Popritom do roku 2025 príde na trh práce približne 800 absolventov, ktorí ukončia štúdium v niektorom z korešpondujúcich odborov vzdelania vhodných pre výkon zamestnaní patriacich do tohto zhluku zamestnaní. Z absolventov prichádzajúcich na trh práce, sa v sektore uplatňuje približne 56 %, v sektore sa tak do roku 2025 v tomto zhluku očakáva nedostatok absolventov.

Počet absolventov prichádzajúcich na trh práce z korešpondujúcich odborov a dodatočná potreby pracovných síl v sektore

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.