SWOT analýza za sektor zdravotníctva

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza – sektor zdravotníctvo
  • SWOT analýza za sektor zdravotníctva
  • PESTLE analýza – sektor sociálnych služieb
  • SWOT analýza za sektor sociálnych služieb

Silné stránky

• vysoko kvalifikovaná pracovná sila pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti podporená medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná v súlade s Lisabonskou zmluvou 1),2)
• stálosť pracovného miesta, možnosť uplatnenia zdravotníckych pracovníkov u rôznych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na trhu práce
• regulované zdravotnícke povolania, mobilita zdravotníckych pracovníkov v rámci trhu práce členských štátov EÚ
• rozvoj technológií – eHealth umožňuje zhromažďovať vysoko kvalitné dáta, zlepšuje kontinuitu informačného toku, odborný dohľad, monitorovanie výkonnosti zdravotníckych systémov a zvyšuje transparentnosť, zodpovednosť za poskytované služby s ohľadom na bezpečnosť pacienta
• vysoký záujem mladých ľudí o zdravotnícke povolania lekár, zubný lekár (záujem prevyšuje 3 až 5 násobok kapacitných možností VŠ), aj s ohľadom na demografický vývoj
• možnosť poskytovania stabilizačných pôžičiek študentom dennej formy bakalárskeho štúdia ošetrovateľstva na slovenských VŠ
• vzájomná spolupráca vzdelávacích inštitúcií a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri zabezpečovaní praktickej výučby študentov v jednotlivých zdravotníckych odboroch (v rozsahu a za podmienok upravených osobitnými predpismi)
• existencia systému ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov vo všetkých zdravotníckych povolaniach definovaných v § 27 zákona č. 578/2004 Z. z.
• zabezpečenie bezpečnosti pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zdravotníckymi pracovníkmi – sústavným vzdelávaním v súlade s najnovším poznaním vedy a výskumu, Zákonníkom práce (5 dní na sústavné vzdelávanie), legislatívou EÚ
• realizácia rezidentského programu (podpora financovania špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov štátom)
• povinnosť sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a hodnotenia sústavného vzdelávania
• optimálne podmienky pre dobrý kariérny rast v rezorte zdravotníctvo
• Hospodárska a sociálna rada SR vytvára podmienky na aktívnu spoluprácu a komunikáciu členov v sektore zdravotníctvo
• spolupráca MZ SR, profesijných združení, občianskych združení, odborných spoločností, vzdelávacích ustanovizní, ďalších právnických a fyzických osôb v zdravotníctve s príslušnými orgánmi a inštitúciami členských štátov EÚ vo veciach súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania
• pôsobenie viacerých odborových a profesijných organizácií v rezorte zdravotníctvo
• uzatváranie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v rezorte zdravotníctvo
• Zákonník práce umožňuje existenciu viacerých pracovných pomerov zdravotníckych pracovníkov u rôznych zamestnávateľov

Slabé stránky

• rôzni držitelia informácií o zdravotníckych pracovníkoch a ich odmeňovaní, problémom je kvalita, úplnosť, včasnosť, pravdivosť a dostupnosť údajov z jednotlivých zdrojov, miera ich aktualizácie, ako aj kompatibilita a porovnateľnosť s ostatnými dostupnými údajmi
• úroveň a kvalita pracovných podmienok v zdravotníckych zariadeniach (zastarané materiálno-technické vybavenie niektorých pracovísk, nevhodné priestorové podmienky, a i.)
• limitované zdroje (ľudské, finančné, materiálno-technické, IT, a i.)
• systém financovania zdravotníckych zariadení – v spojení s limitovaným objemom zdrojov zdravotného poistenia a vysokým podielom mzdových nákladov na celkových nákladoch zdravotníckych zariadení – predstavujú ekonomické faktory, ktoré významne ovplyvňujú a limitujú schopnosť zamestnávateľov zvyšovať zamestnanosť, prijímať absolventov do jednotlivých zdravotníckych povolaní a optimalizovať svoju personálnu a mzdovú politiku
• zamestnávatelia nemajú povinnosť prijímať absolventov do jednotlivých zdravotníckych povolaní, aby priebežne plánovali a obnovovali ľudské zdroje
• absencia štandardov výberového konania absolventov u zamestnávateľov/v zdravotníckych zariadeniach
• neexistujúca stratégia kariérneho rozvoja zdravotníckych pracovníkov
• absencia štandardného „firemného“ systému vzdelávania a rozvoja zamestnancov, ktorý rešpektuje ekonomické a personálne potreby zdravotníckeho vzdelávania
• absentujúca identifikácia vzdelávacích potrieb zdravotníkov, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov – nesprávne určenie normatívov na vzdelávanie študenta s ohľadom na potreby ľudských zdrojov rezortu
• existujúci systém ďalšieho vzdelávania, v jednotlivých zdravotníckych povolaniach – získaná špecializácia predstavuje špecifický faktor ovplyvňujúci dostatok/nedostatok zdravotníckych pracovníkov (predovšetkým lekárov) v príslušnom medicínskom odbore, ako aj mieru uplatnenia sa zdravotníckeho pracovníka v rezorte zdravotníctva a mimo rezort zdravotníctva (vnútorná a vonkajšia mobilita)
• dlhá doba štúdia/odbornej prípravy na povolanie, potrebná na získanie odbornej spôsobilosti v niektorých zdravotníckych povolaniach
• modernizácia vzdelávania medikov a študentov ošetrovateľstva, lekárov a sestier využívaním simulátorov výučby
• odchod najtalentovanejších študentov a mladých vzdelaných ľudí do zahraničia
• možnosť použitia kapacít (personálnych i priestorových) na lekárskych fakultách využívaných pri výučbe anglicky hovoriacich študentov na výučbu slovensky hovoriacich študentov (na LF v SR preferencia výučby v slovenskom jazyku pred výučbou v anglickom jazyku)
• výška nákladov na štúdium zdravotníckych pracovníkov a reálne nízky počet absolventov vstupujúcich do praxe – slabá efektívnosť využívania štátom vynakladaných zdrojov ako aj vzdelávacích kapacít jednotlivých stredných a vysokých škôl
• chýbajúca stratifikácia nemocníc a tak lepšie rozloženie zdravotníckych pracovníkov, špecialistov v systéme zdravotnej starostlivosti
• nízka alokácia finančných prostriedkov pre plánovanie ľudských zdrojov v zdravotníctve
• základný limitujúci faktor na zlepšenie odmeňovania zdravotníckych pracovníkov predstavujú disponibilné zdroje
• objem disponibilných zdrojov zdravotníckych zariadení ovplyvňujú zmluvné vzťahy so zdravotnými poisťovňami
• súbeh viacerých predpisov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov v zdravotníctve (zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov) na úrovni jednotlivých zamestnávateľov, ktoré upravujú zákonné nároky zamestnancov rôznym spôsobom a v rôznej výške a ktorý v spojení s limitovaným objemom zdrojov komplikuje (prípadne znemožňuje) dohodnutie a nastavenie systému odmeňovania v rozsahu a za podmienok upravených v Zákonníku práce (rovnaký prístup, zákaz diskriminácie, diferenciácia odmeňovania v závislosti od náročnosti skutočne vykonávaných pracovných činností a dosahovaných výsledkov)
• chýbajúce údaje o migrácii zdravotníckych pracovníkov
• regulované systémy odmeňovania (verejná služba a štátna služba) nie sú dostatočne motivačné, nepodporujú, ale naopak znižujú záujem o výkon zdravotníckeho povolania, resp. pôsobia ako významný motivačný faktor pre zmenu zamestnávateľa
• problémové udržanie/stabilizovanie zdravotníckych pracovníkov po získaní odbornej spôsobilosti na špecializované pracovné činnosti u pôvodného zamestnávateľa
• absentujúce rôzne motivačné faktory ovplyvňujúce ochotu / neochotu zdravotníckych pracovníkov cestovať za prácou (v SR / do zahraničia)
• na rozdiel od ústavných zdravotníckych zariadení – ambulantní lekári (špecialisti) / prevádzkovatelia ambulancií (všeobecných, špecializovaných) nie sú povinní ani motivovaní zamestnávať absolventov a vychovávať nových lekárov špecialistov (za účelom zabezpečenia kontinuity poskytovanej ambulantnej starostlivosti)
• limitujúce zapojenie samosprávnych krajov, obcí a miest do udržania pracovnej sily zdravotníkov v regiónoch a neatraktívnych oblastiach
• angažovanie zdravotných poisťovní na zabezpečení kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom úhradových mechanizmov
• absencia špecialistov v niektorých zdravotníckych povolaniach a potenciálny nedostatok niektorých špecializácií zdravotníckych povolaní
• prelínanie kompetencií sestier a praktických sestier/zdravotníckych asistentov

Príležitosti

• zvýšenie kvality spracúvaných zdravotných dát, prepojenie zainteresovaných subjektov v ich vzájomnom poskytovaní a ich využívanie
• zlepšenie kvality vzdelávania v zdravotníckych odboroch. Zameranie sa na rozvoj kompetencií, zručností pre 21. storočie a tímovú prácu v multidisciplinárnom tíme.
• vytvorenie konzorcií poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä univerzitných a fakultných nemocníc s vysokými školami, za účelom prípravy budúcich zdravotníckych pracovníkov
• optimalizovanie podmienok zvýšenia počtu prijímaných študentov do doktorského študijného programu všeobecné lekárstvo
• zabezpečenie financovania špecializačného štúdia na lekárskych fakultách
• motivovanie lekárskych fakúlt k udržaniu a rozširovaniu odborov špecializačného štúdia
• rozšírenie možností rezidentského štúdia aj na iné špecializačné odbory ako všeobecné lekárstvo a pediatria
• stanovenie presných počtov jednotlivých špecializácií za jednotlivé kraje k presne definovaným dátumom, zohľadnenie dĺžky špecializácie (všeobecný lekár – 3 roky, špecialista 5-6 rokov)
• v prípade nenaplnenia kapacity rezidentského programu lekármi zo Slovenska (EÚ), umožnenie štúdia za rovnakých podmienok aj lekárom z tretích krajín
• propagácia a pravidelné aktualizovanie informácií o voľných miestach pre rezidentov na stránkach MZ SR ako aj na stránkach lekárskych fakúlt
• zabezpečenie generačnej výmeny ambulantných lekárov: garancia pracovnej pozície pre absolventa rezidentského štúdia v oblasti, v ktorej sa špecializoval
• rozšírenie možností poskytovania stabilizačných pôžičiek študentom stredných zdravotníckych škôl
• zlepšenie podmienok v odbore za účelom zatraktívnenia odboru ošetrovateľstvo (zvyšovanie miezd, rozširovanie kompetencií v závislosti od vzdelania, skvalitňovanie vzdelávania (prípravy na povolanie a profesijného rozvoja), navyšovanie štipendií pre študentov ošetrovateľstva, stabilizačné príspevky študentom ošetrovateľstva)
• podpora stáží na národnej úrovni
• podpora zahraničných stáží
• prispôsobenie vzdelávania a tréningových programov novým technologickým riešeniam v zdravotníctve a inováciám
• využívanie digitálnych a iných technológií (telemedicína a teleošetrovateľstvo), ktoré  umožnia jednotlivcom aj komunitám identifikovať zdravotné potreby, zúčastňovať sa plánovania a poskytovania zdravotných služieb a zohrávať aktívnu úlohu pri udržiavaní vlastného zdravia a duševnej pohody
• zavedenie systematického prognózovania pracovnej sily v zdravotníctve, pri analýze trhu práce v zdravotníctve
• príprava na budúce potreby zdravotných systémov, maximalizovanie tvorby pracovných miest
• podpora komunitnej a integrovanej zdravotnej starostlivosti s orientáciou na potreby obyvateľstva, personalizácia zdravotnej starostlivosti
• zlepšenie pracovných podmienok zdravotníckych pracovníkov (investície do novej medicínskej techniky, modernizácia nemocníc, atď.)
• zabezpečenie  zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom bezpečného pracovného miesta, primeraného pracovného zaťaženia, kontinuálneho vzdelávania a možností profesionálneho rozvoja, kariérneho postupu, stimulov na podporu rodinného života a životného štýlu, príplatkov za sťažené pracovné podmienky, príspevkov na bývanie, vzdelávanie z grantov
• vytvorenie databázy, zoznamu zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v iných rezortoch (miera pôsobenia a možnosť uplatnenia sa mimo rezort zdravotníctva) a v neštátnych zdravotníckych zariadeniach
• starnúca populácia (vrátane zdravotníckych pracovníkov) zvyšuje dopyt po službách zdravotnej starostlivosti, čo predstavuje výzvy na zefektívnenie systému poskytovania zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj spôsobu využívania kompetencií zdravotníckych pracovníkov
• zlepšenie investícií do zdravotnej infraštruktúry a zníženie nerovnosti z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni
• politiky zamerané na zabezpečenie a udržanie potrebného počtu zdravotníckych pracovníkov si vyžadujú spoluprácu a podporu na úrovni viacerých rezortov
• riešenie migrácie a emigrácie zdravotníckych pracovníkov, získanie nezamestnaných zdravotníckych pracovníkov späť do zdravotníctva
• podpora spolupráce členských krajín EÚ – prognózovanie, plánovanie, výchova a vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, zber a výmena informácií o zdravotníckych pracovníkoch pôsobiacich v jednotlivých členských krajinách
• vytvorenie platformy na spoluprácu v oblasti prognózovania zdravotníckych pracovníkov EÚ a plánovania pracovných síl so zameraním na:
  • lepšie objasnenie a zosúladenie terminológie,
  • lepšie monitorovanie zdravotníckych pracovných síl prostredníctvom dostupných aktuálnych údajov,
  • aktualizované údaje o mobilite a migračných trendoch v EÚ,
  • smernice na kvalitatívnu a kvantitatívnu metodológiu plánovania zdravotníckych pracovných síl,
  • nárast kvalitatívnych a kvantitatívnych plánovacích kapacít,
  • odhad potrieb budúcich zručností a kompetencií zdravotníckych pracovníkov,
  • platformu spolupráce na nájdenie možných riešení očakávaného nedostatku zdravotníckych pracovníkov,
  • zvýšenie vplyvu plánovania a prognózovania zdravotníckych pracovníkov na politické rozhodovanie
• nastavenie cien výkonov zdravotnými poisťovňami tak, aby primerane zohľadňovali cenu práce zdravotníckych služieb
• možnosť čerpania finančných prostriedkov na rozvoj a vzdelávanie z fondov EÚ a grantov
• spolupráca WHO a SR na rôznych projektoch

Hrozby

• migrácia zdravotníckych pracovníkov do ekonomicky silnejších štátov (lepšie pracovné podmienky, interpersonálne vzťahy, lepšie finančné ohodnotenie a i.)
• neatraktívnosť povolania vysokoškolského pedagóga na lekárskej fakulte a na fakulte ošetrovateľstva
• nepriaznivá veková skladba pedagógov v zdravotníckych odboroch, nemožnosť ich získania bez zlepšenia ich postavenia a adekvátneho motivačne pôsobiaceho finančného ohodnotenia
• strata motivácie realizovať odbornú prípravu a garantovať špecializačné štúdium na lekárskych fakultách pre nedostatok finančnej motivácie k tejto činnosti
• preferovanie špecializácie: všeobecný lekár v krátkom čase spôsobí nedostatok ostatných špecializácií
• neodborné zasahovanie politiky do odbornej prípravy sestry, prípadne aj iných regulovaných povolaní
• odklon od európskeho smerovania rozvoja zdravotníckych služieb pre pacienta
• porušenie článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a hrozba sankcií pre SR
• obmedzené financovanie ďalšieho sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zamestnávateľmi – pri súčasnej povinnosti zdravotníckeho pracovníka sústavne sa vzdelávať – predstavuje (v spojení s limitovanými zdrojmi a nízkymi zárobkami) taktiež jeden z faktorov ovplyvňujúcich záujem/nezáujem o výkon príslušného zdravotníckeho povolania
• zahraniční zdravotnícki pracovníci (najmä z tretích krajín) po dosiahnutí kvalifikácie a odpracovaných rokoch odchádzajú za vyhovujúcejšími podmienkami do iných štátov EÚ
• neschopnosť systému zabezpečiť kvalitné zdravotné služby pre pacienta
• hromadný odchod ambulantných lekárov a sestier na dôchodok
• nepriaznivá veková štruktúra zdravotníckych pracovníkov v spojení s relatívne širokou možnosťou uzatvárať viaceré pracovné pomery ovplyvňuje kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti (vysoká vyťaženosť zdravotníckych pracovníkov a ich nedostatočný oddych môže mať negatívny vplyv na bezpečnosť pacienta, ako aj zdravie samotných zdravotníckych pracovníkov)
• viacnásobné pracovné pomery zdravotníckych pracovníkov (vysoký počet a celkový rozsah úväzkov) a miera zosúladenia pracovného a rodinného života – chýbajúci systém kontroly dodržiavania práv a povinností vyplývajúcich z jednotlivých zmluvných vzťahov (chýba vzájomná koordinácia harmonogramov práce a realizácie jednotlivých pracovnoprávnych vzťahov u jednotlivých zamestnávateľov)
• nízka úroveň odmeňovania v niektorých zdravotníckych povolaniach je často dôvodom na zmenu zdravotníckeho povolania – na ďalšie štúdium zamerané na získanie odbornej spôsobilosti aj pre výkon iného a následne lepšie odmeňovaného zdravotníckeho povolania
• nízka úroveň platby poistného za poistencov zo strany štátu vplýva na neatraktivitu práce lekárov najmä pri ambulantnej zdravotnej starostlivosti
• vysoký podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch zdravotníckych zariadení
• presadzovanie nárokov zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom nátlakových akcií (obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti)
• v rezorte zdravotníctva pôsobia viaceré odborové a profesijné organizácie – reprezentujúce rôzne (niekedy protichodné) záujmy – to sťažuje nastavenie optimálnej a nediskriminačnej personálnej a mzdovej politiky na úrovni príslušného zamestnávateľa 
• časté zmeny legislatívy
• slabá informovanosť odbornej verejnosti o plánovaných integrovaných centrách
• politické zasahovanie do manažmentu zdravotníctva
• tvorba minimálnej siete poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v rámci krajov a okresov vytvára veľkú nerovnomernosť v dostupnosti služieb
• negatívny vplyv priemyslu a poľnohospodárstva na kvalitu ovzdušia a kvalitu potravín (pesticídy, umelé hnojivá), znečistenie vody, pôdy (emisie), životné prostredie (riziká na pracovisku, hluk, chemikálie, vibrácie)
• nestabilné legislatívne prostredie, časté schvaľovanie nesystematických poslaneckých návrhov bez analýzy  v doložkách vybraných vplyvov
• pri predpokladanom demografickom vývoji (starnutie obyvateľstva) budú výdavky na dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť výrazne rásť