Adaptácia na trvalo udržateľný rozvoj

• Vývojové tendencie
  • Zmeny spôsobené pandémiou
  • Adaptácia na trvalo udržateľný rozvoj
  • Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie
  • Inovácie

Klimatická zmena má na poľnohospodárstvo negatívny vplyv, ktorý sa bude v budúcnosti ešte zhoršovať, ak nenastane podstatná zmena v boji proti klimatickej zmene. Klimatická zmena pre poľnohospodárov znamená zhoršovanie počasia a jeho väčšiu nepredvídateľnosť, rozširovanie chorôb a škodcov, pokles biodiverzity. To vytvorí v budúcnosti tlak na zmenu produkčných metód a rozvoj ekologického poľnohospodárstva, trvalých porastov, integrovanej ochrany rastlín,  biopalív a biorafinérií, ale aj na prispôsobenie sa dopytu spotrebiteľov prostredníctvom krátkych dodávateľských reťazcov a ponuky potravín pre environmentálne zodpovedných spotrebiteľov. 

Ekologické poľnohospodárstvo v akejkoľvek podobe bude v budúcnosti bežné. High-tech prístupy, ako napríklad precízne poľnohospodárstvo, budú existovať súčasne alebo sa budú kombinovať s inými prístupmi, ako je agroekológia a permakultúra. Popri teplotných extrémoch bude hlavným problémom zdravie pôdy a zásobovanie vodou. Poľnohospodárstvo bude súčasťou cirkulárnej ekonomiky, v ktorej sa odpad, ak sa mu nedá vyhnúť, považuje za zdroj. Súčasťou portfólia poľnohospodárov budú nové typy využívania pôdy, ako napríklad ukladanie uhlíka.

Cirkulárna ekonomika môže priniesť pozitívny čistý účinok na vytváranie pracovných miest za predpokladu, že pracovníci získajú požadované zručnosti.

Podľa Envirostratégie 2030 sa vláda SR zaviazala zvýšiť podiel výmery ekologického poľnohospodárstva na 12,5 % poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 250 000 ha. Taktiež lokálna produkcia na Slovensku má pozitívnejší vplyv na globálne životné prostredie ako dovoz hotových výrobkov z obrovských vzdialeností.

Z hľadiska environmentálnych cieľov potrebuje Slovensko zvýšiť biodiverzitu, riešiť vodnú a veternú eróziu, udržať klesajúci trend produkcie amoniaku z poľnohospodárstva a naďalej ochraňovať vodné zdroje pred znečistením poľnohospodárskou výrobou.

Významný vplyv na spotrebu vody v poľnohospodárstve majú hlavne zastaralé závlahové systémy. Ich dobudovanie môže síce zvýšiť spotrebu vody v poľnohospodárstve, ale aj skvalitniť rastlinnú a živočíšnu výrobu. Popri budovaní závlah bude nevyhnutná podpora zadržiavania vody v krajine, najmä prostredníctvom revitalizácie neudržiavaných odvodňovacích kanálov v majetku štátu a zmena ich funkcie na kombinovanú – v čase nedostatku zrážok zadržiavanie vody v krajine a v čase nadmerných zrážok jej odvádzanie.

Vodná erózia je najzávažnejším problémom degradácie poľnohospodárskej pôdy v SR. Erózia pôdy spôsobuje odnos pôdnych častíc, degradáciu úrodných vlastností pôdy, úbytok organickej hmoty a živín a zhoršovanie pôdnej štruktúry. Z celkovej výmery poľnohospodárskych pôd je účinkami vodnej erózie vyššou intenzitou na Slovensku ohrozených 6,8 % pôd.

Poľnohospodárstvo je najväčším producentom amoniaku zo všetkých odvetví, ale jeho produkcia v priebehu rokov postupne klesá. Na znižujúce sa množstvo emisií má vplyv aj dlhodobo klesajúci počet hospodárskych zvierat a s ním súvisiaci pokles produkcie a využívania organických hnojív. Celkové emisie amoniaku vyprodukované v rámci poľnohospodárstva zahŕňajú objem vyprodukovaného amoniaku zo živočíšnej výroby a používania priemyselných a organických hnojív v rámci rastlinnej výroby. Celkový podiel amoniaku vyprodukovaný zo živočíšnej výroby na Slovensku bol 33,9 %, amoniak emitovaný z poľnohospodárstva sa na národnom súčte NH₃ podieľa majoritným podielom 92,8 %^[1].

[1] Zelená správa 2020, dostupné na https://www.mpsr.sk/zelena-sprava-2020/122—16206