Ľudské zdroje v sektore
Z celkového počtu 24 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 99 % zamestnanci v podnikoch a 1 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. Za posledných 5 rokov sa podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných síl nezmenil. V SR tvoria fyzické osoby – podnikatelia 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 17 % sektorov s najnižším podielom fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.
Štruktúra pracovných síl v sektore
Pohľad podľa odvetví
V súčasnosti pracuje v sektore o 25 % menej osôb ako pred 20 rokmi a na celkovej zamestnanosti SR sa podieľa 1 %. Od roku 2001 poklesol tento podiel o 1 p. b. Priemerný medziročný pokles zamestnanosti v sektore je na úrovni 2 %. Najvyšší medziročný pokles počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal sektor v roku 2009 (o 14 %). Do roku 2030 sa očakáva pokles počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú U. S. Steel Košice, s.r.o., Železiarne Podbrezová a.s. (ďalej len „ŽP a.s.“) a Bekaert Hlohovec, a.s., ktorí zamestnávajú 62 % zamestnancov sektora.
Pohľad podľa sektorových zamestnaní
Úroveň počtu pracujúcich vo veľkej miere závisí aj od toho, ako sektor definujeme. Graf vyjadruje vývoj počtu pracujúcich pri definovaní sektora podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti. V metodickej časti sú vymedzené odvetvia patriace do sektora. Sektor však môžeme definovať aj podľa typických sektorových zamestnaní. V takomto prípade je celkový počet pracujúcich v sektore na úrovni 20 tisíc osôb, čo je o 19 % menej ako pri odvetvovej agregácii a od roku 2015 ich počet vzrástol o 19 %.
Vývoj počtu pracujúcich v sektore v období 2001 – 2019
V sektore prevažujú muži. Ich podiel však klesá, z 81,2 % v roku 2015 na súčasných 81 %. Sektor patrí medzi 8 % sektorov s najvyšším podielom mužov. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia mužov je vyššia, a to na úrovni 85 %.
Štruktúra zamestnancov podľa pohlavia v sektore
Až 51 % zamestnancov sektora pracuje v Košickom kraji, kde má sektor 7 % podiel na celkovej zamestnanosti. Spolu s Banskobystrickým a Trnavským krajom tvoria 87 % zamestnanosti sektora. Sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo sa najrýchlejšie rozvíja v Nitrianskom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 346 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Bratislavskom kraji.
Regionálne rozmiestnenie zamestnancov
Z hľadiska veku zamestnancov patrí sektor medzi mladšie sektory. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 50 % sektorov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 1 rok vyšší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 21 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je nižší, na úrovni 44 rokov.
Veková štruktúra
Mzdy v sektore sú nad úrovňou SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 23 % vyššia ako priemer v SR a mediánová mzda o 41 % vyššia ako v SR. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 17 % sektorov s najvyššími mzdami v SR.
Za uplynulých 10 rokov vzrástli mzdy o 40 %, čo predstavuje 9 %-ný priemerný medziročný rast. Rast miezd v sektore tak vykazuje nižšiu dynamiku ako v podmienkach SR. V zahraničných spoločnostiach v sektore sú mzdy o 56 % vyššie ako v tuzemských.
Z hľadiska sektorových zamestnaní je priemerná mzda mierne nižšia – na úrovni 1 511 EUR.
Priemerná hrubá mesačná mzda a medián
V sektore povaha práce umožňuje pracovať z domu približne 14 %-ám zamestnancov. V porovnaní s celonárodným podielom ide o pomerne nízky podiel. Z hľadiska sektorových zamestnaní je tento podiel nižší, na úrovni 5 %.
Práca z domu
