Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vplyv kľúčových inovácií na ľudské zdroje v sektore Vzdelávanie, výchova a šport a predikovanie nových pracovných pozícií

Inovácie sú výsledkom stále dynamickejšieho rozvoja vedy, výskumu a následnej implementácie  rozvoja nových technológií do života spoločnosti. Inovácie zasahujú do všetkých oblastí života  najrôznejším spôsobom a preto sa musia nevyhnutne prejaviť v organizácii, obsahu a formách vzdelávania. Bude potrebné ďaleko viac ako doteraz klásť dôraz na vyváženie vzdelávania v základných disciplínach matematiky, fyziky, prírodných vied, jazykovej prípravy, filozofie, etiky a humanity a vzdelávania zameraného na technológie vychádzajúce z najnovších inovácií. Do budúcnosti budú potrebné aj STEM vzdelávacie kurikulá prakticky na všetkých stupňoch vzdelávania, založené na vzdelávaní študentov v štyroch základných oblastiach – veda, technológia, inžinierstvo a matematika (STEM). Interdisciplinárne integrované vzdelávanie STEM sa stalo medzinárodným trendom na celom svete. Byť konkurencieschopný, znamená o. i. inovatívne schopnosti v týchto odboroch prostredníctvom nových kurzov pre podporu integrovaného vzdelávania vo vede, technológiách, inžinierstve a matematike a celkovo v investovaní do kariéry v oblasti vedy a techniky aj v rámci celoživotného vzdelávania.

Na to sa bude musieť zamerať aj nepretržitá pozornosť rozvoju ľudských zdrojov pre formálne a neformálne vzdelávanie na všetkých vzdelávacích stupňoch vrátane celoživotného vzdelávania v celom sektore vzdelávania, výchovy a športu. Dôraz sa bude musieť klásť na vzájomnú komunikáciu so zamestnávateľmi s dôrazom na hľadanie ciest čo najlepšieho vzdelávania nielen pre ich súčasné potreby, ale najmä pre budúcnosť, pretože tí, ktorých v súčasnosti vzdelávame sa budú musieť v celom živote kontinuálne prispôsobovať významným technologickým, socioekonomických a spoločenským zmenám, ktoré sa odrazia na požiadavkách na ich vedomosti a zručnosti.

Sektor Vzdelávanie, výchova a šport je pod neustálym tlakom inovácií. V snahe znížiť negatívny dosah inovácií na ľudské zdroje a zlepšiť prognózy vývoja ich uplatnenia na trhu práce bol už 20. júna 2019 prijatý Nový strategický program pre EÚ na roky 2019 – 2024, ktorý zdôrazňuje, že členské štáty (EÚ) musia „(…) zvýšiť investície do zručností a vzdelávania ľudí, viac podporovať podnikanie a inováciu a zintenzívniť výskumné úsilie, a to najmä riešením fragmentácie európskeho výskumu, vývoja a inovácie.“

Jednotlivé zmeny sa do budúcnosti môžu diať na úrovni nových zamestnaní, resp. niektorých zaradení pedagogických, nepedagogických alebo odborných zamestnancov v rámci predprimárneho, primárneho, sekundárneho a postsekundárneho, špeciálneho alebo vysokoškolského vzdelávania na úrovni vzniku pozícií rôznych koordinátorov, ktorých úlohou bude reagovať na nové inovácie a ad hoc potreby, ktoré budú vyplývať ako z technologického vývoja, tak z inovácií na úrovni trvalo udržateľného rozvoja alebo zmien spôsobených pandémiou COVID-19. V súčasnosti priniesla niektoré inovácie implementácia gramotností a kompetencií do vzdelávania na základných a stredných školách. Ide o pracovné pozície, ako napríklad koordinátor finančnej gramotnosti, digitálny koordinátor. V tomto smere môžeme očakávať v budúcnosti uplatnenie podobného modelu koordinátorov aj v súvislosti s inými inováciami a vznik nových pozícií, ktorých cieľom bude zabezpečiť efektívnu implementáciu inovácií do vzdelávacieho procesu.

Pod vplyvom vzniku nových pozícií súvisiacich s rôznymi podpornými pracovnými činnosťami bude dochádzať k zmene na úrovni manažmentu ľudských zdrojov v sektore vzdelávania, výchovy a športu. Inovácie, ktoré môžeme vidieť aj v súčasnosti pod vplyvom pandémie a prenosu vzdelávania do online priestoru môžu niektoré zamestnania, resp. pracovné pozície posilniť, iné môžu oslabiť. Predpokladáme, že v budúcnosti bude mať stále významnejšiu úlohu, aj v súvislosti s epidémiou,  virtualizácia, resp. virtuálna trieda. Možnosť presunu vzdelávania do online priestoru môže posilniť, napríklad pozíciu asistentov učiteľa, hlavne na základných školách, kedy môžu školy v rámci virtuálneho priestoru zdieľať niektoré ľudské zdroje a v rámci „fyzickej“ triedy bude podporné pedagogické činnosti vykonávať asistent učiteľa.

Vplyvu inovácií sa nevyhne ani manažmentu ľudských zdrojov na úrovni nepedagogických zamestnancov. V prípade, že budú splnené požiadavka Nového strategického programu pre EÚ na roky 2019 – 2024 a na úrovni štátneho rozpočtu, resp. iných finančných mechanizmov, budú realizované investície do inovácií, ktoré sa dotknú aj materiálneho a technického vybavenia škôl, bude nutné vytvárať nové pracovné pozície zamerané na ich správu. Rovnako tak môžu v priebehu nasledujúcich 10-tich rokov vzniknúť nové pracovné pozície v súvislosti s požiadavkou trvalo udržateľného rozvoja, ktorá kladie nové požiadavky na ľudské zdroje. 

Z pohľadu ľudských zdrojov problematika udržateľnosti a ochrany životného prostredia, ktorá sa čoraz viac dotýka nielen odvetvia vzdelávania, ale aj odvetvia športu, podnecuje vytvárať osobitné oddelenia udržateľnosti a funkcie manažéra udržateľnosti, ktorí sú nositeľmi týchto znalostí a ktorých dlhodobou, každodennou úlohou je identifikovať vhodné opatrenia udržateľnosti a pracovať na ich realizácii.

Predpokladáme, že okrem pozitívnych vplyvov na vzdelávanie, môžu mať niektoré inovácie negatívny dosah (napr. kyberšikana, online vzdelávanie a nedostatok sociálneho kontaktu) práve na psychický a sociálny vývoj žiakov, študentov, frekventantov, ale aj samotných zamestnancov. Z tohto dôvodu predpokladáme, že v budúcnosti bude potrebné vytvoriť podporné tímy, ktoré môžu byť napríklad aj vďaka digitálnym technológiám zdieľané medzi jednotlivými školami alebo inštitúciami.

Inovácie vstupujúce do športu a ich vplyv na ľudské zdroje súvisí predovšetkým s digitalizáciou celej spoločnosti a špecifikami športovej činnosti. V súvislosti s klimatickými zmenami a potrebou väčšej ochrany životného prostredia z pohľadu ľudských zdrojov v odvetví športu bude potrebné nové povolanie – manažér udržateľnosti, ktorý bude nositeľom odborných znalostí v problematike udržateľnosti a enviromentálnej záťaže v odvetví športu a bude vedieť identifikovať vhodné opatrenia udržateľnosti a pracovať na ich realizácii. V ére automatizácie a robotizácie, kedy sa ľudská práca v čoraz väčšej miere bude nahrádzať prácou inteligentných strojov, športové a pohybové aktivity získajú na dôležitosti pre podporu zdravia ľudí, telesného a duševného, v zmysle kompenzácie nedostatku fyzickej aktivity ľudí počas pracovnej kariéry a školskej dochádzky, ktoré sa budú vo väčšej miere presúvať do online priestoru. V tejto súvislosti bude silnieť aj dopyt po odborníkoch pre zdravý a aktívny životný štýl s individuálnym prístupom a v špecializáciách šitých na mieru klientom a zamestnávateľom. Pritom bude potrebná spolupráca s rehabilitačným lekárom, s fyzioterapeutom, s dietológom, s neurológom, diabetológom, čím sa predpokladá väčšia prepojenosť odvetvia športu a rezortu zdravotníctva.

V nasledovnom desaťročí sa preto očakáva, že sa zvýšia požiadavky na kvantitu, ale aj kvalitu výkonu odborných, špecializovaných činností v športe, čo spôsobí zmeny aj v procese ich vzdelávania a odbornej prípravy, najmä v súvislosti s aplikáciou inovácií a nových technológií. Predpokladá sa, že vzniknú nové povolania v odvetví športu, medzi ktoré možno zaradiť okrem manažéra udržateľnosti aj ďalšie, ako napríklad: IKT dátového špecialistu pre športové odvetvie, poradcu pre dvojité kariéry športovcov, fyziotrénera (pohybového terapeuta), alebo virtuálneho asistenta trénera (s využitím umelej inteligencie). Rozmach inovácií a nových IT technológií predstavuje nielen podnet na vznik nových odborných špecializácií, ale aj urýchlenie uplatnenia systémových riešení v segmente športu, ako je napríklad systém dvojitých kariér v športe. Nové IT technológie ako nástroj dištančného vzdelávania môžu výrazne prispieť k akcelerácii implementácie systému dvojitých kariér v športe, ktorého cieľom je efektívne skĺbenie športovej kariéry a procesu vzdelávania mladých športovcov, príp. ich príprava na odchod z aktívnej športovej kariéry.

V profesionálnom a organizovanom športe kľúčové zručnosti organizátorov športových podujatí sú zamerané na využitie vhodnej digitálnej platformy pre každú cieľovú skupinu, vytvorenie priestoru pre efektívnu a zrozumiteľnú komunikáciu, optimalizáciu procesov pri organizovaní športového podujatia, zefektívnenie činnosti ľudských zdrojov, najmä pri logistike a výsledkovom servise. Organizátori športových podujatí musia poznať nové technologické nástroje (videokonferencie), dokázať efektívne a správne využívať ich funkcionalitu a účelnosť, ako aj vedieť predísť základným kybernetickým hrozbám, hlavne pri výsledkovom servise v reálnom čase. Ďalej musia poznať základné atribúty digitálnej bezpečnosti a ovládať kľúčové prvky info etiky a vedieť správne zareagovať pri ich porušovaní.

Inovácie na jednej strane budú ovplyvňovať manažment ľudských zdrojov, ale zároveň budú ovplyvňovať aj samotnú prípravu a ďalšie vzdelávanie ľudských zdrojov v sektore, ktoré sa pod vplyvom rýchleho technologického vývoja stane kľúčovým. Implementácia kompetenčných modelov, ktoré taktiež prechádzajú inováciami, do vzdelávacieho procesu už v súčasnosti kladie apel na zmenu obsahu, metód a foriem vzdelávania.

Predpokladáme, že rovnaký vplyv budú mať aj technologické inovácie, hlavne rozvoj umelej inteligencie, ktorý bude mať priamy vplyv či už na obsah vzdelávania alebo metódy, ktoré budú v rámci vzdelávania používané.

Exponenciálny nárast informácií a hlavne ich dostupnosť je predikciou zmeny, resp. nového pohľadu na obsah vzdelávania. Absolventi vzdelávania aj smerom k novému vývoju trhu práce budú čím ďalej tým viac potrebovať rozvíjať širokú škálu spôsobilostí vrátane kritického myslenia, tvorivého myslenia, schopnosti učiť sa učiť, rovnako tak aj vplyvom virtualizácie bude nutné klásť dôraz na podporu sociálnych a emocionálnych schopností, ale aj praktických a fyzických zručností. Zároveň bude dochádzať pod vplyvom inosektorových inovácií k vzniku nových odborov vzdelávania, ktoré budú mať vplyv hlavne na tvorbu nových pozícií na úrovni špecializácie najmä v rámci pozície učiteľ strednej odbornej školy, majster odborného výcviku, učiteľ praktického vyučovania.

Tieto zmeny však budú mať celkový vplyv na budúce ľudské zdroje, či už na úrovni nových možných pracovných pozícií, resp. rôznych podporných pozícií. Určiť mieru vplyvu týchto zmien nie je momentálne možné z dôvodu, že sú v prípravnej fáze na úrovni MŠVVaŠ SR.

Vplyv kľúčových inovácií na ľudské zdroje je však potrebné posudzovať aj z hľadiska implementácií strategických zámerov medzinárodných inštitúcií, na ktorých Slovensko participuje. Aktuálnou reakciou EÚ na rýchle tempo technologických inovácií vo sfére vzdelávania je prijatie Akčného plánu digitálneho vzdelávania (Digital Education Action Plan 2021 – 2027) Európskou komisiou. Dokument načrtáva víziu EK v oblasti vysokokvalitného, inkluzívneho a dostupného digitálneho vzdelávania v Európe. Cieľom je poučiť sa z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, počas ktorej sa technológie používajú vo vzdelávaní a odbornej príprave v doposiaľ nevídanom rozsahu a zabezpečiť, aby vzdelávanie a odborná príprava boli pripravené na digitálny vek. Tento akčný plán má dve strategické priority:

  1. Podpora rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania, čo si vyžaduje a) infraštruktúru, konektivitu a digitálne vybavenie; b) účinné plánovanie a rozvoj digitálnej kapacity vrátane aktuálnych organizačných spôsobilostí; c) digitálne spôsobilých a sebavedomých učiteľov a pracovníkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; d) vysokokvalitný obsah vzdelávania, používateľsky ústretové nástroje a zabezpečené platformy, ktoré rešpektujú súkromie a etické normy;
  2. Zlepšovanie digitálnych zručností a kompetencií pre digitálnu transformáciu, čo si vyžaduje: a) základné digitálne zručnosti a kompetencie od útleho veku (digitálnu gramotnosť vrátane boja proti dezinformáciám, vzdelávanie v oblasti výpočtovej techniky, dobré znalosti a porozumenie technológiám náročným na údaje, napríklad umelá inteligencia); b) pokročilé digitálne zručnosti, ktoré umožňujú zvýšiť počet odborníkov na digitálne technológie, ako aj zabezpečujú rovnaké zastúpenie dievčat a mladých žien v študijných smeroch a povolaniach v digitálnej oblasti.

Dokument tiež vysvetľuje dôvody, prečo treba takto konať a objasňuje kroky, ktoré podnikne EK na dosiahnutie stanovených cieľov1.

Investície do zručností sú v záujme udržateľnej obnovy po pandémii COVID-19 prioritou i nového programu EK (jún 2020). Program s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť , sociálnu spravodlivosť a odolnosť (European Skills Agenda for Sustainable  Competitiveness, Social Fairness and Resilience) stavia zručnosti do centra politického programu EÚ. Dáva tým investície do ľudí a ich zručností do centra udržateľnej obnovy po pandémii COVID-19. Cieľom programu je tiež zaručiť realizáciu práva na vzdelávanie, OVP a celoživotné vzdelávanie zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv. Program stanovuje dvanásť iniciatív, cieľom ktorých je zvýšiť relevantnosť zručností v podmienkach EÚ. Určuje ambiciózne kvantitatívne ciele zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie. K realizácii týchto iniciatív majú prispieť zdroje z rozpočtu EÚ na roky 2021-2027 (Európsky sociálny fond+, Erasmus+, InvestEU, Digitálna Európa) i prostriedky z Next Generation EU v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti2.

Stratégie hospodárskeho a sociálneho blahobytu ľudí na celom svete podporuje aj OECD. Hodnotiace správy, ktoré spracúva OECD a predkladá svojim členským štátom a iným krajinám sa považujú za objektívne hodnotenia stavu sociálneho a ekonomického vývoja. Zároveň predstavujú platformu, na základe ktorej možno uskutočniť ďalšie komparatívne analýzy a identifikovať nielen dosiahnuté výsledky, ale aj rezervy vo vývoji a negatívne trendy a faktory vývoja. V poslednej takejto správe z roku 20193 v hlavných odporúčaniach pre SR v oblasti vzdelávania, vedy a inovácií sa uvádza:

Vo svojej správe Development Cooperation Report 2020  (Správa o rozvojovej spolupráci 2020) zasa prináša prvé poznatky vedúcich predstaviteľov, členov OECD, odborníkov a občianskej spoločnosti o vplyvoch koronavírusu (COVID-19) na globálnu spoločnosť. Správa navrhuje ďalšie kroky pre medzinárodné rozvojové spoločenstvo ako celok ako aj systémové reformy s cieľom vybudovať odolné národné a medzinárodné systémy schopné zvládať globálne otrasy, poskytovať a chrániť globálne verejné statky pri súčasnom posilňovaní základných stavebných kameňov udržateľného rozvoja4.


1Európska komisia. Education and Training [online]. [cit. 2021-11-02]. Dostupné na internete:< https://ec.europa.eu/education/content/digital-education-action-plan-2021-2027_en >

2EÚ. EPALE. [online]. [cit. 2021-11-02]. Dostupné na internete:<https://epale.eceuropa.eu/sk/content/europsky-program>

3EÚ. EPALE. [online]. [cit. 2021-11-02]. Dostupné na internete:<https://doi.org/10.1787eco_surveys-svk-2019-en>

4OECD. Development Co-operation Report 2020. [online]. Learning from Crises, Building Resilience [cit. 2021-11-02]. Dostupné na internete:< https://oecd.org/dac/development-co-operation-report-20747721.htm>

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.