Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie a pandémiu

• Vývojové tendencie
  • Predikcia ďalšieho vývoja sektora do roku 2030 s prihliadnutím na inovácie
  • Identifikácia zmien v sektore
  • Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie a pandémiu
  • Ďalšie vplyvy indikujúce zmeny v sektore vzdelávania, výchovy a športu – inovácie na úrovni vzdelávacej politiky SR do roku 2030
  • Inovácie a ich vplyv na ľudské zdroje
  • Vplyv kľúčových inovácií na ľudské zdroje v sektore Vzdelávanie, výchova a šport a predikovanie nových pracovných pozícií

Permanentný nárast nových informácií nachádza svoj odraz v potrebe permanentného inovovania vo vzdelávaní. Inovovať je nevyhnutné obsah vzdelávania, ale aj spôsob a formy vzdelávania s prirodzeným využívaním nových technológií. Vo vzdelávaní na všetkých úrovniach to znamená posun od encyklopedických vedomostí, ktoré sú nedosiahnuteľné v dobe, keď sa množstvo nových informácií znásobuje veľkou rýchlosťou, ku kultúre vzťahových aktivít, zahŕňajúcich optimálne používanie primeraných techník a stratégií. Uplatnenie sa na trhu práce, či v spoločenskom živote si však vyžaduje od každého človeka inovovať si svoje vedomosti počas celého života. Mení sa postavenie sektora, vzdelávania i samotného človeka. Človek sám musí prebrať zodpovednosť za inováciu svojich vedomostí a schopností. Preto dôležitým výstupom formálneho vzdelávania je schopnosť učiť sa. Sektor Vzdelávanie, výchova a šport, ani spoločnosť nestoja „bokom“, ale vytvárajú podmienky na inovovanie vedomostí. Technologické inovácie poskytujú aj v tomto smere celý rad prostriedkov.

Už základná gramotnosť robí človeka silnejším, umožňuje mu plnšiu participáciu na živote spoločnosti a zlepšovať si tak kvalitu života. UNESCO uvádza, že gramotnosť treba dnes chápať širšie ako schopnosť čítať, písať a počítať, že gramotnosť dnes treba chápať ako schopnosť identifikovať, pochopiť, interpretovať, tvoriť, komunikovať a počítať použitím tlačených a písaných materiálov spojených s meniacimi sa kontextami¹. Tak sa možno stretnúť napr. s počítačovou gramotnosťou, informačnou gramotnosťou, digitálnou gramotnosťou, finančnou gramotnosťou, ale i gramotnosťou z umelej inteligencie.

Požiadavky na gramotnosti pre tú ktorú pracovnú pozíciu sú špecifikované v kompetenčnom modeli  ako všeobecné kľúčové kompetencie. Ide o nasledujúci zoznam gramotností, či kompetencií:

• Digitálna gramotnosť
• Ekonomická a finančná gramotnosť
• Environmentálna gramotnosť
• Komunikačné kompetencie – cudzí jazyk
• Komunikačné kompetencie – štátny/materinský jazyk
• Matematická gramotnosť
• Mediálna gramotnosť
• Občianske kompetencie
• Osobnostné a emocionálne kompetencie
• Schopnosť učiť sa
• Sociálne kompetencie
• Technická gramotnosť
• Zdravotná gramotnosť.

Zo zoznamu vidieť (to je aj dôvod ich explicitného uvedenia), že niektoré gramotnosti pokrývajú viac ako jednu identifikovanú inováciu.

Niektoré faktory, ovplyvňujúce nielen vývoj v sektore Vzdelávanie, výchova a šport, ale aj v celej spoločnosti:

• exponenciálny nárast nových informácií, vrátane nových vedeckých poznatkov;
• materiálové, výrobné, ale i spoločenské procesy budú založené na najnovších vedeckých výsledkoch;
• technologické inovácie, z ktorých na sektor vzdelávania, výchovy a športu budú mať najväčší vplyv
•  umelá inteligencia a big data,
•  infoetika,
•  kyberbezpečnosť a digitálna bezpečnosť,
• zohľadňovanie očakávaných a predpokladaných potrieb rozvoja ľudských zdrojov aj vo vzťahu k reálnemu inovačnému dlhu sektora.

K efektívnosti i kvalite vzdelania prispejú určite aj nové, inovatívne smart technológie, digitalizácia, automatizácia a robotizácia. Stanú sa dôležitým predmetom i prostriedkom vzdelávania a uplatnia sa predovšetkým v odbornom vzdelávaní.

¹ UNESCO, 2004; 2017