Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie

• Vývojové tendencie
  • Zmeny spôsobené pandémiou
  • Adaptácia na trvalo udržateľný rozvoj
  • Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie
  • Inovácie

Stredné školy

Demografická krivka ľudských zdrojov v sledovanom prognózovanom období je v počtoch nastupujúcich žiakov do stredných škôl a na vysoké školy vyrovnaná. Všetky ročníky sa početne pohybujú v intervale 54 000 až 56 000. Počet absolventov poľnohospodárskych odborov bude korelovať s aktuálnou ponukou odborných škôl a konkurenčnými podmienkami na trhu práce v porovnaní s iným sektormi hospodárstva.

Prehodnotenie potrieb spoločnosti, spolu s prehodnotením hodnotového systému v  agropodnikaní, prinesie vytvorenie nových špecializácií a to nielen v produkcii potravín, ale aj nepotravinových služieb agrosektora. Nové ekologické a humánne normy, napríklad v chove hydiny, spôsobia rýchly prechod od priemyselného chovu k chovom polointenzívnym (nahradzujúcim klietkové veľkochovy). V chove hospodárskych zvierat je badať presun z chovu kombinovaných plemien k chovu plemien jednostrannej mliekovej a výkrmovej úžitkovosti. V týchto špecializáciách je potrebné významne zmeniť profil absolventa smerom k novým zručnostiam a hodnotám produkcie. Z hľadiska využitia a budovania akvakultúr je predpoklad vytvárania nových pracovných miest v chove rýb. Účelná manipulácia s vodou v krajine, spolu s realizáciou ostatných prvkov krajinotvorby, prinesie v poľnohospodárstve tvorbu nových pracovných miest. K novým profesiám s určitosťou pribudne chov včiel a hmyzu. Táto odbornosť sa významne rozvíja a podporuje vo všetkých okolitých vyspelých krajinách a je príkladom inovatívneho smerovania produkcie v agrosektore.

Inovačná prestavba služieb v sektore smerom k nepotravinovej poľnohospodárskej produkcii sa prejaví v prognózovanom období v potrebe zvýšenia počtu ľudských zdrojov. Rozvoj chovu spoločenských zvierat vytvára potrebu odbornosti veterinárneho lekárstva rozličných stupňov vzdelania. Služby pri ošetrovaní spoločenských zvierat sú ďalším významným podnetom pre trh práce. Výroba krmív pre spoločenské zvieratá a ich distribúcia je potenciálne najdynamickejšie sa rozvíjajúci odbor spracovania poľnohospodárskej produkcie. Služby animoterapie, hipoterapie a canisterapie sa stávajú v sledovanom období prirodzenou súčasťou potrieb značnej časti populácie. Ponuka pracovných miest týchto odborností v prognózovanom období bude značne prevyšovať ponuku absolventov na trhu.

Z uvedených dát a prognóz je zrejmé, že tradičné všeobecné agropodnikateľské vzdelanie nepostačuje konkrétnym profilom absolventov, požadovaných trhom práce. Vysoká špecializácia odborností a špecifík profesií si vyžaduje profiláciu odborov na konkrétny typ služby pre zákazníka.

Pre zachovanie kvalitných ľudských zdrojov v sektore je nutné, aby absolventi stredných odborných škôl mali po skončení štúdia dostatočnú preukázateľnú prax. Všetky sektorovo relevantné stredné školy by tak mali mať vytvorené dostatočné podmienky na to, aby študentom poskytli podmienky na absolvovanie takejto odbornej terénnej praxe. Ak škola nemá vlastné možnosti, takáto prax by mala prebehnúť v spolupráci s poľnohospodárskymi podnikmi. Preferovanou možnosťou je zapojenie sa škôl, študentov a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania.

Vysoké školy

V oblasti poľnohospodárstva zamestnávatelia požadujú od vysokoškolských absolventov ovládanie praktických zručností a preto je potrebné zmeniť nastavenie univerzitného vzdelávania a orientovať ho viac na prax. Tu treba pripomenúť, že z hľadiska progresu a možných inovácií v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore je potrebné klásť dôraz na tvorivé a invenčné myslenie študentov, nakoľko požiadavku nových pozícií a zamestnaní nie je možné vopred odhadnúť a predpovedať.

Rozvoj univerzitného vzdelávania pre potreby poľnohospodárskeho sektora limituje silne poddimenzované financovanie vzdelávania a výskumu. Pociťujeme nezáujem rezortných ministerstiev o cielene orientovaný výskum a vzdelávanie. Dotácia zo štátneho rozpočtu pokrýva len základné platy a neumožňuje tvoriť rezervu na budovanie laboratórií a obnovu technického a IKT vybavenia učební.

Akreditačné procesy na vysokých školách sú nepružné, pri získaní akreditácie na študijné programy sú následné inovácie, resp. úpravy komplikované a administratívne náročné.

Pre zachovanie kvalitných ľudských zdrojov v sektore je nutné, aby absolventi vysokých škôl mali po skončení štúdia dostatočnú preukázateľnú prax. Všetky sektorovo relevantné vysoké školy by tak mali mať vytvorené dostatočné podmienky na to, aby študentom poskytli podmienky na absolvovanie takejto odbornej terénnej praxe. Ak škola nemá vlastné možnosti, takáto prax by mala prebehnúť v spolupráci s poľnohospodárskymi podnikmi.