Zmeny spôsobené pandémiou

• Vývojové tendencie
  • Zmeny spôsobené pandémiou
  • Adaptácia na trvalo udržateľný rozvoj
  • Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie
  • Inovácie

Vlády jednotlivých štátov bojovali nielen so zdravotne-bezpečnostnými následkami pandémie, ale tiež s negatívnymi ekonomickými vplyvmi. Výrazným ekonomickým vplyvom pandémie je razantný nárast verejného dlhu v dôsledku poklesu HDP a vládnych opatrení na záchranu najviac postihnutých.

Negatívny vplyv pandémie sa napríklad prejavil zvýšenou mierou evidovanej nezamestnanosti o 2,82 p. b. (pri porovnaní február 2019 – marec 2021)^[1]. Zvýšil sa i počet evidovaných nezamestnaných s posledným zamestnaním v poľnohospodárstve, naopak znížil sa počet pracujúcich na kratší pracovný čas, samozamestnaných osôb, obmedzilo sa zamestnávanie cudzincov z tretích krajín^[2] a pod. Sezónne narušenia toku pracovnej sily, spolu s „lockdownami“ spôsobujúcimi silný tlak na mzdy, predstavujú pre tento sektor značné riziko.

Pandémia urýchlila digitalizáciu a aplikáciu moderných technológií. Pandémia COVID-19 vytvára, ako každá kríza, i možnosti pre zmeny. Do istej miery môže pandémia pôsobiť ako katalyzátor zmien rozvoja poľnohospodárstva a „veľký urýchľovač zmien“, ktorý ukázal silné, ale aj slabé stránky sektora.

Jedným z nástrojov, ktoré tlmia ekonomické následky pandémie a zároveň neutralizujú riziko podnikania v poľnohospodárstve je diverzifikácia podnikateľských aktivít. Diverzifikácia zvyšuje stabilitu miestnych ekonomík a pomáha neutralizovať vplyvy rôznych druhov ekonomických šokov. Podnikové diverzifikačné aktivity obsahujú všetky poľnohospodárske a nepoľnohospodárske činnosti, ktoré sa uskutočňujú mimo poľnohospodárskych kľúčových aktivít. Patria sem i aktivity spadajúce pod sociálne poľnohospodárstvo.

Dlhé výrobné reťazce, ktoré výrobný proces členia medzi množstvo krajín, umožnili nadnárodným korporáciám využívať cenové rozdiely medzi jednotlivými štátmi. Pandémia však ukázala, že práve tieto reťazce sú veľmi zraniteľné. Vzhľadom k silne globalizovanej agrárnej ekonomike je súčasná pandemická kríza a následné karanténne opatrenia ideálnou príležitosťou k posilneniu lokálnej ekonomiky (zvýšenie výroby a spotreby lokálnych produktov a služieb). Na Slovensku sa teraz ukazujú omyly príliš jednostranného presadzovania otvorenej ekonomiky. Lokálny produkt charakterizuje určitú kultúru, tradíciu a špecifikum regiónu, pričom tieto výrobky sú chránené logom, zemepisným označením. Spotrebiteľ by si mal uvedomiť, že kúpou domácich produktov podporí nielen svoje zdravie, ale aj zamestnanosť, domácu ekonomiku a v neposlednom rade i životné prostredie.

Stravovacie návyky sa menia. Znižuje sa spotreba mäsa, zvyšuje sa spotreba rastlinných potravín. Dopyt po rastlinných alternatívach k mäsovým výrobkom v západnom svete počas pandémie výrazne vzrástol. Priemyselná a intenzívna živočíšna výroba stále ešte vytláča udržateľné praktiky chovu zvierat.

Z dôvodu zmeny dopytu boli výrobcovia potravín nútení zmeniť svoju obchodnú stratégiu. Marketingové stratégie maloobchodníkov je potrebné prispôsobiť meniacim sa potrebám spotrebiteľov – napríklad väčším dôrazom na predaj cez internet.

Intenzívne poľnohospodárstvo bolo dlho podporované verejnými politikami a stimulmi, aktuálna situácia smeruje k zvráteniu tohto trendu.  Táto politika však viedla k nízkej cene potravín (napríklad podľa dát EÚ v roku 2019 bolo priemerné percento výdavkov domácnosti v SR na potraviny a nealko nápoje 18,1 %, pričom priemer EÚ je 12,2 %) a je otázne, či budú občania ochotní akceptovať nižšie uvádzané zmeny, ak stúpne cena potravín (v niektorých prípadoch rádovo o desiatky percent).^[3]   Súčasná situácia okolo vírusu COVID-19 ukázala dôležitosť lokálnej produkcie potravín, neformálnych sietí domácej produkcie, alternatívnej produkcie potravín, a pod. K typickým charakteristikám alternatívnych potravinových systémov (sietí) patrí skracovanie vzdialeností medzi výrobcom a spotrebiteľom potravín, a to nielen geograficky, ale i sociálne. Spotrebiteľ je tak oproti konvenčnému potravinovému systému aktívnejší a informovanejší. Zaujíma sa o kvalitu výrobku, ako aj o environmentálne, sociálne a etické súvislosti výrobného procesu. V západnej Európe sa hovorí o koncepte rôznorodých (diverzifikovaných) ekonomík, ktorý sa na tieto alternatívne činnosti nepozerá ako na marginálne, reziduálne alebo doplnkové, ale ako na významovo rovnocenné produkčné aktivity. Realizácia týchto aktivít povedie v praxi k príklonu k lokálnym politikám na úkor globálnych politík. Pandémia narušila aj procesy naprieč všetkými segmentmi agropotravinárskeho priemyslu. Možno povedať, že tieto narušenia zmenili „pravidlá hry“ Poľnohospodári prichádzali častejšie do priameho kontaktu so spotrebiteľmi, maloobchodníci museli rýchlo zlepšiť svoju kapacitu online objednávok.

Ako už bolo naznačené, bude potrebné orientovať sa na lokálne produkty a ekonomiky prostredníctvom podpory krátkych potravinových reťazcov a regionálnych trhov (rozširovanie farmárskych trhov, tržníc, špecializovaných maloobchodných predajní s poľnohospodárskymi komoditami). Pre Slovenskú republiku predstavuje aktuálne riziko (napríklad počas pandémie) fakt, že 90 % potravín sa predáva prostredníctvom piatich obchodných reťazcov, ktoré predávajú hlavne dovozové potraviny (zastúpenie potravín s domicilom SR je na úrovni 40 %).

Vzdelávanie zamestnancov, špecificky v digitálnych zručnostiach, je nevyhnutné aj v čase koronakrízy. Potvrdilo sa, že digitálne zručnosti sú nevyhnutnou súčasťou celoživotného vzdelávania. V tomto smere je potrebné nevnímať vzdelávanie zamestnanca ako náklad. Tvorcovia politík by si mali uvedomiť, že jediný zdroj dlhodobého udržateľného rastu je zvýšenie produktivity pracovníkov. Samotná Spoločná poľnohospodárska politika nie je dostatočne pripravená alebo vybavená na krízu tohto rozsahu a je potrebné preskúmať možnosti podpôr mimo jej rámca.

Všetky nové opatrenia a ciele, ktoré z post-covidovej stratégie vyplývajú, musia vychádzať z dopadových štúdií a vedeckých faktov podložených analýzami a výskumami. Je nutné pomenovať riziká, ktoré prichádzajú s náhradou domácej výroby ekologicky neudržateľným dovozom, čím sa strata biodiverzity môže preniesť na tretie krajiny.

Plán obnovy

Obsah národného plánu obnovy a odolnosti členskej krajiny určuje smer pre strednodobé a dlhodobé verejné reformné a finančné intervencie. Reformy a investície v pláne obnovy majú prispieť k strategickej autonómii a bezpečnosti EÚ. Medzi faktory strategickej autonómie a bezpečnosti patrí aj potravinová bezpečnosť – ako jedna z priorít Európskej komisie. 

Obsah tohto dokumentu je preto dôležitým signálom, či vláda konkrétne odvetvie považuje za významné z hľadiska potrebnej obnovy a budovania odolnosti, pričom výška finančnej alokácie je druhoradá. Nezaradenie agropotravinárstva do plánu obnovy preto deklaruje, že súčasná vláda nepovažuje sektor za strategický a za súčasť odolnosti krajiny – a to aj napriek klimatickej kríze a koronakríze. Na Slovensku nebolo poľnohospodárstvo a potravinárstvo podporené zvláštnou pandemickou podporou a následky pandémie sa v sektore nebudú riešiť ani prostredníctvom plánu obnovy, teda finančných prostriedkov primárne na to vyčlenených.

Plány obnovy iných členských krajín agropotravinárstvo zahŕňajú, keďže v iných európskych krajinách patrí medzi národné priority. Zdroje z plánu obnovy sú tak faktorom ďalšieho prehĺbenia nerovnováhy na jednotnom trhu – spolu s rozdielnou štátnou pomocou a zaostávaním konvergencie v rámci SPP.

Slovenský agropotravinársky sektor vykazuje značnú produkčnú medzeru. Produkcia slovenského potravinárstva na obyvateľa je najnižšia v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. Slovensko nevyužíva produkčný potenciál krajiny ani z dvoch tretín. Zvýšenie produkčnej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva by malo byť v hierarchii národných priorít na poprednom mieste.

Navyše, Slovensko je výrazne vidieckou krajinou. Plán obnovy sa však vidieku venuje len veľmi okrajovo. V zásade neadresuje špecifické problémy vidieka (vysoká nezamestnanosť, nízka príjmová úroveň), ktoré sa následkom koronakrízy ešte prehĺbia – zvlášť v najzaostalejších regiónoch. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo majú rozhodujúci význam pre rozvoj nemestských regiónov. Sú hlavnými odvetviami pre rozvoj podnikania na vidieku s cieľom vytvárať pracovné miesta, generovať produkciu a pridanú hodnotu.

[1] www.upsvr.gov.sk

[2] ŠÚ SR Datacube

[3] Economic and Food Security Impacts of Agricultural Input Reduction Under the European Union Green Deal’s Farm to Fork and Biodiversity Strategies, dostupné na https://www.ers.usda.gov/publications/pub-details/?pubid=99740