Analýza sektora

• PESTLE analýza – sektor zdravotníctvo
• SWOT analýza za sektor zdravotníctva
• PESTLE analýza – sektor sociálnych služieb
• SWOT analýza za sektor sociálnych služieb

Základná dátová analýza súčasného stavu ľudských zdrojov v sektore

Pre túto časť štúdie je sektor zdravotníctvo, sociálne služby definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:

• 86 Zdravotníctvo
• 87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť)
• 88 Sociálna práca bez ubytovania

Sektor má v súčasnosti 4,2 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne rastie. Z hľadiska tvorby HDP tak sektor patrí medzi top 42 % sektorov s najvyšším príspevkom k tvorbe HDP.

Sektor má v 22 krajinách EÚ dominantnejší podiel na tvorbe HDP ako v SR. Najvýznamnejšie postavenie má sektor v krajinách Švédsko (12 %), Dánsko (10 %). Slovenská republika sa nachádza medzi 19 % krajinami EÚ s najnižším podielom tohto sektora na celkovom HDP.

Najvýznamnejšími spoločnosťami sú Univerzitná nemocnica Bratislava a Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, ktoré spolu tvoria 7 % celkového HDP v sektore. Top 10 spoločností tvorí približne 19 % HDP v sektore. Podiel jednotlivých divízií patriacich do tohto sektora na celkovom HDP sektora: 86 Zdravotníctvo (82,8 %), 87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť) (13,2 %), 88 Sociálna práca bez ubytovania (4 %).

Sektor má dominantné zastúpenie predovšetkým v Košickom kraji, kde tvorí približne 8 % krajského HDP a v Prešovskom kraji s podielom daného sektora na úrovni 8 %. Tieto dva kraje tvoria spolu 24 % celkového HDP sektora v SR.

Na základe dlhodobých vývojových tendencií sa v najbližších 10 rokoch očakáva výrazný rast pridanej hodnoty v sektore, avšak podiel na celkovom HDP v SR bude výrazne rásť.

V roku 2019 investovali podniky v sektore do vedy a výskumu 0,8 mil. EUR. V porovnaní s ostatnými sektormi patrí sektor zdravotníctvo, sociálne služby medzi sektory s podpriemernými investíciami do vedy a výskumu a tvorí 0,1 % celkových výdavkov do vedy a výskumu v SR. Priemerné výdavky na vedu a výskum na podnik rastú v sektore rýchlejšie ako v SR.

Pri pohľade na investovanie do vedy a výskumu na úrovni zamestnanca možno vidieť výrazný rozdiel medzi sektorom zdravotníctvo, sociálne služby a národnou úrovňou výdavkov. V sektore na jedného zamestnanca pripadá 8 EUR výdavkov na vedu a výskum. Nemenej dôležité sú výdavky na inovácie. Sektor investuje do inovácií v priemere 0,1 tis. EUR na podnik, čo je o 100 % menej ako je národný priemer.

Výdavky na vedu a výskum v sektore

Výdavky na inovácie v sektore

Kapitál (investície) a práca sú hlavné výrobné faktory, prostredníctvom ktorých sa realizuje produkcia. Často sa intuitívne predpokladá, že s rastom podielu kapitálu na výrobe by mala klesať úroveň pracovných vstupov a rásť produktivita práce. Zjednodušene, rovnakú úroveň produkcie dokáže vyrobiť menšie množstvo pracovníkov. Medzi úrovňou investícií a produktivitou práce by tak za tohto predpokladu mala existovať priama závislosť. V sektore zdravotníctvo, sociálne služby tento vzťah neplatí. Takáto závislosť existuje v prípade, že podniky investujú predovšetkým do kapitálu zefektívňujúceho súčasnú výrobu (napríklad efektívnejšie stroje, automatizácia procesov a pod.). Pokiaľ však na investičnej aktivite prevažujú rozširujúce investície, produktivita práce rásť nemusí.