Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Identifikácia zmien v sektore

Trvalá udržateľnosť a nové ekologické normy

Záber opatrení udržateľnosti je veľmi široký a vyžaduje si budovanie obsiahleho spektra znalostí (napr. súvisiacich so separovaním a redukciou odpadov, redukciou spotreby plastov, vody a papiera, efektívnou energetickou prevádzkou s využívaním obnoviteľných zdrojov, opatreniami v rámci cestovania a dopravy, „zeleného“ obstarávania, dobrého riadenia a dodržiavania etických noriem, budovania udržateľného portfólia sponzorov a partnerov atď.). V blízkej budúcnosti by mali byť zavedené do praxe sprísnené normy vyžadujúce uhlíkovú neutralitu budov počas ich prevádzky, vrátane športovej infraštruktúry a následne aj v ich celom životnom cykle a efektivitu spotreby energie, najmä z obnoviteľných zdrojov. Zároveň sa dotýkajú aj sociálnych a ekonomických aspektov, ktoré poukazujú na dôležitosť komplexného a systematického prístupu k problematike udržateľnosti. To si pochopiteľne vyžaduje aj nezanedbateľné penzum vedomostí, ktoré je potrebné zohľadniť nielen pri investovaní do odbornej prípravy špecialistov, ale musia byť kontinuálne zapracovávané aj do obsahu všeobecných gramotností.

Inovácie spôsobené pandémiou Covid-19

Pandémia COVID-19 ukázala obrátenú tvár globalizácie a globálneho prepojenia sveta. Jeho šíreniu nezabránili hranice štátov, v ohrození sa ocitli ľudia bez ohľadu na národnosť, úroveň vzdelania, príjem alebo pohlavie. Dôsledky však už nemali také rovnomerné rozloženie. Aj keď zdravotne boli najohrozenejší starí ľudia, negatívne dôsledky  mal Covid-19 aj na študujúcu mládež. Zatiaľ čo dôsledky na staršiu generáciu sa prejavili okamžite, na dôsledky na študujúcu mládež si budeme musieť počkať. Experti však nič pozitívne neočakávajú.

Je len prirodzené, že tejto problematike venuje pozornosť EÚ, vlády jednotlivých krajín, ale aj uznávané medzinárodné organizácie ako UNESCO, či OECD. Pozornosť venujú predovšetkým otázkam bezpečnosti, ponúkajú analýzy i skúsenosti globálneho charakteru. V tomto kontexte treba vyzdvihnúť a oceniť aktivity zdravotníkov, ale aj vedeckých inštitúcií pri hľadaní riešení na zvládnutie zdravotnej situácie. Je to prirodzené, veď išlo a ide o život. Ale bolo by veľmi nespravodlivé, keby sme nevyzdvihli ľudí spojených so vzdelávaním (cielene neuvádzame učiteľov, na ktorých bola evidentne kladená najväčšia ťarcha, ale aj všetkých tých, ktorí prispievali k riešeniu neľahkej situácie so vzdelávaním).

Nech to znie akokoľvek paradoxne, pandémia Covid-19 ukázala neuveriteľnú aktivitu sektora vzdelávania, výchovy a športu pri zvládnutí vzdelávania aj vzdelávania na diaľku. Napriek všetkým výhradám, či už zisteným alebo nezisteným negatívam pandémia ukázala, že máme v tomto smere dobre pripravených učiteľov, flexibilných žiakov, a to od tých najmenších, až po študentov vysokých škôl. Zdôrazniť treba, že nielen že sa zvládla (možno s problémami, ťažkosťami, ale zvládla!), ale vytvoril sa veľmi dobrý základ i skúsenosti aj pre neformálne vzdelávanie. Neoceniteľné sú aj doteraz nevyhodnotené skúsenosti rodičov z tejto formy vzdelávania. Je to dobrý základ aj pre budúce formy vzdelávania, ale aj pre budúce potenciálne pandemické hrozby.

COVID-19 vplýval aj na odvetvie športu, ako i na jeho ďalší rozvoj. V širokom rozsahu negatívne ovplyvnili fungovanie športových organizácií, vrcholového športu, a najmä športu pre všetkých. S cieľom pripraviť toto odvetvie na podobné mimoriadne situácie v budúcnosti existujú už určité odporúčania, ktoré hovoria v prospech posilnenia flexibility zdrojov dotácií pre športové subjekty, prípravy krízového plánu, ako aj rozvoja digitálnych nástrojov a online priestoru pre šport ako integrálneho prvku existujúcich ponúk aktivít v športovom odvetví.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.