Vonkajšia analýza sektora
Strategická analýza prostredia (vonkajšia analýza) zachytáva vonkajšie vplyvy pôsobiace na sektor sklo, keramika, minerálne látky a nekovové materiály s presahom na ľudské zdroje.
PESTLE analýza je metóda slúžiaca k strategickej analýze (hodnoteniu) vonkajšieho prostredia ovplyvňujúceho sektor skla, keramiky, minerálnych látok a žiaruvzdorných materiálov. Pomocou PESTLE analýzy sa určujú vonkajšie činitele ovplyvňujúce ľudské zdroje v sektore: politická situácia, makroekonomická a sociálna situácia, vplyv technologického pokroku, legislatívny rámec a environmentálne a ekologické činitele. Podstatou PESTLE analýzy je identifikovať pre každú skupinu faktorov najvýznamnejšie javy, udalosti, riziká a vplyvy, ktoré ovplyvňujú daný sektor hospodárstva. Výsledky PESTLE analýzy slúžia ako vstup do SWOT analýzy.
PESTLE analýza je koncipovaná tak, aby načrtla základné oblasti, ktoré majú vplyv aj na problematiku rozvoja ľudských zdrojov v sektore:
- P – politické: napr. existujúce a potenciálne pôsobenie politických vplyvov na rozvoj ľudských zdrojov v sektore, aktuálne platné a pripravované strategické materiály Európskej komisie (ďalej len „EK“) zamerané na vysporiadanie sa s rizikami, ktoré so sebou prináša umelá inteligencia a iné,
- E – ekonomické: napr. pôsobenie a vplyv miestnej, národnej a svetovej ekonomiky v oblasti ľudských zdrojov a iné,
- S – sociálne: napr. projekcia sociálnych zmien v sektore, jej súčasťou sú aj kultúrne vplyvy (lokálne, národné, regionálne, svetové a iné),
- T – technologické: napr. vplyvy vyspelých existujúcich a nových technológií na ľudské zdroje v sektore, zánik a vznik pracovných pozícií a iné,
- L – legislatívne: napr. vplyvy národnej, európskej a medzinárodnej legislatívy na oblasť ľudských zdrojov a iné,
- E – ekologické: napr. problematika životného prostredia a otázky jej riešenia na lokálnej, národnej a svetovej úrovni vo vzťahu k ľudským zdrojom v sektore a iné.
PESTLE analýza
Špecifikácia jednotlivých ukazovateľov s vplyvom na ľudské zdroje
P – politické:
- Strategické rozhodovanie v oblasti hospodárstva – absencia vízie a strategických rozhodnutí pre oblasti sektora predstavuje potenciálny negatívny vplyv na konkurencieschopnosť sektora a tým negatívny vplyv na ľudské zdroje.
E – ekonomické:
- Náklady na pracovnú silu – vysoké zaťaženie v oblasti daní z príjmov, vrátane odvodov.
- Plán obnovy – Plán obnovy SR (MF SR) neobsahuje finančnú podporu na rozvoj sektora (napr. verejné investície a pod.), čo ohrozuje konkurencieschopnosť sektora a predstavuje potenciálne riziko pre ľudské zdroje.
- Nezamestnanosť/miera nezamestnanosti – s poklesom nezamestnanosti stúpa požiadavka na mobilitu a flexibilitu obyvateľstva. Podpora zo strany štátu – program zamestnanosti (Kurzarbeit a iné).
- Náklady na zníženie znečistenia životného prostredia – absentuje adresné využívanie fondov zo strany štátu/EÚ na ochranu a tvorbu životného prostredia s cieľom podporiť dlhodobé a krátkodobé pracovné príležitosti.
- Podpora nižších cien energií – zavádzanie jednotnej koncepcie a optimalizácie pre sektory naprieč hospodárstvom SR. Vysoké ceny energií sú najvýznamnejším faktorom negatívne ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť spoločností z pohľadu prevádzkových nákladov.
- Vplyv makroekonomických veličín na sektor – inflácia, úrokové miery, daňová politika navyšujúca náklady na ľudské zdroje. S navýšením nákladov rastie aj výška miery nezamestnanosti.
S – sociálne:
- Demografia – starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvňuje rozvoj odvetvia.
- Mobilita pracovnej sily – nízka ochota pre mobilitu pracovnej sily z dôvodu regionálnych rozdielov ceny práce.
- Zahraničná pracovná sila – chýbajúca koncepcia využívania zahraničnej pracovnej sily. Najmä nízko kvalifikované práce sa nezaobídu bez regulovaného prílivu pracovníkov zo zahraničia.
- Školský systém vzdelávania – v rámci odvetvia dlhodobo pretrváva nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nesúlad medzi vzdelávacím systémom a potrebami trhu práce, absencia škôl v príslušných odboroch vzdelávania. Je potrebné nastaviť systém udržateľnosti a stability kvalifikovanej pracovnej sily. Je potrebné zabrániť odlivu mozgov a naopak pritiahnuť zahraničných špecialistov a špecialistov emigrujúcich do zahraničia za lepšími podmienkami.
- Reforma školstva[1] – na všetkých úrovniach. Je potrebné zosúladiť vzdelávanie s aktuálnymi vývojovými trendami v sektore, ako napr. digitalizácia, meranie a regulácia, automatizácia systémov riadenia, informačných technológií, robotika, kybernetika, nanotechnológie a 3D tlač.
- Zdravotníctvo – kvalita zdravotníctva, preventívna starostlivosť, kúpeľná a rekreačná starostlivosť sú jednou z podmienok rozvoja potenciálu ľudských zdrojov.
T – technologické:
- Industry 4.0 – zlúčenie technológií, ktoré stierajú hranice medzi fyzickými, digitálnymi a biologickými sférami so vzrastajúcou vzdelanostnou úrovňou ľudských zdrojov.
- Nové technológie[2] – využívanie nových technológií v priemysle má priamy vplyv na vzdelávanie ľudských zdrojov a rovnováhu medzi robotizáciou a udržateľnosťou zamestnanosti.
- Finančná podpora výskumu – zvýšenou podporou štátu v sektore v oblasti výskumu sa dosiahne tvorba a udržateľnosť pracovných miest výskumných a vedeckých pracovníkov.
L – legislatívne:
- Pracovná legislatíva – pružný zákonník práce.
- Environmentálna legislatíva – dôkladná aplikácia európskych noriem v oblasti životného prostredia (ISO 14 000). Implementácia legislatívy EÚ – emisná legislatíva, zákony a predpisy zaväzujúce k nulovým emisiám do roku 2050.
- Legislatíva v oblasti BOZP – dôsledné dodržiavanie legislatívy v oblasti BOZP (ISO 45 001) sa odráža na zvyšovaní nákladov na pracovnú silu.
- EÚ legislatíva – ochrana trhu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky – ochrana pracovnej sily v sektore (napr. dovozné clá).
- Recyklácia, obehová ekonomika[3]– tvorba nových pracovných príležitostí. Implementácia legislatívy EÚ.
E – ekologické:
Ekologické ciele vo výrobe je potrebné smerovať na vytváranie zdravšieho a bezpečnejšieho pracovného prostredia zamestnancov, napr. zvýšenie BOZP, zníženie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Zároveň je potrebné zamerať sa na produkciu ekologických výrobkov, používanie ekologických procesov vo výrobe a triedenie a minimalizovanie odpadov. Pre dodržanie zdravšieho a bezpečnejšieho pracovného prostredia je potrebné sa zamerať na nasledovné:
- emisné kvóty,
- emisné ciele do roku 2030,
- obnoviteľné zdroje energie[4],
- prírodné zdroje[5],
- recyklovateľný materiál.
Všetky predchádzajúce parametre budú mať vplyv na ľudské zdroje, predovšetkým však budú znamenať postupný zánik nízko kvalifikovaných síl. Dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch znamená dôraz na zásadnú zmenu formálneho a neformálneho vzdelávacieho systému a systému celoživotného vzdelávania.
[1] Kvalitné a dostupné vzdelanie pre Slovensko 2018 – 2027.
[2] Stratégia digitálnej transformácie Slovensko 2030
[3] CEAP: Circular Economy Action Plan
[4] EAP: Environent Action Programme
[5] European Framework Directive for Waste
