SWOT analýza

• Politický aspekt PESTLE analýzy
• Ekonomický aspekt PESTLE analýzy
• Sociálny aspekt PESLE analýzy
• Technologický aspekt PESTLE analýzy
• Legislatívny aspekt PESTLE analýzy
• Environmentálny aspekt PESTLE analýzy
• Analýza ľudských zdrojov v sektore
• SWOT analýza

Silné stránky

• Kľúčové postavenie energetického sektora v národnom hospodárstve SR. Synergický efekt s vplyvom na vytváranie pracovných príležitostí v ostatných sektoroch národného hospodárstva.
• Stabilné, perspektívne a atraktívne zamestnanie.
• Vysoká kvalifikovanosť a odbornosť pracovníkov v energetike pre zabezpečenie bezpečnej a stabilnej dodávky energií.
• Nadštandardné mzdové podmienky zamestnancov sektora v rámci národného hospodárstva SR.
  Kvalifikovanosť a udržateľnosť prípravy ľudských zdrojov pre jadrovú energetiku.
  Kvalifikovanosť vysokoškolských pedagógov technických vied v oblasti energetiky.
• Podpora energetickej efektívnosti a akceptácia energeticky efektívnych technológií vedie k tvorbe nových pracovných miest.
• Nárast záujmu zamestnancov o atraktívne pracovné miesta v súvislosti s rozvojom využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Slabé stránky

• Nepriaznivý demografický vývoj, starnúca pracovná sila. Absencia kontinuálnej náhrady kvalitnej pracovnej sily.
• Nízke spoločenské uznanie a neatraktívne finančné ohodnotenie pedagogických pracovníkov spôsobuje nezáujem kvalifikovaných odborníkov o vzdelávanie mladších generácií.
• Kritická absencia pedagogických zamestnancov technických predmetov v odbornom školstve so skúsenosťami z praxe. Vysoký priemerný vek pedagogických zamestnancov.
• Nízke povedomie a nezáujem mladých ľudí o technické odbory na školách najmä z dôvodu náročného štúdia a nedostatku informácií o možnosti následného uplatnenia na trhu práce.
• Nedostatočná spolupráca stredných a vysokých škôl s podnikateľským sektorom, najmä s priemyslom. Absencia dlhodobej stratégie rozvoja ľudských zdrojov v podnikoch.
  Absencia kontinuálneho vzdelávania pedagogických pracovníkov stredných škôl v oblasti energetiky.
• Málo atraktívne zvýhodnenie podnikateľov v prípade spolupráce s organizáciami venujúcimi sa vede a výskumu vplýva negatívne na rast kompetencií zamestnancov.
  Nedostatočná hodinová dotácia výučby prírodovedných (STEM) predmetov na základných a stredných školách a s tým súvisiaca nízka pripravenosť a nezáujem o štúdium na stredných a vysokých školách technického zamerania.
• Nevyváženosť finančného ohodnotenia medzi robotníckymi, technickými a inžinierskymi profesiami.
• Nízka jazyková vybavenosť odborných pracovníkov v energetike (štátny a cudzie jazyky).

Príležitosti

• Vytvorenie systému a tradície pre spoluprácu podnikateľov so základnými, strednými a vysokými školami v oblasti prírodovedného a digitálneho vzdelávania.
• Vplyv nových technológií z vývoja a výskumu na firmy a odbornosť pracovníkov.
• Zlepšenie medziodborového vzdelávania – globálny pohľad na energetiku, priemysel a ekonomiku štátu.
• Získané zdroje v rámci grantových schém z fondov Európskej únie na podporu vedy, výskumu a vzdelávania môžu priniesť zvyšovanie kvalifikácie, zručností a vedomostí zamestnancov.
• Zvyšovanie právneho a ekonomického povedomia študentov, absolventov a pracovníkov.
• Ďalšie vzdelávanie a prehlbovanie kvalifikácie pre absolventov škôl.
• Spolupráca pri vývoji, nasadzovaní a prevádzke inovačných technológií so zahraničnými partnermi.

Hrozby

• Dunningov – Krugerov efekt (o budúcnosti rozhodujú ľudia, ktorí nemajú príslušné vzdelanie a potrebnú kompetenciu).
• Nebezpečenstvo zlyhania kritickej infraštruktúry z hľadiska nedostatku alebo obmedzenia energetických a ľudských zdrojov (poruchy, havárie, pandémia, geopolitika).
• Kritický nedostatok až výpadok absolventov stredných škôl pri generačnej náhrade ľudských zdrojov na pozíciách kritickej infraštruktúry energetiky.
• Zlyhanie konkurencieschopnosti v dôsledku zníženej schopnosti zavádzania inovácií v porovnaní so susednými krajinami.
• Oneskorená reakcia na klimatickú zmenu v oblasti prípravy ľudských zdrojov v energetike.
• Znižovanie uhlíkovej stopy bude mať transformačný vplyv na zamestnania v energetike. Potreba nutnej rekvalifikácie, zmena prípravy v rámci vzdelávania.
• Chýbajúce socio-ekonomické analýzy vplyvu implementácií nových technológií a inovácií na štruktúru zamestnanosti.