Regionálne hodnotenie potenciálu ľudských zdrojov využiteľných v sektore verejné služby a správa

• Vývojové tendencie
  • Regionálne hodnotenie potenciálu ľudských zdrojov využiteľných v sektore verejné služby a správa
  • Predikcia ďalšieho vývoja sektora verejnej správy do roku 2030 s prihliadnutím na inovácie, nové materiály, technologické a procesné zmeny a ich dopady na ľudské zdroje
  • TEXTOVÁ ANALÝZA INOVÁCIÍ VO VEREJNEJ SPRÁVE

Pri odhadoch budúceho rozvoja ľudských zdrojov je možné na subštátnej (krajskej, okresnej) úrovni analyzovať kvantitatívne i kvalitatívne rozmiestnenie ľudských zdrojov potenciálne využiteľných v sektore verejných služieb a správy. Ukazuje sa, že rôzne regióny majú v oblasti ľudských zdrojov rôzne východiskové podmienky a tak v konečnom dôsledku disponujú odlišnými perspektívami rozvoja v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Znalosť územnej diferenciácie ľudských zdrojov je pritom dôležitá pre ich plánovanie.

Regionálne špecifiká ľudských zdrojov potenciálne využiteľných v sektore verejnej správy je možné hodnotiť pomocou vybraných socio-ekonomických indikátorov daných regiónov, ktoré do preukázateľnej miery majú vplyv na kvalitu i kvantitu pracovnej sily potencionálne využiteľnej v sektore verejnej správy. Pri hodnotení postavenia jednotlivých krajov a okresov z pohľadu vybraných socio-ekonomických ukazovateľov bolo využité bodové hodnotenie v škále od 1 do 5 bodov, pričom 1 bod = najmenej priaznivá situácia, 5 bodov = najviac priaznivá situácia v závislosti od umiestnenia v rámci rebríčka Slovenska. Teda napríklad na okresnej úrovni bolo na základe jednotlivých indikátorov 72 okresov Slovenska (Bratislava a Košice boli brané ako jeden okres bez delenia na mestské okresy) zoradených a na základe umiestnenia v rámci tohto celoslovenského rebríčka následne obodovaných od 1 (najhoršie) po 5 bodov (najlepšie). Hodnotené ukazovatele (indikátory) potenciálu rozvoja ľudských zdrojov boli rozdelené a vyhodnocované v rámci štyroch parciálnych oblastí, a to Demografia, Vzdelanie, Ekonomické aspekty a Pozícia sektora.

Potenciál ľudských zdrojov využiteľných v sektore verejné služby z hľadiska demografie

Prvou zo štyroch hodnotených oblastí, ktoré majú vplyv na ľudské zdroje, a to predovšetkým z hľadiska ich dostupnosti, je demografická situácia v danom regióne. Tá má vplyv najmä na kvantitu (početnosť) dostupnej pracovnej sily. Hodnotiacimi ukazovateľmi (indikátormi) za oblasť demografie bol prirodzený prírastok (resp. úbytok) obyvateľov, migračný prírastok (resp. úbytok) obyvateľov, index starnutia obyvateľstva a stredná dĺžka života mužov a žien. Hodnotené územné jednotky (kraje, okresy) za každý ukazovateľ získali body podľa umiestnenia v celoslovenskom medzikrajskom resp. medziokresnom hodnotení.

Všeobecne za priaznivú demografickú situáciu sa považuje stav, keď je daný okres relatívne „mladý“, s priaznivou populačnou perspektívou (prirodzeným prírastkom) a migračným prírastkom obyvateľstva (počet prisťahovaných prevyšuje počet odsťahovaných).

V celkovom skóre v rámci hodnotenia indikátorov spadajúcich do oblasti demografia sa ako jednoznačne dominantný, v pozitívnom význame slova, ukázal Bratislavský kraj. Je to najmä vysokým migračným prírastkom a zároveň aj vysokým prirodzeným prírastkom, ktorý je výsledkom veľkého počtu mladých rodín v kraji. Na okresnej úrovni vysoké bodové skóre zaznamenali napríklad okresy Pezinok, Senec, ale aj okres Prešov.

Najmenej pozitívne výsledky dosiahli okresy ako Medzilaborce a Veľký Krtíš (pozri nasledujúcu mapu). Sú to okresy, ktoré majú prirodzené úbytky obyvateľstva (populačne „vymierajú“), navyše sú aj dlhodobo migračne stratové a so starším obyvateľstvom. Povážlivá je tiež situácia v okresoch Brezno, Nové Zámky, Levice, Snina, ale aj Krupina, Poltár, Revúca, Komárno a Myjava. Situáciu na úrovni všetkých okresov Slovenska ilustruje nasledujúca mapa.

Skóre okresov Slovenska pri hodnotení indikátorov za oblasť demografia

Potenciál ľudských zdrojov využiteľných v sektore verejné služby z hľadiska vzdelania

Druhou oblasťou, ktorá vypovedá najmä o kvalitatívnej stránke ľudských zdrojov využiteľných v sektore verejnej správy, je oblasť vzdelania. Tá spolu s demografickou oblasťou predstavuje dôležitý ukazovateľ pre možný dopyt po pracovnej sile do sektora verejnej správy. V tých regiónoch Slovenska, v ktorých je relatívne priaznivá situácia z hľadiska vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a súvisiacej infraštruktúry, môžeme očakávať aj lepšie vyhliadky dostupnosti kvalitnej pracovnej sily zamestnateľnej vo verejnom sektore. Naopak, v krajoch a okresoch, ktoré evidujú nepriaznivý stav kľúčových charakteristík vzdelania, možno v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti predpokladať problémy s obsadzovaním pracovných pozícií dostatočne vzdelanými zamestnancami.

Hodnotiacimi ukazovateľmi, ktorých výsledkom bolo celkové skóre za oblasť vzdelania na úrovni krajov a okresov boli: relatívny počet stredoškolských študentov (študentov gymnázií a stredných odborných škôl), relatívny počet lôžok stredoškolských internátov, relatívny počet vysokoškolských študentov, relatívny počet lôžok vysokoškolských internátov a obyvateľstvo s vysokoškolským vzdelaním I. alebo II. stupňa. Priaznivá situácia nastáva v danej územnej jednotke napríklad vtedy, ak disponuje čo najvyšším počtom vysokoškolských študentov prepočítaným na tisíc obyvateľov a čo najvyšším počtom vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov.

Pri posudzovaní oblasti vzdelanie ako celku dosiahol najlepšie hodnotenie Bratislavský kraj, nasledovaný krajom Košickým a Žilinským. Z okresného hľadiska sa najlepšie umiestnili okresy Bratislava, Banská Bystrica, Zvolen, Žilina a Nitra. Z okresov, v ktorých nesídlia krajské mestá, sa ešte vysoko umiestnil okres Martin a okres Liptovský Mikuláš.

Na druhej strane, pri hodnotení oblasti vzdelanie sú vyhliadky najmenej pozitívne pri okresoch Vranov nad Topľou, Bytča a Detva, ktoré vo všetkých skúmaných ukazovateľoch patrili k najmenej úspešným okresom Slovenska. Situácia však nie je priaznivá ani v okresoch Gelnica, Sobrance, Sabinov, či Kežmarok, Krupina, Revúca a Hlohovec. Situáciu na úrovni všetkých okresov Slovenska ilustruje nasledujúca mapa.

Skóre okresov Slovenska pri hodnotení indikátorov za oblasť vzdelanie

Mimoriadne dôležitý ukazovateľ, obzvlášť pre verejnú správu, je podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním I. alebo II. stupňa. Jednoznačne najvyšší podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním je v Bratislavskom kraji. Ostatné kraje, v poradí Žilinský, Košický, Trenčiansky, Banskobystrický, Nitriansky, Prešovský a Trnavský kraj, sú na tom navzájom podobne, keď oproti Bratislavskému kraju dosahujú približne polovičnú hodnotu podielu vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov.

Na úrovni okresov Slovenska vykazuje najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva Bratislava (27,18%), keď jej každý štvrtý obyvateľ má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie I. alebo II. stupňa. Vzhľadom na širokú ponuku vysokých škôl a statusu Bratislavy ako univerzitného centra krajiny toto konštatovanie neprekvapí. Na ďalších dvoch pozíciách sa s väčším odstupom umiestnili okresy v zázemí Bratislavy, konkrétne Senec (18,94%) a Pezinok (18,15%). Nasledujú okresy centier stredného a východného Slovenska – Banská Bystrica (17,92%) a Košice (17,37%). Podielom vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov nad úrovňou 15% disponujú okresy Zvolen (15,75%), Nitra (15,40%), Banská Štiavnica (15,25%) a Humenné (15,03%). Desiatku uzatvára okres Žilina (14,92%). Naopak, najnižší podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov vykazujú vybrané okresy juhu stredného, ako aj viacero okresov východného Slovenska.

Potenciál ľudských zdrojov využiteľných v sektore verejné služby z hľadiska ekonomických aspektov

V prípade ekonomických aspektov môžeme okresy Slovenska deliť na tie, v ktorých je relatívne priaznivá ekonomická situácia a dobrá zamestnanosť. Opakom sú potom okresy, ktoré sú hospodársky menej vyspelé a je tam vyšší počet uchádzačov o zamestnanie. 

Prvým zo súboru  hodnotených ekonomických ukazovateľov je miera evidovanej nezamestnanosti, ktorá reprezentuje problematiku dostupnosti pracovných príležitostí. Z hľadiska zamestnanosti je situácia najviac priaznivá v Bratislavskom kraji, po ktorom nasledujú kraje na západe Slovenska (v poradí Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky). Za nimi už mierne zaostáva Žilinský kraj. Situácia z hľadiska zamestnanosti je už podstatne menej priaznivá v Banskobystrickom kraji (najmä južné okresy), ešte vyššia je nezamestnanosť v Košickom kraji a najvyšší relatívny počet ľudí bez práce je v Prešovskom kraji (najmä okresy Kežmarok, Sabinov, Rožňava, Vranov nad Topľou a Sobrance). Z kvantitatívneho hľadiska (ak neberieme do úvahy selektujúce kvalitatívne ukazovatele) môžeme okresy s vyšším počtom uchádzačov o zamestnanie považovať za okresy s ľahšie dostupnou pracovnou silou.

Druhý ekonomický indikátor môže byť mzdový (priemerná nominálna mesačná mzda v sledovanej územnej jednotke). Najvyššia priemerná nominálna mzda sa dosahuje v Bratislavskom kraji, potom v Trnavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. Najnižšia priemerná mesačná mzda je potom v Nitrianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Z okresného hľadiska možno konštatovať, že okresy s najvyššími mzdami sa nachádzajú v západnej a severozápadnej časti Slovenska. Na druhej strane najnižšia priemerná mzda je v okresoch situovaných na juhu stredného Slovenska a v severovýchodnej časti Slovenska. Tabuľkové platy verejného sektora môžu byť v tomto prípade zaujímavejšie v tých častiach Slovenska, v ktorých je priemerný plat okresu nižší ako platy ponúkané vo verejnom sektore.

Tretí ekonomický indikátor môže byť výdavkový/nákladový a v praktickej rovine môže byť meraný ako priemerná cena nehnuteľností v danom regióne (počítaná ako priemerná cena m2 v trojizbovom byte v danom kraji/okrese). V tomto ukazovateli sú nižšie hodnoty chápané ako priaznivejšie, keďže sa nižšími nákladmi na bývanie eliminuje časť celkových nákladov na život v danom regióne a do istej miery môžu ovplyvniť aj rozhodovanie napríklad o migrácii za prácou. Totiž ak chceme problematiku ekonomických motívov ľudských zdrojov zamestnateľných v sektore verejné služby a správa chápať komplexne, je žiaduce zohľadniť aj súvisiace náklady na život (aspoň ich časti, ktoré sú dátovo dostupné).

V rámci krajov sú ceny nehnuteľností (merané cenou m² v 3-izbovom byte) najpriaznivejšie (marec 2021^[1]) v Nitrianskom kraji (1 112€/m²). Za ním nasledujú Trenčiansky (1 215€/m²) a Banskobystrický kraj (1 241€/m²), v rámci ktorých sa ceny pohybujú v rozmedzí od 1 200-1 250€/m². Približne o 100€ sú nehnuteľnosti rovnakého druhu drahšie v Prešovskom (1 304€/m²) a Trnavskom kraji (1 346€/m²). K hranici 1 500€/m² sa blížia Žilinský (1 448€/m²) a najmä Košický kraj (1 492€/m²). Výrazne najvyššiu sumu za 3-izbový byt ľudia zaplatia v Bratislavskom kraji (2 182€/m²), kde cena za m² dosahuje bezmála 2 200€, čo predstavuje takmer 2-násobok v porovnaní s Nitrianskym krajom.

Na okresnej úrovni sú rozdiely v cenách bývania ešte markantnejšie. Najnižšie ceny nehnuteľností sú na severovýchode Slovenska v okrese Medzilaborce, kde cena m² v 3-izbovom byte dosahuje len 164€. Na celoslovenské pomery sú veľmi nízke ceny aj v okresoch Poltár (340€/m²), Snina (380€/m²) a Gelnica (492€/m²), v ktorých neprekračujú hranicu 500€/m². Pod úrovňou 600€/m² sa ceny pohybujú aj v okresoch na juhu stredného Slovenska, v poradí Revúca (549€/m²), Veľký Krtíš (567€/m²) a Rimavská Sobota (599€/m²). Desiatku okresov s najnižšími cenami nehnuteľností dopĺňajú Dolný Kubín (648€/m²), Sobrance (678€/m²) a Humenné (725€/m²). Naopak, 3-izbové byty sú najdrahšie v hlavnom meste, kde dosahujú úroveň 2 336€/m². Nad úrovňou 2 000€/m² sa ceny pohybujú ešte aj v susednom okrese Pezinok. Mierne nad hranicou 1 900€/m² sa nachádzajú ceny v Košiciach (1 911€/m²) a nad hranicou 1 800€/m² v ďalšom okrese v zázemí hlavného mesta, v okrese Senec (1 810€/m²). Prvú päťku uzatvára okres centra stredného Slovenska, Banská Bystrica (1 776€/m²). Desiatku najdrahších okresov z hľadiska cien 3-izbových bytov dopĺňajú okresy Žilina, Trnava, Malacky, Kysucké Nové Mesto a Zvolen (1 753-1 650€/m²). Hranicu 1 600€/m² prekračuje ešte aj okres Liptovský Mikuláš (1 621€/m²). Ako možno vidieť, ceny nehnuteľností v TOP 10 okresov s najvyššími cenami sú v priemere približne 3-násobne vyššie ako v desiatke okresov s najnižšími cenami. Ide o ekonomicky vyspelé okresy, vo viacerých prípadoch s väčším, krajským centrom či centrom nadregionálneho významu (Bratislava, Banská Bystrica, Košice). V zásade platí, že v okresoch, kde sú nižšie náklady na život (napr. na bývanie) je jednoduchšie motivovať ľudské zdroje k prijatiu slabšie platenej práce alebo k presťahovaniu sa za prácou. Pri nábore zamestnancov do „drahších regiónov“ je nutné s ich zvýšenými nákladmi (napríklad na bývanie) počítať.

Potenciál ľudských zdrojov využiteľných v sektore verejné služby z hľadiska pozície sektora v danej územnej jednotke

Ďalšia z analyzovaných oblastí, ktoré majú možnosť vplývať na ľudské zdroje v sektore verejnej správy, sa dotýka postavenia sektora verejnej správy v danom regióne. Toto postavenie bolo hodnotené z hľadiska sektorovej zamestnanosti v danom regióne a z hľadiska výšky priemernej mzdy v sektore. Hodnotiacimi ukazovateľmi boli podiel zamestnancov okresu pracujúcich v sektore verejných služieb a správy (štatistická kategória verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie) a výška mzdy v sektore (v štatistickej kategórii verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie v porovnaní s výškou priemernej mzdy v národnom hospodárstve v danom regióne).

Pre potenciálne získavanie ľudských zdrojov do sektora verejnej správy sa za priaznivú považuje situácia, ak je v danom regióne vyššia zamestnanosť v sektore verejnej správy a zároveň sú v sektore verejnej správy (v porovnaní s regionálnym priemerom) aj vyššie mzdy. Znamená to, že sektor verejnej správy má z pohľadu zamestnanosti i z pohľadu odmeňovania v danom regióne významnejšie postavenie.

Podiel zamestnancov sektora verejné služby a správa z celkového počtu zamestnancov národného hospodárstva na úrovni okresov Slovenska

Na úrovni okresov eviduje najvyšší relatívny počet zamestnancov verejnej správy okres Sobrance (33,18%) na krajnom východe Slovenska, v ktorom každý tretí zamestnanec národného hospodárstva pracuje práve v tomto sektore. Za ním nasledujú okresy Poltár (29,10%) a Košice – okolie (20,49%). Ďalšie okresy v poradí sú okresy Vranov nad Topľou, Sabinov, Gelnica, Svidník, Rožňava, Banská Bystrica, Levoča, Rimavská Sobota a Revúca.

Na druhej strane relatívne malý podiel zamestnancov pracujúcich v sektore verejných služieb a správy majú okresy z ekonomicky rozvinutejších časti Slovenska, predovšetkým so Žilinského a Trenčianskeho kraja. Pri menej rozvinutých, vidieckejších okresoch je pomerne priaznivá pozícia sektora verejnej správy zapríčinená „nerozvinutosťou“ väčšiny ďalších sektorov národného hospodárstva, resp. nedostatkom pracovných príležitostí v súkromnom sektore. Pri analýze indikátora „podiel zamestnancov verejnej správy z celkového počtu zamestnancov národného hospodárstva“ sa verejná správa ukázala ako veľmi významný zamestnávateľ najmä v okresoch východného a juhu stredného Slovenska. Dá sa povedať, že v týchto okresoch má verejná správa ako zamestnávateľ mimoriadne silnú (niekde priam dominantnú) pozíciu. Práve v týchto regiónoch má verejná správa lepšie postavenie pri oslovovaní potenciálnych zamestnancov. Naopak v regiónoch, kde je konkurencia súkromného sektora silná, môže mať verejná správa problémy pri oslovovaní vhodných zamestnancov.

Pri celkovom hodnotení ľudských zdrojov potenciálne využiteľných v sektore verejných služieb a správy na úrovni okresov sa prejavuje najmä vplyv veľkého centra v okrese. Okresy do ktorých spadá väčšie mesto majú vyšší potenciál najmä v oblasti demografie a vzdelania. Takto sa ako najperspektívnejšie javia okresy všetkých krajských miest, pričom do elitnej desiatky okresov možno zaradiť aj okres Zvolen.

[1] Zdroj: https://www.nehnutelnosti.sk/aktualne-ceny/slovensko/?p%5Bdata%5D%5Blocation1%5D=c1%7Cslovensko&p%5Bdata%5D%5Bcategory1%5D=9, , prístup: 15. marca 2021