PESTLE analýza textilný a odevný priemysel

Politické vplyvyKonkurenčný boj v danom priemysle je naklonený menej rozvinutým krajinám, preto podpora firiem je viac ako nevyhnutná – podpora a zachovanie tohto tradičného slovenského odvetvia.Procesy reštrukturalizácie výroby textilu a odevov v EÚ môžu znamenať presuny technologicky náročnejších výrob na Slovensko a vznik nových pracovných miest v sektore s vyššou úrovňou kvalifikácie.Možnosť využitia štrukturálnych fondov a zdrojov z Fondu obnovy a odolnosti na financovanie rozvoja ľudských zdrojov v sektore.Negatívny postoj politických špičiek Európskej únie a Slovenskej republiky k tradičným odvetviam priemyslu by mohol znamenať odlev pracovnej sily do iných (preferovaných) odvetví ekonomiky. Organizácia školstva v Slovenskej republike, na základe ktorej už takmer vymizli učebné a študijné odbory textilného a odevného priemyslu.
Ekonomické vplyvyPrednostná orientácia textilnej výroby na aspekty trvalo udržateľného rozvoja bude spojená s viacnákladmi na pracovnú silu (nadobudnutie zručností v environmentálnej oblasti, v oblasti cirkulárnej ekonomiky a odpadového hospodárstva). Prednostná orientácia odevnej výroby do výrob vyššej kvalitatívnej úrovne (luxusnejší tovar určený pre vyššie segmenty trhu), na konfekčné spracovanie technických výrobkov v spolupráci s inými odvetviami a na zmeny orientácie výroby smerom k cirkulárnej ekonomike vyznačujúcej sa v tomto sektore obmedzovaním produkcie odpadu, predlžovaním životnosti výrobkov, opakovaným použitím odevných výrobkov, výrobou odevov z recyklovaného textilu a PET, bude spojená s viacnákladmi na pracovnú silu (nadobudnutie zručností STEAM, digitálnych zručností a podnikavosti). Vplyvy na ekonomický vývoj a štruktúru ľudských zdrojov sektora budú mať i opatrenia Európskej komisie na zabezpečenie rovnakej odmeny za rovnakú prácu mužov a žien (rast mzdových nákladov, ale aj viacnákladov z titulu prípadných kompenzácií za diskrimináciu v odmeňovaní).Ekonomický vývoj sektora s vplyvom na štruktúru pracovnej sily môže negatívne ovplyvniť aj vývoj minimálnej mzdy (v prípadoch, kedy rast minimálnej mzdy nebude krytý rastom produktivity práce).Kvalifikované ľudské zdroje často volia iné odvetvie na prácu kvôli nízkemu finančnému ohodnoteniu práce. Pandémia COVID-19 zasiahla tento priemysel v plnej miere, čo ho ešte viac zdecimovalo. Firmy vo veľkej miere využili na elimináciu finančných strát a udržania zamestnanosti v tomto odvetví štátnu dotáciu v rámci projektu „Prvá pomoc“.
Sociálne vplyvySektor sa vyznačuje vysokou mierou zamestnávania starších zamestnancov. V najbližších rokoch sa očakáva masívna obmena pracovnej sily z hľadiska jej vekovej štruktúry, príchod absolventov na trh práce pritom očakávanú potrebu nenaplní. Zamestnanie v sektore nie je pre mladých zaujímavé, podmienky pre mobilitu pracovnej sily sú obmedzené. Táto situácia môže vyústiť až do nutnosti zamestnávania zahraničných pracovníkov.  Dlhoročný nezáujem o profesiu v danom sektore, ako zo strany žiakov, tak aj zo strany ich rodičov, spôsobuje, že už posledných pár rokov je v sektore cítiť veľký deficit kvalifikovanej pracovnej sily. Budúce ľudské zdroje nie sú vedené k manuálnej práci, kreativite, radosti niečo vytvoriť. Vzdelávací program nie je dostatočne komplexný a nemotivuje budúcich zamestnancov. Chýba v ňom prepojenie manuálneho výrobného procesu s celkovým procesom.
Technologické vplyvyPosilnenie technicky a technologicky náročnejších výrob v štruktúre produkcie sektora bude znamenať zvýšené nároky na zručnosti pracovnej sily (zvyšovanie úrovne a rekvalifikácia pracovnej sily v oblasti digitálnych a zelených zručností). Diverzita zákazníckych požiadaviek má výrazný vplyv na technologické aspekty. Zákaznícke požiadavky sa v tomto odvetví veľmi rýchlo a často menia, čo limituje možnosť plne automatizovanej výroby. Vývoj technológií mal za následok zrušenie niektorých pracovných miest (rezač, poloautomatizované stroje a pod.). Súčasným trendom je aj v tomto odvetví implementácia poloautomatov aj automatov, s čím nie vždy súvisí aj zrýchlenie výrobného procesu a zníženie potreby ľudských zdrojov. Ide skôr o uľahčenie manuálnej práce.
Legislatívne vplyvyZásadný vplyv na zmeny kvalifikačnej úrovne pracovnej sily v sektore výroby textilu bude mať legislatíva EÚ v oblasti REACH (udržateľné používanie chemických látok), BREF (najlepšie dostupné techniky pre textil v EÚ) a európska a národná legislatíva minimálnej mzdy (snahy o európsku „primeranú“ minimálnu mzdu a povinnosť jej transpozície do národnej legislatívy).Zásadný vplyv na zmeny kvalifikačnej úrovne pracovnej sily v sektore výroby odevov bude mať európska legislatíva v oblasti ekosystému módnych technológií, európskeho systému digitalizácie módneho priemyslu a európska a národná legislatíva minimálnej mzdy.Určovanie minimálnej mzdy na Slovensku a jej rastúci trend má za následok zvyšovanie nákladov spoločností, špeciálne v odevnom a textilnom priemysle. Pre tento priemysel je typická tzv. úkolová mzda. Pri nekvalifikovanej pracovnej sile trvá nábeh na plnenie úkolu dlhší čas, a tým náklady spoločnosti stúpajú.Variabilita možností uzatvárania pracovných zmlúv je vítaná. Využíva sa napríklad skrátená pracovná doba (matky s deťmi), práca na dohodu (sezónne šitie), ako aj možnosť využitia pracovníkov s rôznym stupňom telesného postihnutia. Vysoká administratívna záťaž a rôzne nepriame dane (poplatky pre štátom stanovené firmy v oblasti odpadov, zdravia, GDPR a pod.) zvyšujú finančnú náročnosť a znižujú prosperitu podnikania.
Ekologické vplyvyFirmy, najmä v odevnom a textilnom sektore (priemysel farbív je 10. najviac znečisťujúci priemysel na svete), dostatočne nedbajú na implementáciu a dodržiavanie environmentálneho manažérstva. Nie vždy je prenášaná táto filozofia aj na zamestnancov, dodávateľov, či zákazníkov. Zamestnanci by mali byť povzbudzovaní, aby predkladali návrhy na zlepšenie. Ideálnym nástrojom je v odevnom a textilnom priemysle norma OEKO – TEX Standard.Odpady a obaly – textilný odpad vznikajúci z odevnej výroby je v súčasnosti využiteľný vo viacerých oblastiach spracovania (výplne, izolácie a pod.), je potrebné dbať na jeho správne roztriedenie a ďalšie využitie (nie skládkovanie či spaľovanie). Obaly, do ktorých sú hotové odevné výrobky balené (prevažne plasty LDPE či HDPE), sú odevným priemyslom uvádzané do obehu a predstavujú značnú environmentálnu záťaž. Mnohí výrobcovia sa v súčasnosti snažia nahrádzať tieto obaly obalmi ekologickými (papier a pod.). Nadmerná produkcia lacných odevných výrobkov prevažne z rozvojových krajín spolu so súčasným trendom nadmernej spotreby obyvateľstva spôsobuje obrovský problém likvidácie obnosených odevov. Je nevyhnutné snažiť sa o zmenu spotrebiteľského správania, čo by prospelo životnému prostrediu, ale aj domácim výrobcom, ktorí produkujú menšie, no kvalitnejšie série odevných výrobkov nositeľných dlhšie časové obdobie.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.