Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Inovácie prinášajúce zmeny aj do sektora verejnej správy môžeme rozdeliť do niekoľkých okruhov. Inovácie môžu byť katalyzátorom zmien, alebo ich priamym vyjadrením. Ich vyústením budú legislatívne zmeny a zmeny v náplni práce, či požiadavkách na jednotlivých zamestnancov alebo aj priamo vznik nových povolaní, alebo adaptáciou inde definovaných povolaní, či pracovných náplní do verejného sektora. Vysoká miera normatívnej (legislatívnej) regulácie, nemožnosť flexibilne reagovať na vzniknuté požiadavky a pretrvávajúci naratív o zbytočnosti zamestnancov verejnej správy však bránia aktívnemu manažmentu zmien a proaktívnemu prístupu. Všetky zmeny vyplývajúce z inovácií sú do verejného a štátneho sektora premietané vždy ako posledná možnosť. Napriek tomu, je potrebné neustále sledovať a vyhodnocovať možné dopady inovácií na úlohy, poslania verejného sektora a spôsob akým sa s nimi má a môže vysporiadať. Dlhodobé a strategické plánovanie nie je možné bez sledovania a vyhodnocovania týchto dopadov aj s ohľadom na dlhodobý spôsob prípravy a implementácie reforiem a finančného plánovania, či premietania dopadov do života verejného sektora.
V zásade skupiny inovačných faktorov ovplyvňujúce verejnú správu sú v mnohom totožné pre štátnu správu i samosprávu a je možné ich rozdeliť do týchto oblastí:
1. Reformy verejnej správy: Ide jednak o reformy zakotvené v oficiálnych dokumentoch, ktoré už boli vypracované, ale aj tie reformy, ktoré možno očakávať v horizonte najbližších desiatich rokov. Do tejto skupiny reformných úvah patria najmä také typy reforiem, ktoré sú obsiahnuté vo vládnych dokumentoch (inštitucionálno-organizačné inovácie ako procesné výstupy reformy verejnej správy), alebo vyplývajú z európskych dokumentov reagujúcich na aktuálne výzvy (Plán obnovy a odolnosti SR, reformy a zákony smerujúce k zachovaniu ekologickej rovnováhy, odpadového manažmentu, krajinno-ekologického plánovania a podobne). Reformy by mali sledovať zlepšenie systémov riadenia štátu a zvýšenie ekonomickej efektívnosti samospráv. V rámci reforiem, resp. modernizácie verejnej správy, dozrel čas na zmenu systému samosprávy, kde každá, aj tá najmenšia samospráva má rovnaké podmienky ako to najväčšie mesto, na dvoj, alebo aj viacúrovňový systém. Zmena architektúry miestnej úrovne samosprávy by mala nepochybne vplyv aj na efektivitu využívania finančných prostriedkov, ako aj zvýšenie kvality poskytovaných služieb.
2. Legislatívne zmeny, ktoré ovplyvnia štruktúru jednotlivých pracovných pozícií vo verejnej správe: Tu ide o zmeny a inovácie, ktoré priamo súvisia so zmenami zákonov ako napríklad:
Tieto, ale aj ďalšie legislatívne zmeny v prípade, že sa zrealizujú, povedú napr. k tomu, že v rámci prijatia nového stavebného zákona sa zmenou jeho filozofie zruší celá škála pracovných pozícií na stavebných úradoch a zároveň dôjde k zmene v rozsahu kompetencií vykonávaných samosprávami ich odňatím v celom rozsahu súčasného stavebného konania.
3. Vonkajšie modernizačné a technologické trendy a vplyvy, ktoré zasiahnu aj do štruktúry a požiadaviek na ľudské zdroje vo verejnej správe. Sú to veľké modernizačné trendy ako digitalizácia, informatizácia, posilňovanie kybernetickej bezpečnosti, budovanie inteligentných riadiacich systémov v sieťovej infraštruktúre, prvky umelej inteligencie a podobne. Všetky tieto celosvetové modernizačné trendy budú nepochybne stále viac ovplyvňovať aj verejnú správu. Zaostávanie v informatizácii zaznamenávajú napríklad niektoré menšie samosprávy. Treba brať do úvahy, že v prípade širšieho zavedenia a využívania mobilných aplikácií využívaných občanmi, sa môže znížiť nápor na obecné úrady a ich zamestnancov a ku koncu tejto dekády možno očakávať aj úsporu a potrebu presunov zamestnancov na iné pozície.
Zmeny spôsobené súčasnou pandémiou: V súvislosti s aktuálnou celosvetovou pandémiou je nevyhnutné myslieť aj na budovanie moderného systému krízového riadenia štátu, založeného na využívaní moderných technológií, logistike a odborne zdatných ľudských zdrojoch. Systém krízového riadenia štátu musí byť zároveň prepojený na samosprávy, vrátane poskytnutia potrebných technológií a prípravy ľudských zdrojov.
Súčasná pandemická situácia prináša požiadavku na zvládnutie práce z domu, ovládanie práce s kolaboratívnymi nástrojmi spolupráce, zdieľanej komunikácie, vybavovanie agendy prostredníctvom systémov a podobne Nezanedbateľným aspektom je aj schopnosť sebamotivácie zamestnanca, zvýšenia zručností v riadení a zatriedení práce, riadení na diaľku a pod. Dochádza k zmene nazerania na realizáciu procesov. Pandémia priniesla snahu optimalizovať procesy, vyhodnocovať, čo sú nevyhnutné predpoklady, alebo podmienky realizácie daného procesu a priniesla aj zvýšenie využívania dištančných foriem „spúšťania a riešenia” procesov.
Badateľné sú aj zmeny v očakávaniach verejnosti, novej generácie, na prístup, zmenu procesov a zvýšenú mieru digitalizácie, či automatizácie. Tieto očakávania prinášajú tlak na zmeny v nastavení procesov, využívania SW nástrojov a aplikácií na vybavovanie agendy a riešenie zverených úloh. Produktívna časť populácie a mladšia generácia už očakáva služby štátu ako proaktívne, s vysokou mierou automatizácie, procesne vzájomne prepojené, zrozumiteľné, rýchle a transparentné, pri ktorých rozhodovanie vychádza z údajov a dôkazov. Výrazné zlepšenie prístupu k informáciám, dostupnosť legislatívy, vyjadrení, rozhodnutí a využívanie sociálnych sietí prináša verejný tlak na zvyšovanie kvality a transparentnosti činnosti verejnej správy. Nezanedbateľnú úlohu v tom zohráva aj mimovládny sektor, ale rovnako aj medzinárodné a nadnárodné organizácie, no najmä Európska únia. Všetky tieto inováciami podmienené zmeny budú mať dopad na pracovné pozície vo verejnej správe a pri niektorých môžu znamenať až ich postupný zánik. Takto ohrozené môže byť napríklad povolanie matrikára (v jeho súčasnom ponímaní) alebo povolanie odborného pracovníka na úseku živnostenského podnikania. Je to z toho dôvodu, že mnohé úkony prináležiace týmto povolaniam budú automatizované a presunuté do elektronického priestoru.
Ďalšou oblasťou zmeny je aj uvedomenie si, aký výkon agendy a procesov prebiehajúcich vo verejnej správe je nutné realizovať priamo na pracovisku a koľko z toho je možné realizovať vzdialenou formou. Práve priebeh pandémie potvrdil opodstatnenosť zmeny procesov, ktoré prebiehali formou budovania klientskych centier a oddelenia komunikácie s občanmi od priameho výkonu agendových procesov.
Adaptácia odvetvia na trvalo udržateľný rozvoj: Verejná správa je v rámci EÚ často hybnou silou presadzovania a nasadzovania „zelených“ zmien. Okrem súkromných „inovátorov“ vie verejná správa nielen prinášať zmeny politiky, ale aj priamo realizovať priame intervencie a vykonať priame investície. Jednou z oblastí, ktorá sa presadzuje, je uplatňovanie zeleného verejného obstarávania. Zelené verejné obstarávanie predstavuje postup, pri ktorom sa zohľadňuje environmentálny dopad obstarávaných tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom uplatňovania tzv. environmentálnych charakteristík. Zelené verejné obstarávanie je jeden z dobrovoľných politických nástrojov v oblasti životného prostredia, to znamená, že nie je vynútené zákonom, ani motivované žiadnou formou stimulácie a jeho neuplatňovanie nie je postihnuteľné. Ide o nástroj preventívnej stratégie realizovaný vo forme opatrení zameraných na znižovanie znečisťovania životného prostredia. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 92 z 21.02.2020 bola ministrom a predsedom ústredných orgánov štátnej správy SR uložená povinnosť od 01.07.2020 uplatňovať pri obstarávaní tovarov a služieb pri produktových skupinách „cestná doprava“, „kopírovací a grafický papier“ a „počítače a monitory“ k príslušným opisom predmetov obstarávania podľa ich CPV kódov vhodné environmentálne charakteristiky. Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Zelenšie Slovensko)[1] zároveň určuje cieľ, že Slovensko bude do roku 2030 zeleným verejným obstarávaním zabezpečovať aspoň 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania.
Ďalšou oblasťou zmeny je postupný prechod verejnej správy na výkon práce z domu (home office). Tento prechod bude však pomalší ako v súkromnom sektore, napriek absencii prekážok, ktoré by tomu aktívne bránili. Je to skôr nastavenie vedenia organizácií, alebo vedúcich útvarov, ako aj dostupnosťou technických možností. Postupná zmena a prechod na využívanie „práce z domu“ by mohlo priniesť zníženie mobility zamestnancov, zníženú potrebu administratívnych objektov spolu s dopadom v prípade vykurovania na produkciu CO2, či na spotrebu papiera, tonerov a pod. Podľa Analýzy dopadov zákona proti byrokracii[2], uplatňovanie nových prístupov k znižovaniu byrokracie už eviduje, za obdobie 12 mesiacov prevádzky, t. j. 09/2018 – 08/2019, celkový počet poskytnutých výpisov za občana/podnikateľa zo 4 registrov, v počte 403,33 tisíc. V priebehu roka 2020 a v nasledujúcich rokoch sa dá očakávať geometrický nárast nevydávania potvrdení, úspory času a cestovania potrebných na ich získanie či predloženie, keďže počet sprístupnených registrov bude min 13. Aj tieto kroky prispievajú k zelenšej verejnej správe.
Veľkou zmenou je aj zvyšovanie politického tlaku na zabezpečenie čo možno najväčšieho množstva aktivít verejnej správy internými zdrojmi. Verejná správa už nie je vnímaná ako organizácia, ktorá má zabezpečiť výkon svojich povinností pomocou externých dodávok, ale narastá rozsah očakávaní, keď veľa výkonov a napĺňanie cieľov sa má zabezpečovať internými zamestnancami. To bude znamenať aj zvyšovanie kompetenčnej úrovne príslušných zamestnancov.
V súčasnom období mnohé vysoké školy uskutočňujú akreditáciu, predkladajú akreditačné spisy a pripravujú nové študijné programy. Pri niektorých sa už zohľadňuje aj výučba v súlade s inovačnými a modernizačnými trendmi. Príkladom je študijný odbor kybernetickej bezpečnosti na Akadémii Policajného zboru SR.
Vzdelávací systém sa takto snaží reagovať a reflektovať na potreby praxe ako aj štandardov v medzinárodných porovnávaniach, čo by malo prispieť k celkovému skvalitneniu vzdelávacieho systému (osobitne vysokoškolského). Prebiehajúce procesy akreditácií univerzít môžu priniesť zmeny vo viacerých smeroch – jednak zánik študijných odborov a programov, ktoré „produkovali“ absolventov neuplatniteľných sa vo svojich odboroch, ale tiež vznik nových odborov a programov, ktoré budú výraznejšie a významnejšie reagovať na potreby praxe pri implementácii nových predmetov a edukačných prístupov so zameraním analytické, manažérske, etické a ďalšie „mäkké“ zručnosti, vedomosti a schopnosti.
Promptnejšia reakcia sa očakáva najmä od študijných odborov priamo zameraných na verejnú správu a verejnú politiku. Systém celoživotného vzdelávania zamestnancov verejnej správy musí jednoznačne reflektovať na inovácie vo verejnej správe, a to vytvorením vzdelávacích aktivít zameraných na získanie odborných znalostí vyplývajúcich z novej legislatívy, ako aj získanie odborných znalostí a zručností súvisiacich s informatizáciou a digitalizáciou procesov vo verejnej správe.
[1] Envirostratégia 2030 (minzp.sk) – https://www.minzp.sk/iep/strategicke-materialy/envirostrategia-2030.html
[2] https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2021/01/IDaRP-OverSi-po-roku.pdf
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.