Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Potravinárstvo je najväčším spracovateľským odvetvím v rámci Európskej únie, ale na Slovensku mu nie je venovaná priorita, akú si zaslúži. Prioritizácia by pomohla lepšie implementovať aj celoeurópske stratégie v potravinárstve – Európska zelená dohoda (Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európska zelená dohoda“ z 11. 12. 2019) a stratégia Z farmy na stôl (Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Stratégia „z farmy na stôl“, V záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, z 20. 5. 2020). A práve budúcnosť potravinárskeho odvetvia v nasledujúcich rokoch výrazne ovplyvnia tieto dve zásadné európske politiky – obe boli analyzované v PESTLE analýze ako kľúčové politické faktory.
V Európskej zelenej dohode, ktorú predstavila Európska komisia, sa podrobne rozvádza, ako dosiahnuť, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Obsahuje náčrt novej stratégie udržateľného a inkluzívneho rastu na podporu hospodárstva, zlepšenie zdravia a kvality života ľudí, ako aj starostlivosti o prírodu. Stredobod Európskej zelenej dohody tvorí stratégia Z farmy na stôl, ktorá bola predstavená Európskou komisiou v máji roku 2020. Stratégia ponúka komplexné riešenia výziev súvisiacich s udržateľnosťou potravinových systémov, pričom konštatuje neoddeliteľné spojenie medzi zdravím ľudí, zdravím spoločnosti a zdravím planéty. Prechod na udržateľný potravinový systém môže byť environmentálnym a sociálnym prínosom, a zároveň aj prínosom pre zdravie a hospodárstvo.
Popri nedostatočnej podpore štátu pre potravinársky sektor a poľnohospodárstvo a nedostatočnej potravinovej sebestačnosti Slovensko trápia aj ďalšie ekonomické faktory. Riadenie rizík, či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni, si vyžaduje vzdelávanie špecialistov, ktorí budú prognózovať, analyzovať a monitorovať dopady rizík na národnej úrovni na produkciu a spracovanie potravín na domácom trhu a zároveň budú jazykovo vybavení riadiť riziká aj vo vzťahu s okolitými krajinami.
Súčasný právny základ systému potravinovej bezpečnosti je upravený Nariadením Európskej komisie č.178/2002, ktoré stanovuje hlavné princípy a požiadavky potravinového práva, ustanovuje európsky Úrad pre bezpečnosť potravín a procedúry v oblasti bezpečnosti potravín (Office Journal č. L31 z 1.2.2002). Cieľom rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá (RASFF) je pomocou efektívneho nástroja poskytovať kontrolným orgánom výmenu informácií o vykonaných opatreniach, v rámci zaistenia bezpečnosti potravín. Členom siete napomáha to, že informácia je zadelená do skupín ako Výstražné oznámenia, Informačné oznámenia a Oznámenia z hraníc. Viac informácií ohľadom nebezpečných produktov sa nachádza na stránkach http://ec.europa.eu/food/safety/rasff/index_en.htm.
Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi zrýchlenia prechodu na udržateľné, zdravé, inkluzívne potravinové systémy, od prvovýroby až po konzumáciu. Môžu byť nápomocné pri novom vývoji, testovaní alternatívnych riešení, prekonávaní kríz a prekážok, objavovaní nových príležitostí na trhu. Z programu Horizont Európa navrhuje Komisia vynaložiť na výskum a inovácie v oblasti potravín, biohospodárstva, prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybolovu, akvakultúry a životného prostredia, a na oblasť používania digitálnych technológií a riešení inšpirovaných okolitou prírodou v agropotravinovom sektore prostriedky vo výške 10 miliárd EUR. V tejto oblasti sú kľúčoví jazykovo zdatní, oduševnení a marketingovo skúsení ľudia zo znalosťami v potravinárstve a gastronómii.
Práve oblasť prvovýroby sa v súčasnosti stáva limitujúcim faktorom pre potravinárstvo, kde adaptácia na trvalo udržateľný rozvoj v celom reťazci začína. Potravinárske spoločnosti predstavujú a začínajú realizovať časovo vymedzený plán na celkové zníženie emisií CO2, na zníženie svojich emisií na polovicu v rokoch 2030 – 2035 a na dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050.
Emisie produkované v prvovýrobách odkiaľ viaceré potravinárske spoločnosti nakupujú suroviny potrebné pre výrobný proces predstavuje takmer 66 % z celkových emisií. Ďalších 11 % emisií je z obalových materiálov. Necelých 10 % pochádza z logistických aktivít. Riešenie problému znamená jeho identifikovanie. A preto je dôležitá spolupráca s poľnohospodármi, dodávateľmi vstupných surovín na zavádzaní postupov tzv. regeneratívneho poľnohospodárstva. Takéto postupy zlepšujú zdravie pôdy a udržiavajú a obnovujú rozmanité ekosystémy. Zároveň z takto spracovaných vstupných materiálov budú potravinárske podniky neustále zvyšovať počet uhlíkovo neutrálnych výrobkov.
Na pomoc prírode a prostrediu, odkiaľ sa pestované suroviny a chované zvieratá dodávajú do výrobných závodov, sa implementuje program zalesňovania, v ktorom sa systematicky v nasledujúcich rokoch každoročne vysadí niekoľko miliónov stromov práve v oblastiach, odkiaľ sa spomínané suroviny získavajú. Viac stromov znamená viac tieňa pre plodiny, viac pohltených emisií CO2, vyššie výnosy, lepšiu biodiverzitu a zdravie pôdy. Vďaka takýmto aktivitám sa budujú dlhodobé partnerstvá a komunitám farmárov sa poskytuje väčšia istota a vyššie príjmy.
Balenie pomáha udržiavať naše potraviny bezpečné a čerstvé a je nevyhnutné pre distribúciu a skladovanie produktov. Obaly môžu byť významným zdrojom emisií skleníkových plynov. Otázka plastov ako odpadu, ktorý končí v našom životnom prostredí, je tiež jednou z najnaliehavejších globálnych výziev, ktorým svet čelí. Preto je nevyhnutné sa venovať akciám, kde väčšina ak nie všetky obaly budú plne recyklovateľné alebo opätovne použiteľné, aby sme v najbližšom desaťročí aj v rámci potravinárstva znížili používanie obalových plastov aspoň o jednu tretinu. Riešenie tejto výzvy si vyžaduje širokú škálu opatrení aby sa urýchlilo úsilie zamerané na bezpečné balenia, ktoré majú nízku environmentálnu stopu. Táto práca si vyžaduje spoluprácu a inovácie v globálnom meradle. Pre stratégiu 2030 z toho vyplývajú nasledujúce úlohy pre obalový segment materiálov:
Cirkulárna resp. obehová ekonomika je ekonomickým modelom, ktorý sa snaží o efektívne využívanie zdrojov ich opätovným použitím. Holandsko recykluje takmer 30 %, Francúzsko a Belgicko takmer 20 % materiálov. Na Slovensku miera recyklácie posledné desaťročie stagnuje. Medzi rokmi 2010 a 2016 klesla o 0,2 % – aj preto patríme medzi krajiny, recyklujúce menej ako 5 % odpadu. Obehová ekonomika je nástrojom, kde slovenské potravinárstvo môže ďalej významne rásť a ísť kontinuálnym technologicko-inovatívnym smerom, prežiť ťažké predvídateľné ale aj nepredpokladané krízové obdobia a byť sebestačným v zdrojoch. Tie sú nasledovné a esenciálne rovnocenné:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.