Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Vzdelávacia politika SR bola doteraz stanovená vo viacerých strategických dokumentoch, ktoré určovali jej ciele a stanovovali postupy riešenia jednotlivých problémov. Medzi kľúčové dokumenty možno zaradiť:
V rámci inovácií však v súčasnosti môžeme za základný dokument na úrovni SR s vplyvom na sektor Vzdelávanie, výchova a šport, od ktorého sa, predpokladáme, budú odvíjať všetky nasledujúce inovácie aj v rámci sektora, považovať ,,Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky – cestovná mapa k lepšiemu Slovensku” (ďalej len ,,Plán obnovy”), v rámci ktorého je identifikovaná, ako jeden z kľúčových prvkov ekonomického zaostávania Slovenska, nízka kvalita prípravy ľudských zdrojov. Druhým významným zdrojom zaostávania (Slovenska) je kvalita ľudského kapitálu. Medzinárodné testovania naznačujú, že vo vekovej skupine 40 a viac ročných dosahuje Slovensko relatívne uspokojivú kvalitu ľudského kapitálu. Pri mladších vekových kohortách však začína výraznejšie zaostávať, čo je výstraha do budúcnosti. Ak sa nepodarí zvrátiť pozorovaný negatívny trend poklesu kvality ľudského kapitálu, o niekoľko rokov bude nízka úroveň zručností hlavnou príčinou ekonomického zaostávania.
Plán obnovy definuje ako jeden z faktorov ovplyvňujúci ľudské zdroje vo všeobecnosti vývoj digitalizácie, automatizácie, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti, ktoré so sebou prinášajú nové požiadavky na vedomosti, zručnosti a kompetencie a zároveň menia pomery rozloženia ľudských zdrojov na trhu práce.
Zo zverejnenia výsledkov v medzinárodnej štúdii OECD PISA 2018 zo dňa 3. decembra 2019, kde sa na reprezentatívnej vzorke 15-ročných žiakov na všetkých typoch škôl sledovala úroveň ich vedomostí a zručností z matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti uvádza okrem iného, že v matematickej gramotnosti bolo zaznamenané štatisticky významné zlepšenie výsledkov slovenských žiakov v porovnaní s predchádzajúcim cyklom (2015). Výkon slovenských 15-ročných žiakov sa teda v matematickej gramotnosti v PISA 2018 dostal na úroveň priemeru krajín OECD.
Percentuálny podiel žiakov, ktorí sa svojím výkonom zaradili do top skupiny, zostal v oblasti čitateľskej a prírodovednej gramotnosti na úrovni porovnateľnej s rokom 2015. V matematickej gramotnosti sa percentuálne zastúpenie žiakov s najlepším výkonom v porovnaní s rokom 2015 významne zvýšilo.
V porovnaní s predchádzajúcim cyklom štúdie realizovanom v roku 2015 bolo v tejto oblasti v PISA 2018 zaznamenané významne vyššie priemerné skóre slovenských žiakov, a to až o 11 bodov.
Tvrdenie, že slovenskí žiaci nie sú dostatočne pripravení čeliť novým výzvam sa teda javí ako nie celkom presné. Slovenská republika urobila v rámci vzdelávacej politiky úpravy kurikúl v roku 2015 podporu funkčnej gramotnosti v oblasti prírodovedných predmetov, keď sa týždenná hodinová dotácia prírodovedných predmetov v rámcových učebných plánoch zvýšila. Spolu ide o navýšenie povinne odučených 12 vyučovacích hodín so zameraním prevažne na oblasť prírodovedných predmetov.
V časti „Reforma obsahu vzdelávania“ sa uvádza, že žiaci pasívne prijímajú veľké množstvo izolovaných informácií od učiteľa. Dovoľujeme si namietať, nakoľko priamo vzdelávacie štandardy, ktoré sú základom pre obsah vzdelávania hovoria, že vzdelávací štandard nepredstavuje iba súhrn katalógov, ktoré stanovujú výkony a obsah vyučovacieho predmetu, ale je to predovšetkým program rôznych činností a otvorených príležitostí na rozvíjanie individuálnych učebných možností žiakov.
Vzdelávací štandard vyučovacích predmetov je konštruovaný tak, aby si žiaci postupne systematizovali poznatky, ktoré nadobudli spontánnym učením, pričom najskôr sa sústredia na opis pozorovaných skutočností, rozvíjajú si pozorovacie a kategorizačné spôsobilosti. Neskôr sa sústredia na rozširovanie poznania. Rozvíjané sú spôsobilosti potrebné pre objektívne skúmanie sveta a vyhľadávanie informácií v rôznych druhoch sekundárnych zdrojov. Učiteľ vedie žiakov do situácií, v ktorých je ich úlohou vyjadrovať aktuálne poznanie, diskutovať s vrstovníkmi o vysvetleniach pozorovaných skutočností. Zároveň poskytuje žiakom dostatok času na skúmanie situácií a javov tak, aby sami získali nové poznanie, ktoré je funkčne začlenené v ich aktuálnom systéme vedomostí. Učiteľ usmerňuje žiakov, ktorých úlohou je samostatne tvoriť nové poznatky vlastnou bádateľskou činnosťou. Žiaci sú vedení k premýšľaniu, skúmaniu, hľadaniu informácií, zvažovaniu, usudzovaniu a k tvorbe záverov, ktoré sú argumentačne podložené, či už minulou a aktuálnou skúsenosťou alebo inak získavanými objektívnymi informáciami. Treba však objektívne priznať, že táto konštrukcia sa nie vždy z rôznych dôvodov prakticky realizuje.
Zdôrazňujeme, že potreba aktualizácie obsahu a úprava medzi predmetových vzťahov je samozrejmá.
V rámci návrhu systému reforiem prináša plán obnovy inovačné prvky s vplyvom na ľudské zdroje na úrovni:
Hlavným cieľom uvedených návrhov reforiem je vytvoriť inkluzívny vzdelávací systém orientovaný na individuálne potreby každého dieťaťa, ktorý je schopný ,,kompenzovať nerovnosti v štartovacích pozíciách vyplývajúcich zo zdravotného a sociálneho znevýhodnenia, čím prispeje k zmierňovaniu ekonomických, sociálnych a regionálnych rozdielov v rámci Slovenska”. V rámci finálnych faktorov môžeme hovoriť o nutnosti zvýšenia kvalitných ľudských zdrojov v rámci sektora, ktorých sa však dotknú aj ďalšie opatrenia, ako napríklad:
V rámci komponentu Vzdelávania pre 21. storočie (Plán obnovy a odolnosti SR) je hlavným cieľom ,,Poskytnúť žiakom vzdelanie, ktoré je prispôsobené potrebám súčasnej spoločnosti.” Taktiež zvýšiť zručnosti a gramotnosť ako kritické myslenie, digitálne a mäkké zručnosti. V rámci uvedených majú digitálne zručnosti kľúčové postavenie, pretože ich zvyšovanie je označené za hlavný nástroj na digitalizáciu celého hospodárstva a verejnej správy. V rámci uvedeného komponentu sa ráta aj s dobudovaním digitálnej infraštruktúry, aby školy zabezpečili žiakom optimálny prístup k vzdelávaniu, ktoré sa aj vplyvom pandémie môže presunúť do online priestoru.
Plánované inovácie v rámci reforiem sú zamerané na zmenu obsahu a foriem vzdelávania s cieľom vytvoriť tri viacročné cykly (zatiaľ na úrovni základnej školy), v rámci ktorých žiaci môžu získavané informácie interpretovať v konfrontácii s reálnou skúsenosťou. Uvedené zmeny vyžadujú zmeny vo vysokoškolskej príprave učiteľov, resp. v ďalšom vzdelávaní učiteľov, pričom dôraz sa bude klásť na inkluzívne vzdelávanie a osvojenie si digitálnych zručností a taktiež na motiváciu učiteľov k celoživotnému vzdelávaniu.
Uvedené inovácie by mali smerovať k naplneniu hlavného cieľa komponentu, ktorým je vyššia kvalita vzdelávacieho procesu, ktorý sa odrazí v zlepšení výsledkov žiakov v medzinárodných testovaniach, najmä v kľúčových oblastiach ako je gramotnosť, kritické myslenie a digitálne zručnosti. Hlavným nástrojom bude zmena obsahu vzdelávania a jeho efektívna implementácia na školách. Žiaci získajú nevyhnutné digitálne zručnosti a podiel žiakov s nedostatočnými základnými zručnosťami sa zníži k úrovni 15% v súlade s cieľmi Európskej komisie v rámci európskej iniciatívy („Reskill and Upskill“). Lepšie vzdelávanie prispeje k ekonomickej odolnosti, keďže ekonomickým zmenám sa dokážu lepšie prispôsobiť krajiny s kvalitným vzdelávaním, súčasne majú lepšie predpoklady čeliť ekonomickej recesii. Postupná digitálna transformácia a lepšie prepojenie vzdelávania s trhom práce pomôžu znížiť nesúlad a nedostatok zručností, zvýšia mieru participácie na trhu práce a prispejú k dlhodobému a trvalo udržateľnému rastu.
Plán obnovy uvádza tri výzvy, na ktoré musia reagovať ľudské zdroje sektora, a to:
Plán obnovy prináša úplné inovácie na úrovni prípravy ľudských zdrojov, ktoré predpokladajú, že ,,Pedagogické fakulty a ostatné fakulty pripravujúce učiteľov a vzdelávanie učiteľov prejdú transformáciou, ktorá má nasledovné ciele:
Z hľadiska obsahu vzdelávania študijných programov na pedagogických alebo iných fakultách pripravujúcich učiteľov sa počíta so zväčšeným dôrazom na inklúziu a digitálne zručnosti a so začlenením digitálnych vyučovacích metód a inovácií v digitálnom vzdelávaní.
Ďalším kľúčovým komponentom z hľadiska prípravy ľudských zdrojov pre sektor Vzdelávanie, výchova a šport je komponent Zvyšovanie výkonnosti slovenských vysokých škôl, ktorého cieľom je ,,zvýšiť výkonnosť slovenských vysokých škôl, podporiť ich diverzifikáciu, profiláciu, inklúziu a spoluprácu so zahraničím, verejným a súkromným sektorom za súčasného zachovania akademických práv a slobôd, vďaka čomu vysoké školy prispejú k posilneniu kvality ľudského kapitálu, sociálnej inklúzii, inovačnému potenciálu Slovenska, vyššej konkurencieschopnosti ekonomiky, k ekonomickému rastu a udržateľným pracovným miestam. Komponent tak reaguje na odporúčania Rady (CSR – Country specific recommendations v rokoch 2019 a 2020) apelujúce na skvalitnenie vzdelávania, vedeckej výkonnosti a podporu konkurencieschopnosti ekonomiky cez spoluprácu vysokých škôl s podnikmi.1”
Plán obnovy počíta s tým, že dosiahnutím tohto cieľa v rámci sektora dôjde k zabezpečeniu kvalitných ľudských zdrojov nielen pre sektor Vzdelávanie, výchova a šport, ale aj pre ostatné sektory. Zároveň predpokladá, že skvalitnením vysokoškolského vzdelávania na Slovensku sa zníži odliv mozgov a taktiež sa vďaka inováciám zvýši úroveň výskumu a spolupráce so súkromným sektorom. Inovácie na úrovni reforiem tohto komponentu sa týkajú oblastí:
Zavedenie reforiem alebo inovácií má smerovať k:
V rámci vedy a výskumu sa dominantným stáva inovácia procesov financovania, ktorá by mala smerovať k zlepšeniu úrovne výskumu a vývoja a inovačného potenciálu Slovenskej republiky, čím by sa mala zlepšiť konkurencieschopnosť Slovenska. ,,Prioritou celého komponentu (veda a výskum) je posilnenie a profesionalizácia nadrezortnej koordinácie politiky výskumu a inovácií a vyriešiť súčasnú roztrieštenosť a nekoncepčnosť jej riadenia s nedostatočnými väzbami na ekonomickú a spoločenskú prax.2”
Inovácie v oblasti vedy a výskumu sú zamerané na:
V nadväznosti na uvedené oblasti Plán obnovy definuje hlavné ciele, ktoré sú zamerané hlavne na:
Veda a výskum v rámci návrhov inovácií nadväzujú na Stratégiu inteligentnej špecializácie (RIS3), ako aj na hlavné európske iniciatívy, a to najmä:
V rámci podpory rozvoja ľudských zdrojov v sektore Plán obnovy počíta aj s inováciami na úrovni podporných opatrení, ktoré by motivovali ,,vysokokvalifikovaných expertov zo zahraničia, vrátane navrátilcov zo Slovenska, študentov, či podnikateľov k príchodu na Slovensko a benefitovať tým z medzinárodného obehu mozgov.”
Z hľadiska spracovania inovácií sa Plán obnovy nevenuje oblasti športu a len okrajovo je spomenutá problematika celoživotného vzdelávania, ktorá je skôr chápaná len ako ďalší rozvoj profesijných zručností v rámci jednotlivých sektorov. Samotné reformné snahy alebo inovácie na úrovni zvýšenia účasti dospelej populácie na celoživotnom vzdelávaní chýbajú. Iniciatívu v tejto oblasti prejavilo MŠVVaŠ SR, ktoré momentálne pripravuje Stratégiu celoživotného vzdelávania.
Plán obnovy nadväzuje na predchádzajúce dokumenty, ktoré boli pre sektor Vzdelávanie, výchova a šport vypracované, či už na úrovni Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR alebo iných ministerstiev, taktiež reflektuje na požiadavky stanovené na úrovni politík vzdelávania EÚ. Jednotlivé inovačné, resp. reformné návrhy sú uvedené s cieľom zvýšenia kvality vzdelávania naprieč celým sektorom. Ide však len o rámce reforiem, ktoré sa budú následne konkretizovať a ďalej rozpracovávať. V súčasnosti ich ďalšiu, resp. konečnú podobu a ďalšie vplyvy nie je možné presne špecifikovať a konkretizovať.
V nadväznosti na Plán obnovy sa v rámci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR momentálne pripravujú viaceré strategické dokumenty, ktorých cieľom je inovácia prípravy ľudských zdrojov v rámci sektora, rovnako aj rôzne systémové alebo obsahové inovácie. V súčasnosti môžeme vymedziť len témy pripravovaných dokumentov, a to:
Pozornosť sa venuje aj problematike zabezpečovania zdrojov, riadenia a vymedzenia zodpovednosti. V súčasnosti nie je možné určiť konkrétne inovácie, ktoré budú v rámci dokumentov navrhnuté a môžu ovplyvniť prípravu ľudských zdrojov v rámci sektora.
1Plán obnovy, cestovná mapa k lepšiemu Slovensku. [online]. [cit. 2021-11-02]. Dostupné na internete:<https://www.mfsr.sk/files/archiv/1/Plan_obnovy_a_odolnosti.pdf>
2Plán obnovy, cestovná mapa k lepšiemu Slovensku. [online]. [cit. 2021-11-02]. Dostupné na internete:<https://www.mfsr.sk/files/archiv/1/Plan_obnovy_a_odolnosti.pdf>
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.