Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Analýza ľudských zdrojov v sektore

Z celkového počtu 18 tisíc pracujúcich v sektore tvoria takmer 100 % zamestnanci v podnikoch a menej ako 1 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 8 % sektorov s najnižším podielom FO – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.

Rozdelenie zamestnancov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 25

Pohľad podľa odvetví

V sektore v súčasnosti pracuje o 46 % menej osôb ako pred 20 rokmi a podieľa sa 1 % na celkovej zamestnanosti v SR. Tento podiel od roku 2001 poklesol o 1 p. b. Priemerný medziročný pokles zamestnanosti v sektore je na úrovni 3 %. Najvyšší medziročný pokles počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal sektor v roku 2007 (o 10 %). Do roku 2030 sa očakáva pokles počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú Slovenské elektrárne, a. s., Západoslovenská distribučná, a. s. a Stredoslovenská distribučná, a. s., ktorí zamestnávajú 36 % zamestnancov sektora.

Pohľad podľa sektorových zamestnaní 

Úroveň počtu pracujúcich vo veľkej miere závisí aj od toho, ako sektor definujeme. Obrázok nižšie vyjadruje vývoj počtu pracujúcich pri definovaní sektora podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti. V metodickej časti sú vymedzené odvetvia patriace do sektora. Sektor však môžeme definovať aj podľa typických sektorových zamestnaní. V takomto prípade je celkový počet pracujúcich v sektore na úrovni 28 tisíc osôb, čo je o 52 % viac ako pri odvetvovej agregácii a ich počet vzrástol od roku 2015 o 10 %.

Vývoj pracujúcich v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 26

V sektore prevažujú muži. Ich podiel mierne rastie, z 75,1 % v roku 2015 na súčasných 75,2 %. Sektor patrí medzi 17 % sektorov s najvyšším podielom mužov. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia mužov je vyššia, a to na úrovni 89 %.

Rodové zloženie zamestnancov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 27

V Bratislavskom kraji pracuje až 36 % zamestnancov sektora (6,2 tisíc), kde má sektor 1 % podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu s Košickým (2,8 tisíc) a Žilinským krajom (0,5 tisíc) tvoria spolu 66 % zamestnanosti sektora. Sektor energetika, plyn, elektrina sa najrýchlejšie rozvíja v Žilinskom kraji (2,6 tisíc), kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 12 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Banskobystrickom kraji (0,4 tisíc).

Regionálne rozloženie zamestnancov sektora

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 29

V sektore dochádza za prácou do iného kraja 35 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Žilinského kraja, pričom za posledných 5 rokov rástol podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov. Sektor patrí medzi 38 % sektorov s najvyššou mobilitou. V Bratislavskom kraji, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov sektora, je 68 % zamestnaných osôb z iného kraja. Pracovné sily pre sektor najčastejšie dochádzajú z Nitrianskeho kraja a tvoria 21 % všetkých dochádzajúcich zamestnancov v sektore.

Mobilita pracovných síl v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 30

Sektor patrí medzi staršie sektory z hľadiska veku zamestnancov. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v šiestich sektoroch. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 3 roky vyšší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 29 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je taktiež na úrovni 47 rokov.

Veková štruktúra zamestnancov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 31

V sektore je nadpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 30 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 9 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 3 Technici a odborní pracovníci a 2 Špecialisti, ktoré spolu majú 56 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 2 Špecialisti, kde bol zaznamenaný nárast o 38 %. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde za posledných 10 rokov poklesol počet zamestnancov o 78 %.

Ak sektor definujeme podľa špecifických zamestnaní, podiel pracovných miest s vysokou kvalifikáciou dosahuje 28 %. Dominujúcimi hlavnými triedami zamestnaní sú 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci a 3 Technici a odborní pracovníci s 31 % a 30 % podielom na zamestnanosti sektora.

Zmena počtu zamestnancov v rokoch 2010 – 2020

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 32

Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 2 p. b. na súčasných 54 %. Sektor tak patrí medzi 29 % sektorov s najvyšším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najnižším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Sektor zamestnáva 2,7 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a 1,9 % všetkých stredoškolských. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní má vysokoškolské vzdelanie 29 % zamestnancov sektora.

Podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 33

V roku 2019 v sektore energetika, plyn, elektrina vystúpilo z pracovného pomeru 6 % zamestnancov, čo predstavuje približne tisíc zamestnancov. V roku 2019 nastúpilo do pracovného pomeru 8 % zamestnancov, čo v absolútnych číslach predstavuje približne 2 tisíc zamestnancov. V období rokov 2012 – 2019 možno vidieť pomerne stabilnú fluktuáciu zamestnancov. Podiel vystupujúcich aj podiel nastupujúcich zamestnancov v sektore je nižší než na národnej úrovni. Sektor je tak charakteristický podpriemernou fluktuáciou pracovných síl.

Vývoj vstupujúcich a vystupujúcich zamestnancov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 34

Podiel pracujúcich v odbore vzdelania zo zamestnancov v sektore je nad úrovňou priemeru v SR. Je potrebné mať na pamäti, že podiel pracujúcich v odbore vzdelania na úrovni sektora ovplyvňuje viacero faktorov a nemusí mať priamy súvis s tým, ako zaujímavý je sektor pre absolventov korešpondujúcich odborov. V sektore stagnuje podiel pracujúcich v odbore vzdelania. V súčasnosti približne 56 % zamestnancov sektora vyštudovalo optimálny odbor vzdelania k vykonávanému zamestnaniu. Pri vysokoškolských zamestnancoch v sektore je to 45 % a stredoškolských 69 %. Z hľadiska sektorovo špecifických zamestnaní vykonáva približne 69 % zamestnancov prácu, na ktorú sa aj pripravovali počas štúdia.

Podiel pracujúcich v odbore vzdelania

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 35

V sektore pracuje približne 11 % zamestnancov na pozícii, na ktorú je postačujúce nižšie vzdelanie a tento podiel mierne klesá. V sektore je viac podkvalifikovaných ako nadkvalifikovaných zamestnancov[1]. V porovnaní s úrovňou nadkvalifikácie a podkvalifikácie v SR, sektor možno považovať za oblasť s pomerne vysokým podielom zamestnancov s neadekvátnym stupňom vzdelania. V prípade zamestnaní špecifických pre tento sektor, 4 % zamestnancov má vyššie vzdelanie ako je vyžadované na výkon práce.

Vývoj nadkvalifikovaných a podkvalifikovaných zamestnancov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 36

Vo všeobecnosti identifikovať jednoznačne absolventov prislúchajúcich k sektoru nie je jednoduchá úloha. Nie je totiž možné priradiť odbory vzdelania k ekonomickým činnostiam. Odbory vzdelania je možné priradiť jedine k sektorovým zamestnaniam. Tieto odbory však často pripravujú aj absolventov pre zamestnania, ktoré sú súčasťou iných sektorov. Počet absolventov tak v skutočnosti vyjadruje celkovú ponuku absolventov na trhu práce k sektorovo špecifickým zamestnaniam, to však neznamená, že optimálne sa títo absolventi uplatnia len v sektore energetika, plyn, elektrina.

V roku 2020 prišlo na trh práce 5,1 tisíc absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelania k sektorovým zamestnaniam a 7 % z nich odišlo za prácou do zahraničia, čo značí, že v sektore nie je výrazný únik mozgov do zahraničia.

Odchod absolventov do zahraničia

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 37

Mzdy v sektore sú nad úrovňou SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 48 % vyššia ako priemer v SR a mediánová mzda o 57 % vyššia ako v SR. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 8 % sektorov s najvyššími mzdami v SR. Za uplynulých 10 rokov vzrástli mzdy o 45 %, čo predstavuje 4 %-ný priemerný medziročný rast. Rast miezd v sektore tak vykazuje nižšiu dynamiku ako v podmienkach SR. V zahraničných spoločnostiach v sektore sú mzdy o 10 % vyššie ako v tuzemských.

Medián a priemerná hrubá mesačná mzda v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 38

Z hľadiska sektorových zamestnaní je priemerná mzda mierne nižšia na úrovni 1 671 EUR.

V sektore približne 39 %-ám zamestnancov povaha práce umožňuje pracovať z domu. Ide o pomerne vysoký podiel v porovnaní s celonárodným podielom. Z hľadiska sektorových zamestnaní je tento podiel nižší, na úrovni 28 %.

Podiel zamestnancov, ktorí môžu pracovať z domu

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 39

Ak klesne finálny dopyt po tovaroch a službách sektora o 10 %, zamestnanosť v sektore poklesne približne o tisíc osôb, t. j. o 6 %. V ostatných sektoroch by tento pokles dopytu vyvolal pokles zamestnanosti o 0,1 %. Sektor patrí medzi sektory s priemernou citlivosťou na zmenu finálneho dopytu.

Vplyv dopytu na zamestnanosť v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 40

Z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce pre sektor energetika, plyn, elektrina sa 8 % uplatňuje v tomto sektore a zvyšných 92 % si nachádza zamestnanie v iných sektoroch (definované podľa sektorových zamestnaní). Pri stredoškolských absolventoch sa uplatňuje v sektore 8 % a pri vysokoškolských absolventoch 8 %. Hlavnými sektormi (mimo tohto sektora) využívajúcimi absolventov pre sektor energetika, plyn, elektrina sú pri vysokoškolákoch informačné technológie a telekomunikácie (18 %) a automobilový priemysel a strojárstvo (17 %) a stredoškolákoch automobilový priemysel a strojárstvo (26 %) a doprava, logistika, poštové služby (15 %).

Uplatnenie stredoškolských absolventov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 44

Uplatnenie vysokoškolských absolventov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 44

Najväčšie úbytky počtu zamestnancov sa prejavili v zamestnaniach z hlavných tried zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci a 2 Špecialisti. Najvýraznejší pokles počtu zamestnancov v sektore zaznamenáva 8182000 Operátor parného stroja a kotla (kurič). V danom zamestnaní poklesol počet zamestnancov za ostatných 7 rokov približne o 1,4 tisíc osôb, čo predstavuje pokles o 33 %.

Zamestnania s najvyšším úbytkom počtu zamestnancov v období 2012 – 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 46

Najväčší nárast počtu zamestnancov v sektore energetika, plyn, elektrina zaznamenávajú vysokokvalifikované zamestnania. V zamestnaní 1219006 Riadiaci pracovník (manažér) prevádzkového úseku bol zaznamenaný nárast o 56 %, resp. o 1,6 tisíc osôb za posledných 7 rokov.

Zamestnania s najvyšším nárastom počtu zamestnancov v období 2012 – 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 47

[1] Určené podľa dosiahnutého vzdelania, ktoré sa porovnáva s požadovanou úrovňou vzdelania vo vykonávanom zamestnaní. Ak zamestnanec pracuje na pozícii, kde je potrebná vyššia kvalifikačná úroveň akú dosiahol (napr. zamestnanec so stredoškolským vzdelaním pracuje na pozícii, na ktorej je potrebné vysokoškolské vzdelanie), ide o podkvalifikovaného zamestnanca. V opačnom prípade, ak zamestnanec pracuje na pozícii, kde je postačujúca nižšia kvalifikačná úroveň akú dosiahol (zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním pracuje na pozícii, na ktorej je postačujúce stredoškolské vzdelanie), hovoríme o nadkvalifikácii.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.