Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Budúce perspektívy rozvoja poľnohospodárstva a agrárnej zamestnanosti budú predovšetkým závisieť od zvýšenia inovačnej výkonnosti rezortu, intenzity modernizácie odvetvia a skvalitňovania ľudského kapitálu. Stále viac bude dochádzať k znižovaniu podielu nízko kvalifikovaných zamestnancov úmerne k dynamike zavádzania inovácií a technického pokroku a ich pracovné pozície budú zaujímať mladší a kvalifikovaní zamestnanci s vyššou úrovňou ľudského kapitálu. Vzorce zamestnávania sa v poľnohospodárstve menia, škála a rôznosť obsahu práce sa rozširuje. Na presun výskumu a inovácií z laboratórií na polia a trhy, úplné prepojenie poľnohospodárov s digitálnym hospodárstvom bude potrebné lepšie prepojenie poľnohospodárstva s rozvojom ľudského kapitálu a výskumom, ako aj silnejšia podpora inovácií. Digitálna revolúcia v poľnohospodárstve by však nebola možná bez výskumu, vývoja a ich aplikácií v praxi. Kým je inovácia (z výskumu a vývoja) implementovaná, musí prejsť trojfázovým procesom „základný výskum – aplikovaný výskum a vývoj – inovácia“, pričom hranice medzi jednotlivými fázami nie sú vždy jednoznačné. Pre modernizáciu sektora je zásadný funkčný systém spolupráce vedy, výskumu, súkromného a verejného sektora pri tvorbe, prenose a využívaní poznatkov (prostredníctvom poľnohospodárskych znalostných a inovačných systémov – AKIS). Cieľom AKIS je vytvorenie inovačného ekosystému prostredníctvom zlepšenia výmeny poznatkov medzi jeho jednotlivými aktérmi. Ide o integrovaný poľnohospodársky koncept, ktorý napomáha výmene znalostí medzi farmármi a vytvára im prístup k novým technológiám.
Technologický vývoj a digitalizácia umožňujú veľké pokroky v efektívnom využívaní zdrojov na podporu poľnohospodárstva šetrného k životnému prostrediu a klíme, ktoré znižujú vplyv na životné prostredie, zvyšujú odolnosť a zdravie pôdy a znižujú náklady poľnohospodárov. Vstupná investícia do technológií je však veľmi vysoká, čím je ich zavádzanie pre mnohé podniky problematické. Vhodné nastavenie financovania investícií prostredníctvom Programu rozvoja vidieka by mohlo predstavovať zlepšenie dostupnosti technológií. Miera zavádzania nových technológií v poľnohospodárstve však stále nedosahuje očakávanú úroveň a v rámci podnikateľskej štruktúry je rozložená nerovnomerne. Inteligentné poľnohospodárstvo sa všeobecne charakterizuje ako koncepcia riadenia poľnohospodárskych podnikov s využitím najnovších informačných a komunikačných technológií.
Inteligentné poľnohospodárstvo je založené na princípe „vyrábať viac za menej“, čiže na optimalizovaní vstupov podľa aktuálnych potrieb úrody. Zahŕňa napr. technológie založené na dátach, satelitné systémy presnej lokalizácie, diaľkové snímanie alebo internet. Technológie tak pomáhajú získať úrodu pri čo najnižšom použití umelých hnojív, pesticídov a vody.
Zánik starých a nástup nových profesií je nezvratný. Vznikať budú povolania s vysokou pridanou hodnotou a kreativitou. Trh práce v nasledujúcich rokoch bude meniť robotizácia. Podnikateľské subjekty musia cielene podporovať zamestnancov pri rekvalifikácii a pri zlepšovaní ich zručností. V niektorých povolaniach sa nevyhnutne skráti pracovná doba, veľa ľudí sa presunie do služieb, zmení sa ich spoločenský status, bude napríklad treba opatrovateľov, servis domácností, vychovávateľov (strieborná ekonomika), atď. Keďže mnohé procesy sa budú automatizovať či robotizovať, pracovný trh sa bude transformovať. Preto treba zamestnancov neustále digitálne vzdelávať, aby boli pripravení na nové pracovné príležitosti v budúcnosti. Bude potrebné zabezpečiť, aby zamestnanci mali potrebné zručnosti v oblasti digitalizácie. Bude nutné zvládnuť digitálnu transformáciu a zachovať si tak v digitálnej ekonomike veľkú konkurencieschopnosť, ktorú poháňajú práve inovácie. Digitálna a dátová ekonomika sa v blízkej budúcnosti stane motorom ekonomického rastu. Dnes je stále viac badateľné, že budúca podoba poľnohospodárstva spočíva v masívnom zapojení digitálnych technológií – satelitných snímok polí, v sondáži a aplikácii prostriedkov na ochranu rastlín pomocou dronov, využití traktorov, sejačiek a kombajnov automaticky navádzaných pomocou GPS a pod. Postupne sa digitálna revolúcia prejavuje aj v slovenskom agrárnom sektore a nastupuje inteligentné alebo presné poľnohospodárstvo, ktoré je založené na moderných technológiách. V niektorých podnikoch už fungujú napr. dojace roboty, automatické čističe podláh, ktoré odsávajú močovku a odvážajú ju na určené miesta.
Digitalizácia zmení požiadavky na zamestnancov vo všetkých častiach hodnotového reťazca – od vývoja, cez produkciu až po predaj. Procesy a podnikateľské modely sa stanú flexibilnejšími a závislými na dátach, čo si bude vyžadovať od zamestnancov schopnosti, ktoré v súčasnosti nemajú. Tieto faktory povedú k významnejšiemu dopytu po softvérových odborníkoch a dátových analytikoch. Digitálne zručnosti sú nevyhnutnou súčasťou celoživotného vzdelávania.
Pokiaľ ide o profesiový profil pracovníka v poľnohospodárstve a jeho vzdelanie, prikláňali by sme sa k modelu širšie zameraného odborníka s prípravou zameranou na rozvoj tak podnikateľských a manažérskych zručností, ako aj zručností potrebných na výkon širšieho spektra pracovných operácií, vykonávaných v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Veľmi dôležité je v odbornej príprave zabezpečiť dostatočný rozsah praxe.
Z dlhodobého hľadiska prináša robotizácia a automatizácia rast produktivity. Typickým príkladom tých pozícií a aktivít, ktoré budú nahradené robotizáciou sú opakované činnosti, napríklad merania kvality, alebo činnosti spojené s údržbou zariadení, kde sú presne načasované opakované resp. rutinné činnosti. Roboty nahrádzajú chýbajúce pracovné sily aj v tomto sektore, satelity uľahčujú farmárom ich prácu a nastavené aplikácie ich informujú o stave pôdy i zvierat. Farmári môžu zistiť, koľko hnojiva alebo pesticídov majú použiť, aby pomohli plodinám v raste a zároveň neohrozili krajinu. Robotizácia, tak ako celé presné poľnohospodárstvo, umožňuje razantne redukovať vstupy, predovšetkým spotrebu pesticídov a vody. Vďaka robotom tak farmári v budúcnosti ušetria nielen financie na nákup chemických látok, najmä herbicídov, ale i krajinu, v ktorej budú hospodáriť v súlade s princípmi udržateľného rozvoja.
Zvládnutie procesov technologických inovácií vyžaduje detailnú analýzu ich vplyvu na pracovné vzťahy, pracovné podmienky, systémy sociálneho zabezpečenia, kariérneho rastu a pod. Na trhu práce rastie dopyt po špecifických technických zručnostiach a zároveň sa zvyšuje dôraz na tzv. mäkké zručnosti (komunikácia, spolupráca, riešenie problémov, schopnosť učiť sa). Vzniká potreba nových metód a štandardov, ako definovanie, identifikovanie a rozvíjanie zručností, ktoré firmy potrebujú, a hlavne systematické riadenie celého tohto procesu.
Digitalizácia mení podnikateľskú stratégiu, čo vedie k zmene resp. k transformácii podnikateľských aktivít. Inovácie stimulujú kvalitatívnu zmenu digitálnej transformácie smerom k zvýšenému využívaniu práce z domu (home-office), mobilnej práci. Využívajú sa i zmluvy na dobu určitú a práce na skrátený úväzok. Digitalizácia optimalizuje pestovateľské systémy s dôrazom na udržanie produkčných a ekosystémových funkcií pôdy a v živočíšnej výrobe optimalizuje produkčné charakteristiky konkrétneho chovu s dôrazom na dobré životné podmienky hospodárskych zvierat. Poľnohospodári by mali pokračovať v praktikách, ktoré pozitívne prispievajú k ochrane biodiverzity.
Zatiaľ málo rozšírenou inovačnou aktivitou v poľnohospodárstve je koncept sociálneho poľnohospodárstva. Sociálne poľnohospodárstvo prispieva k sociálnej integrácii osôb so špecifickými potrebami (v rámci získanej zručnosti). Umožňuje zavádzať a vytvárať nové alternatívne služby, rozširovať a diverzifikovať činnosti. Sociálne poľnohospodárstvo je inovatívnym prístupom, ktorý spája multifunkčné poľnohospodárstvo s inkluzívnym zamestnávaním a sociálnymi a vzdelávacími službami na miestnej úrovni. Predmetom činnosti môže byť napríklad komplexné riešenie spracovania biologicky rozložiteľných odpadov municipalít a potravinárskych podnikov, druhotné spracovanie odpadov, komunálne služby, spracovanie lokálnej bioprodukcie, lokálne energie, a pod.
Ako najvýznamnejšie negatívne faktory aplikácie inovačných aktivít podnikatelia v poľnohospodárstve uvádzajú predovšetkým nedostatok potrebných zdrojov, vysoké náklady na inovácie, neistý dopyt po nových tovaroch a službách atď. Tieto argumenty sú typické najmä pre farmy registrovaných fyzických osôb. Je potrebné zamerať sa na zrýchlenie budovania inovačného prostredia.
Technologická zmena sprevádzaná potrebnou zmenou zručností je dnes omnoho rýchlejšia ako kedykoľvek predtým – neustále rastie dopyt po digitálnych, technických a technologických zručnostiach, ako aj zručnostiach v oblasti environmentálnych technológií. Je možné konštatovať, že sektor poľnohospodárstva, veterinárstva a rybolovu bude prechádzať tzv. „revolúciou zručností“.
Problémom sektora poľnohospodárstva, veterinárstva a rybolovu je neustály nedostatok pracovnej sily (napr. z dôvodu častej manuálnej práce, práce na otvorenom priestranstve, sezónnosti prác, ale aj nepretržitej prevádzke – živočíšna výroba). Ak tento trend bude pretrvávať, podniky budú musieť čoraz častejšie siahať po technológiách. Ich vplyvom bude dochádzať k ďalšiemu znižovaniu počtu zamestnaných osôb v odvetví. Možno teda predpokladať, že „kto nebude inovovať, nemá šancu sa udržať“.
Napriek tomuto faktu a vzhľadom na špecifické podmienky na Slovensku však predpokladáme veľké rozdiely v zavádzaní technológií a teda aj vplyvu na ľudské zdroje naprieč jednotlivými regiónmi a podnikmi. Predpokladáme, že menšie podniky, ktoré zamestnávajú do 9 ľudí, budú výhľadovo do roku 2030 využívať výkonných pracovníkov v podobnej miere ako doteraz (napr. dojič a pod.), pri stredných (zamestnávajú do 49 ľudí) a veľkých (zamestnávajú nad 50 ľudí) podnikoch sa predpokladá stále narastajúci vplyv technológií. Dôležité je ale podotknúť, že aj v takýchto podnikoch ostane potreba výkonných pracovníkov, avšak objem práce za zníži (napr. aj po zavedení dojacich strojov bude nutné zamestnávať v podniku dojiča, ktorý bude vedieť napr. zabezpečiť dojenie v špecifických prípadoch).
Analýzy ukazujú, že vďaka automatizácii a digitalizácii mnohé miesta zaniknú. Na druhej strane však vzniknú nové pozície s vyššími nárokmi na kvalifikáciu pracovnej sily. Rovnako bude ovplyvnený aj vývoj samotných zručností zamestnancov, ktorý bude smerovať k univerzálnosti a rýchlej adaptovateľnosti, nastane odklon od špecializácie.
S odklonom od špecializácií súvisí aj trend zlučovania kompetencií v rámci zamestnaní a teda predpokladáme znižovanie počtu národných štandardov zamestnaní (ďalej len „NŠZ“) – napr. zlúčenie Pestovateľa chmeľu so Záhradníkom – pestovateľom, zlúčenie Traktoristu a Kombajnistu s Operátorom poľnohospodárskych strojov a pod.
Dôležitým špecifikom v rámci sektora poľnohospodárstva, veterinárstva a rybolovu je aj postavenie samostatne hospodáriacich jednotlivcov. Títo musia reflektovať na všetky inovácie prichádzajúce na trh s ohľadom na ich konkrétne zameranie. Vplyv inovácií na takýchto jednotlivcov je väčší, ako na podobné pozície v rámci podnikov, avšak zavádzanie inovácií v tomto prípade je obtiažnejšie.
„Prognózy Svetového ekonomického fóra (WEF) hovoria, že až 65 % detí, ktoré nastupujú na základnú školu, bude jedného dňa pracovať v povolaniach, ktoré dnes ešte neexistujú. Podľa spoločnosti Deloitte bude v nasledujúcich 10 rokoch zrušená až polovica súčasných pracovných miest. Zmení sa tiež pomer počtu úloh odpracovaných pracovníkmi a strojmi. Dnes sú pracovné úlohy vykonávané v pomere 71 % k 29 % s vyšším podielom na strane ľudského realizátora. Správa WFE však predpovedá, že už do roku 2025 sa pomer zmení na 48 % úloh vykonaných ľuďmi k 52 % vykonávaných strojmi.“[1] V horizonte do roku 2030 sa ale nepredpokladá zánik zamestnaní, predpokladá sa však neustále znižovanie objemu práce pri pozíciách s nižšou úrovňou vzdelania, spájanie pozícií, prípadne transformácia zamestnaní.
Zamestnania, ktorých vznik alebo výrazný rast ich potreby možno v horizonte 2030 očakávať:
Odvetvie rybolovu je v zavadzaní inovácií a nových technológií v pomerne nepriaznivej situácii. Je to najmä z dôvodu nesystémového financovania a podpory zo strany štátu. Z pohľadu technologických inovácií a investícií do nich, je nutné zamerať sa hlavne na inovácie, ktoré priamo vplývajú na zvýšenie produktivity v chovoch. Jedná sa hlavne o inovácie v oblasti zariadení a technológií liahní a odchovní, mechanizácií pre výlov a triedenie rýb a technológie na zefektívnenie prikrmovania rýb či obnovu rybochovných zariadení na chov lososovitých druhov rýb. V súvislosti s neustálym tlakom na environmentálne aktivity sú inovácie smerované do technológie na rozvod vody a kyslíka za účelom zvýšenia produkcie rýb na farme, zvýšenie energetickej efektívnosti a úspory elektrickej energie prostredníctvom obnoviteľných zdrojov, zavedenie zariadení na čistenie vody a zlepšenie kvality vody na odtoku z akvakultúrnej prevádzky.
Z uvedených skutočností je možné konštatovať, že inovácie a inovačné prvky napredujú každým dňom a ich bezprecedentný rozmach postupne ovplyvňuje aj ľudské zdroje a požiadavky na zručnosti, ktorými majú pracovníci disponovať. Nižšie predkladáme kľúčové inovačné a technologické zmeny ovplyvňujúce sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v určenom horizonte 2030 s perspektívou do roku 2050:
Informácie o jednotlivých inováciách, ich charakteristiky, očakávané nové odborné vedomosti a odborné zručnosti a tiež miera vplyvu na jednotlivé NŠZ sú uvedené na kartách inovácií.
[1] Na reformu vzdelávania pre potreby Industry 4.0 je najvyšší čas, dostupné na: https://industry4.sk/magazin/industry-4-0/na-reformu-vzdelavania-pre-potreby-industry-4-0-je-najvyssi-cas/
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.