Analýza sektora

Pre túto časť štúdie je sektor energetika, plyn, elektrina definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divízii SK NACE Rev. 2: 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.

Sektor má v súčasnosti 4 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne rastie. Z hľadiska tvorby HDP tak patrí medzi top 46 % sektorov s najvyšším príspevkom k tvorbe HDP. Slovenská republika patrí medzi top 3 krajín EÚ s najvyšším podielom tohto sektora na celkovom HDP. Najvýznamnejšími spoločnosťami sú eustream, a. s. a Slovenské elektrárne, a. s., ktoré spolu tvoria 42 % celkového HDP v sektore. Top 10 spoločností tvorí približne 86 % HDP v sektore. Sektor má dominantné zastúpenie predovšetkým v Bratislavskom kraji, kde tvorí približne 8 % krajského HDP a v Košickom kraji s podielom daného sektora na úrovni 5 %. Tieto dva kraje tvoria spolu 83 % celkového HDP sektora v SR. Na základe dlhodobých vývojových tendencií očakávame výrazný rast pridanej hodnoty v sektore v najbližších 10 rokoch, avšak podiel na celkovom HDP v SR bude stagnovať.

Vývoj HDP v sektore energetika, plyn a elektrina v mil. EUR a podiel sektora na celkovom HDP v období 2001 – 2020

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 1

Predpokladaný vývoj HDP v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 2

Najvyšší príspevok (51 %) k HDP sektora majú podniky s 1 000 a viac zamestnancami. Príspevok tejto kategórie mierne klesá, keď v roku 2010 bol na úrovni 58 %. Daná veľkostná kategória má v sektore dominantnejšie postavenie ako v SR, kde tvorí 21 % HDP. Najviac pracujúcich je vo veľkostnej kategórii 1 000 a viac zamestnancov s podielom 43 % na celkovej zamestnanosti sektora. V roku 2010 bol tento podiel na úrovni 18 % a daná veľkostná kategória sa tak stáva významnejšou z hľadiska pracovných síl.

Štruktúra podnikov v sektore podľa tvorby HDP a počtu zamestnancov

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 3

V sektore dominujú tuzemské podniky s 69 %-ným zastúpením a 72 %-ným podielom na zamestnanosti sektora. V sektore tak pracuje väčšia časť zamestnancov v zahraničných podnikoch ako v  slovenských podnikoch. V porovnaní s rokom 2015, podiel zahraničných podnikov v sektore poklesol o 0,8 p. b. a záujem zahraničných investorov klesá.

Zahraničné spoločnosti ponúkajú o 10 % vyššie mzdy (2 048 EUR) pre svojich zamestnancov ako tuzemské a majú nižšiu produktivitu práce o 15 % (161 tis. EUR za rok na pracujúceho). Ich podiel na celkovej tvorbe HDP sektora predstavuje 25 %.

Štruktúra podnikov podľa vlastníctva

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 4

Štruktúra zamestnanosti podľa vlastníctva

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 5

Za posledných 5 rokov pripadalo na 100 existujúcich podnikateľských subjektov 7 novovzniknutých a 8 zaniknutých podnikateľských subjektov. V dlhodobom horizonte dynamika vzniku podnikateľských subjektov klesá a klesá aj počet zaniknutých podnikov. V porovnaní so SR sa sektor vyznačuje nižšou dynamikou vzniku a zániku podnikateľských subjektov. Prevažnú časť vzniknutých aj zaniknutých podnikateľských subjektov predstavujú spoločnosti s ručením obmedzeným (57 %).

Vznik a zánik podnikov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 6

Najdominantnejšou kategóriou spotrebiteľov produkcie je sektor samotný s 38 % podielom na celkovej spotrebe produkcie sektora. Do zahraničia smeruje 3 % produkcie, z toho je 68 % vstupom do ďalšieho výrobného procesu v zahraničí. Sektor tak produkuje 37 % pre domácu finálnu spotrebu, 1 % pre finálnu spotrebu v zahraničí, 61 % pre domácu medzispotrebu a 2 % pre medzispotrebu v zahraničí. Hlavnými spotrebiteľmi produkcie v zahraničí sú Veľká Británia, Taliansko a ostatné krajiny[1].

Štruktúra spotrebiteľov produkcie

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 7
* Medzi ostatné krajiny patria viaceré väčšie a menšie ekonomiky mimo EÚ. Najväčšími obchodnými partnermi SR spomedzi týchto krajín sú: Ukrajina, Vietnam, Srbsko, Malajzia a Egypt.

Sektor energetika, plyn, elektrina má pasívne saldo obchodnej bilancie, to znamená, že vyvážame o 17 % menej produktov sektora ako dovážame. Podiel vývozu sektora na celkovom vývoze zo SR predstavuje 0,7 %. Dovoz produktov sektora predstavuje 0,8 % z celkového dovozu v SR a tento podiel rastie. Sektor patrí medzi 11 sektorov s najvyšším vývozom a 12 sektorov s najvyšším dovozom v SR.

Vývoj importu a najviac dovážané tovary a služby

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 8

Vývoj exportu a najviac vyvážané tovary a služby

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 9

Zamestnanosť sektora energetika, plyn, elektrina závisí od dopytu po tovaroch a službách nielen tohto sektora, ale aj zahraničia a ostatných sektorov. Pokles finálneho zahraničného dopytu po tuzemských produktoch sektora o 10 % spôsobí pokles zamestnanosti v sektore o 0,1 %, čo predstavuje pokles o menej ako tisíc zamestnancov.

Obrázok vyjadruje pokles zamestnanosti v súvislosti s poklesom finálneho dopytu v zahraničí. To znamená pokles súvisiaci s poklesom dopytu po finálnych tovaroch a službách. Zahraničie však dopytuje produkty sektora aj na medzispotrebu, teda ako vstupy do ďalšej výroby. Ak aj táto klesne o 10 %, tak to bude znamenať pokles zamestnanosti o ďalších menej ako tisíc zamestnancov v sektore (o ďalšie 0,1 %). V hypotetickom scenári, ak by poklesol zahraničný dopyt po produkcii sektora úplne na nulu, tak by to znamenalo pokles zamestnanosti takmer o 0,5 tisíc osôb (0,2 tisíc v dôsledku poklesu finálneho dopytu a 0,2 tisíc v dôsledku poklesu dopytu po tovaroch a službách, ktoré sú vstupom pre ďalšiu výrobu). Vo všeobecnosti patrí energetika, plyn, elektrina medzi sektory s najmenším vplyvom zahraničia na zamestnanosť.

Vplyv zahraničného dopytu na zamestnanosť

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 10

Pomer pridanej hodnoty a medzispotreby celkového objemu produkcie sektora energetika, plyn, elektrina je 23 % a 77 %. Hlavnými subdodávateľmi sektora sú sektory energetika, plyn, elektrina, ťažba a úprava surovín, geológia a obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, ktoré spolu tvoria 82 % medzispotreby. 

Produkcia v sektore energetika, plyn a elektrina v roku 2020

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 11 

Podniky v sektore energetika, plyn, elektrina mali v roku 2019 celkové tržby vo výške 12 699,6 mil. EUR, podnikateľské subjekty (vrátane fyzických osôb – podnikateľov) mali v priemere 17 886,8 tis. EUR tržieb. V porovnaní s ostatnými sektormi, podniky v sektore majú pomerne vysoké tržby. Najvyššie tržby majú (v prepočte na podnik) podniky s 1 000 a viac zamestnancami, ktoré majú priemerné tržby na úrovni takmer 933 373 tis. EUR.

Celkové tržby sektora

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 12 

Energetika, plyn, elektrina patrí medzi 4 % sektorov s najvyššími ziskami na podnik a 4 % sektorov s najvyššími ziskami na zamestnanca. Na jedno euro tržieb podniku v tomto sektore pripadá 0,24 EUR zisku, t. j. ide o sektor s podpriemernou rentabilitou tržieb. Najziskovejšie sú veľké podniky, ktoré vyprodukujú v priemere 77 mil. EUR zisku ročne a na jedného zamestnanca pripadá 91,9 tis. EUR zisku. Nie všetky podniky v sektore končia v “zelených číslach“. Približne 31 % podnikov v sektore ukončilo svoje hospodárenie v roku 2019 so stratou. V roku 2015 bolo takýchto podnikov 38 % a teda ich podiel klesá. Najvyšší podiel stratových podnikov je vo veľkostnej kategórii 100 – 249 zamestnancov, kde stratu vykazuje 40 % podnikov.  

Podniky majú v priemere bankové úvery na úrovni 267,9 tis. EUR na zamestnanca a 8 597,7 tis. EUR na podnik. Z hľadiska likvidných finančných aktív majú podniky v sektore v priemere na účtoch v bankách 649,7 tis. EUR (20,2 tis. EUR na zamestnanca) a v hotovosti (pokladnici) 36,4 tis. EUR (1,1 tis. EUR na zamestnanca). Celkovo tak sektor patrí medzi 17 % sektorov s najvyššími rezervami na jedného zamestnanca.  

Priemerný zisk sektora na podnik a zamestnanca v rokoch 2014 – 2019

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 13 

V sektore energetika, plyn, elektrina je 4-krát vyššia produktivita práce ako v SR a má najvyššiu produktivitu práce spomedzi sektorov. V horizonte rokov 2010 – 2019 došlo v sektore k nárastu produktivity práce o 65 %. Na tomto zvýšení produktivity práce sa podieľalo zvýšenie pridanej hodnoty o 2 % a súčasné zníženie počtu pracujúcich o 15 %. V sektore má 33 % podnikov vysoko nadpriemernú produktivitu a tie zamestnávajú 67 % zamestnancov sektora.

Sektor má v SR o 49 % nižšiu produktivitu práce ako v EÚ a patríme medzi 41 % krajín EÚ s najnižšou produktivitou práce v tomto sektore. Najvyššia produktivita práce sektora je v krajinách Španielsko, Portugalsko a Dánsko, kde je o 2-krát až 3-krát vyššia ako v SR.

Vývoj produktivity podnikov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 14

Podniky v sektore disponujú priemerným kapitálom na jedného zamestnanca na úrovni 3 530 tisíc EUR. Dlhodobý hmotný majetok z toho tvorí 97,2 %. Z hľadiska špecifických kapitálových položiek tvoria 36 % budovy a stavby, 53,6 % stroje a hnuteľné veci a 1,5 % softvérové vybavenie. Sektor má nadpriemernú potrebu kapitálu na zamestnanca (5-krát vyššiu ako priemer v SR) a patrí medzi 4 % sektorov s najvyššou kapitálovou náročnosťou produkcie. Keďže objem kapitálu na zamestnanca rastie, rastie aj jeho dôležitosť v produkčných procesoch. Tento rast je výraznejší ako v hospodárstve SR a je najvyšší spomedzi sektorov.

Objem kapitálu na zamestnanca v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 15

Priemerná zmena kapitálu v období 2021 – 2019 podľa veľkosti podnikov

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 16

V roku 2019 investovali podniky v sektore o 5,9 % menej ako pred piatimi rokmi. Na jedného zamestnanca pripadali investície vo výške 75,6 tis. EUR, čo je 8-krát viac ako na národnej úrovni. Sektor tak má nadpriemernú dynamiku investičnej aktivity. Investície v sektore tvoria 7 % investičnej aktivity v SR. Do hmotného majetku smeruje až 70 % investícií. Hlavnou investičnou položkou sú stavby, ktoré tvoria 76 % celkových investícií.

Majetková štruktúra podnikov v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 17

Tvorba fixného kapitálu sektora

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 18

Podniky v sektore potrebujú v priemere kapitál na úrovni 6,08 EUR na tvorbu jedného eura produkcie a 19,43 EUR na tvorbu jedného eura pridanej hodnoty. Klesajúci trend tohto ukazovateľa hovorí o klesajúcom podiele kapitálu na výrobnom procese spoločností, ale súčasne hovorí aj o zvyšujúcej sa produktivite kapitálu (t. j. jednotka kapitálu v minulosti prinášala menší príspevok k tvorbe pridanej hodnoty ako v súčasnosti). Z každého eura realizovanej produkcie používajú spoločnosti na ďalšie investície približne 13 centov (13 %) a na každé euro pridanej hodnoty prislúcha približne 42 centov nových investícií.

Sektor má nadpriemernú úroveň kapitálu na tvorbu eura pridanej hodnoty, ktorá je o 14 % vyššia ako v SR. Patrí medzi 4 % sektorov s najvyššou úrovňou tohto ukazovateľa v SR. Sektor na jednotku pridanej hodnoty investuje ročne o 75 % viac je ako priemer SR.

Potreba kapitálu v podnikoch v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 19

Návratnosť investícií indikuje, ako rýchlo môžu podniky získať späť investované finančné prostriedky, respektíve aká je rentabilita investícií. Síce nie je možné priamo identifikovať, aká časť zisku je v dôsledku investícií a aká v dôsledku iných faktorov, tento ukazovateľ je pri identifikácii investičného potenciálu kľúčový.

Návratnosť investícií sektora energetika, plyn, elektrina je vyššia ako v SR, čo indikuje nadpriemernú rentabilitu investičnej aktivity sektora. V sektore je tak vyššia motivácia k investíciám ako v SR, keďže ich návratnosť je kratšia. V SR pripadá na 1 EUR investícií 2,07 EUR zisku, v sektore 100,76 EUR zisku. Návratnosť investícií v sektore rastie rýchlejšie ako v celej SR, čo môže byť eskalujúcim faktorom investičnej aktivity v budúcnosti.

Návratnosť investícií v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 20

Sektor investuje do inovácií v priemere 143,8 tis. EUR na podnik, čo je 11-krát viac ako je národný priemer. Celkovo sa sektor podieľa 2 % -ami na celkových výdavkoch do inovácií v SR.

Výdavky na inovácie v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 22

Kapitál (investície) a práca sú hlavné výrobné faktory, prostredníctvom ktorých je realizovaná produkcia. Často sa intuitívne predpokladá, že s rastom podielu kapitálu na výrobe by mala klesať úroveň pracovných vstupov a rásť produktivita práce. Zjednodušene, rovnakú úroveň produkcie dokáže vyrobiť menšie množstvo pracovníkov. Medzi úrovňou investícií a produktivitou práce by tak za tohto predpokladu mala existovať priama závislosť. V sektore energetika, plyn, elektrina tento vzťah neplatí. Takáto závislosť existuje v prípade, že podniky investujú predovšetkým do kapitálu zefektívňujúceho súčasnú výrobu (napríklad efektívnejšie stroje, automatizácia procesov a pod.). Pokiaľ však na investičnej aktivite prevažujú rozširujúce investície, produktivita práce rásť nemusí.

S investíciami tiež nemusí rásť produktivita práce v čase výraznej ekonomickej expanzie, keď je prítomný rast dopytu po produkcii sektora a sektor sa snaží tento zvýšený dopyt uspokojiť prostredníctvom vyššieho počtu pracovníkov. Faktor práce je totiž stále viac flexibilný ako kapitál. Pracovníci totiž môžu byť prijatí, keď sú potrební a prepustení, keď nie. O investíciách a kapitále to neplatí. Investície do kapitálu sú tak omnoho viac rizikové pre podnik a v skutočnosti je to aj jedným z hlavných dôvodov obmedzujúcich rýchlosť technologického pokroku aplikovaného v podnikoch. Tu sa v plnej miere prejavuje zákon klesajúcej marginálnej produktivity, kedy každý ďalší pracovník prináša menší príspevok do finálneho outputu.

Podniky sektora energetika, plyn, elektrina, v ktorých na jedného zamestnanca pripadá nadpriemerný objem kapitálu, majú podpriemernú produktivitu práce. V podnikoch s nadpriemernými investíciami vzrástla produktivita práce o 77 %.

Vplyv kapitálu na úroveň produktivity práce

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 23

Rast kapitálu na zamestnanca v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 24

[1] Medzi ostatné krajiny patria viaceré väčšie a menšie ekonomiky mimo EÚ. Najväčšími obchodnými partnermi SR spomedzi týchto krajín sú: Ukrajina, Vietnam, Srbsko, Malajzia a Egypt.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.