Analýza sektora

• PESTLE analýza textilný a odevný priemysel
• SWOT analýza textilný priemysel
• SWOT analýza odevný priemysel

Sektor má v súčasnosti 0,8 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne klesá (Graf č. 1). Z hľadiska tvorby HDP tak patrí medzi top 8 % sektorov s najnižším príspevkom k tvorbe HDP. Sektor má v 8 krajinách EÚ dominantnejší podiel na tvorbe HDP ako v SR. Najvýznamnejšie postavenie má sektor v krajinách Portugalsko (2 %), Rumunsko (2 %). Slovenská republika sa nachádza medzi 33 % krajinami EÚ s najvyšším podielom tohto sektora na celkovom HDP.

Najvýznamnejšími spoločnosťami sú RIALTO s. r. o. a Gabor, spol. s r. o., ktoré spolu tvoria 10 % celkového HDP v sektore. Top 10 spoločností tvorí približne 28 % HDP v sektore. Podiel jednotlivých divízií patriacich do tohto sektora na celkovom HDP sektora: 13 Výroba textilu (28,4 %), 14 Výroba odevov (42,9 %), 15 Výroba kože a kožených výrobkov (28,7 %).

Sektor má dominantné zastúpenie predovšetkým v Trenčianskom kraji, kde tvorí približne 2 % krajského HDP a v Prešovskom kraji s podielom daného sektora na úrovni 2 %. Tieto dva kraje tvoria spolu 45 % celkového HDP sektora v SR.

Na základe dlhodobých vývojových tendencií očakávame v najbližších 10 rokoch v sektore mierny rast pridanej hodnoty, avšak podiel na celkovom HDP v SR bude výrazne klesať (Schéma č. 1).

Vývoj HDP v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v mil. EUR a podiel sektora na celkovom HDP v období 2001 – 2020

Vývojové tendencie v sektore

Najvyšší príspevok (32 %) k HDP sektora majú podniky so 100 – 499 zamestnancami (Schéma č. 2). Príspevok tejto kategórie mierne klesá, v roku 2010 bol na úrovni 35 %. Daná veľkostná kategória má v sektore dominantnejšie postavenie ako v SR, kde tvorí 20 % HDP. Najviac pracujúcich je vo veľkostnej kategórii 100 – 499 zamestnancov s podielom 30 % na celkovej zamestnanosti sektora. V roku 2010 bol tento podiel na úrovni 14 % a daná veľkostná kategória sa tak stáva z hľadiska pracovných síl významnejšou.

Príspevok k HDP

V sektore dominujú tuzemské podniky s 92 %-ným zastúpením (Schéma č. 3) a 56 %-ným podielom na zamestnanosti sektora (Schéma č. 4). V sektore tak pracuje väčšia časť zamestnancov v tuzemských podnikoch. V porovnaní s rokom 2015 podiel zahraničných podnikov v sektore vzrástol o 2 p. b. a záujem zahraničných investorov rastie.

Štruktúra podnikov podľa vlastníctva

Štruktúra zamestnanosti podľa vlastníctva

Zahraničné spoločnosti ponúkajú pre svojich zamestnancov o 26 % vyššie mzdy (935 EUR) ako tuzemské a majú o 7 % vyššiu produktivitu práce (17 tis. EUR za rok na pracujúceho). Ich podiel na celkovej tvorbe HDP sektora predstavuje 46 %.

Najdominantnejšou kategóriou spotrebiteľov produkcie je zahraničie s 84 % podielom na celkovej spotrebe produkcie sektora. Do zahraničia smeruje 84 % produkcie, z toho 27 % je vstupom do ďalšieho výrobného procesu v zahraničí. Sektor tak produkuje 2 % pre domácu finálnu spotrebu, 61 % pre finálnu spotrebu v zahraničí, 14 % pre domácu medzispotrebu a 23 % pre medzispotrebu v zahraničí. Hlavnými spotrebiteľmi produkcie v zahraničí sú Nemecko, Poľsko a ostatné krajiny (Schéma č. 5). Medzi ostatné krajiny spadajú viaceré väčšie a menšie ekonomiky mimo EÚ. Najväčšími obchodnými partnermi SR spomedzi týchto krajín sú: Ukrajina, Vietnam, Srbsko, Malajzia a Egypt.

Štruktúra spotrebiteľov produkcie

Sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože má pasívne saldo obchodnej bilancie, to znamená, že vyvážame o 15 % menej produktov sektora ako dovážame. Podiel vývozu sektora na celkovom vývoze zo SR predstavuje 3,7 %, pričom tento podiel sa od roku 2010 nezmenil. Dovoz produktov sektora predstavuje 4,4 % z celkového dovozu v SR a tento podiel rastie. Sektor patrí medzi 21 % sektorov s najvyšším vývozom a 29 % sektorov s najvyšším dovozom v SR.

Štruktúra dovozu podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 13 Výroba textilu (22,8 %), 14 Výroba odevov (44,4 %), 15 Výroba kože a kožených výrobkov (32,8 %).

Štruktúra vývozu podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 13 Výroba textilu (19,3 %), 14 Výroba odevov (40,1 %), 15 Výroba kože a kožených výrobkov (40,6 %).

Vývoj importu a najviac dovážané tovary a služby

Vývoj exportu a najviac vyvážané tovary a služby

Zamestnanosť sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože závisí od dopytu po tovaroch a službách nielen tohto sektora, ale aj zahraničia a ostatných sektorov. Pokles finálneho zahraničného dopytu po tuzemských produktoch sektora o 10 % spôsobí pokles zamestnanosti v sektore o 6,4 %, čo predstavuje pokles približne o 2,2 tisíc zamestnancov. Poklesom dopytu sú však nepriamo ovplyvnené aj subdodávateľské sektory, predovšetkým sektory obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch a administratíva, ekonomika, manažment.

Nasledujúci graf vyjadruje pokles zamestnanosti v súvislosti s poklesom finálneho dopytu v zahraničí. To znamená pokles súvisiaci s poklesom dopytu po finálnych tovaroch a službách. Zahraničie však dopytuje produkty sektora aj na medzispotrebu, teda ako vstupy do ďalšej výroby. Ak aj táto klesne o 10 %, tak to bude znamenať pokles zamestnanosti o ďalších 500 zamestnancov v sektore (o ďalšie 1,6 %). V hypotetickom scenári, ak by poklesol zahraničný dopyt po produkcii sektora úplne na nulu, tak by to znamenalo pokles zamestnanosti o 27,5 tisíc osôb (22,3 tisíc v dôsledku poklesu finálneho dopytu a 5,2 tisíc v dôsledku poklesu dopytu po tovaroch a službách, ktoré sú vstupom pre ďalšiu výrobu). Vo všeobecnosti patrí textil, odevy, obuv a spracovanie kože medzi sektory s najväčším vplyvom zahraničia na zamestnanosť.

Pokles zamestnanosti v súvislosti s poklesom finálneho dopytu v zahraničí

V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože je o 51 % nižšia produktivita práce ako v SR a patrí medzi 17 % sektorov s najnižšou produktivitou práce. V horizonte rokov 2010 – 2019 došlo v sektore k poklesu produktivity práce o 1 %. Na tomto znížení produktivity práce sa podieľalo zníženie pridanej hodnoty o 2 % a súčasné zníženie počtu pracujúcich o 1 %. V sektore majú 2 % podnikov vysoko nadpriemernú produktivitu – zamestnávajú 2 % zamestnancov sektora. Najviac, takmer 85 % podnikov v sektore má vysoko podpriemernú produktivitu, jeden zamestnanec v nich vyprodukuje v priemere 9 tisíc EUR pridanej hodnoty za rok. Tieto podniky zamestnávajú približne 69 % zamestnancov sektora.

V SR má sektor o 46 % nižšiu produktivitu práce ako v EÚ a patríme medzi 41 % krajín EÚ s najnižšou produktivitou práce v tomto sektore. Najvyššia produktivita práce sektora je v krajinách Luxembursko, Dánsko a Holandsko kde je o 313 % až 1 093 % vyššia ako v SR.

Najvyššia produktivita práce je v divízii 13 Výroba textilu, kde jeden zamestnanec vyprodukuje v priemere 24,7 tis. EUR pridanej hodnoty za rok. Naopak, najnižšia produktivita práce je v divízii 14 Výroba odevov, kde jeden zamestnanec vyprodukuje v priemere 14,1 tis. EUR pridanej hodnoty za rok.

Produktivita práce v sektore

V roku 2019 podniky v sektore textil, odevy, obuv s pracovanie kože vôbec neinvestovali do vedy a výskumu (Obrázok č. 1). Sektor má podpriemerné investície do vedy a výskumu. Tvorí 0 % celkových výdavkov do vedy a výskumu v SR. Výdavky do vedy a výskumu v sektore klesajú.

Výdavky na vedu a výskum

Nemenej dôležité sú výdavky na inovácie. Sektor investuje do inovácií v priemere 12,6 tis. EUR na podnik, čo je o 1 % menej ako je národný priemer. Celkovo sa sektor podieľa na celkových výdavkoch do inovácií v SR 1 %-om (Obrázok č. 2).

Výdavky na inovácie

Z celkového počtu 38 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 84 % zamestnanci v podnikoch a 10 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia (Obrázok č. 3). Za posledných 5 rokov klesol podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných síl o 1 p. b. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 46 % sektorov s najvyšším podielom FO – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.

Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 13 Výroba textilu (19,2 %), 14 Výroba odevov (50,6 %), 15 Výroba kože a kožených výrobkov (30,2 %).

Osoby pracujúce v sektore

V súčasnosti pracuje v sektore o 51 % menej osôb ako pred 20 rokmi, celkovo sa podieľa na zamestnanosti v SR 2 %. Tento podiel od roku 2001 klesol o 2 p. b. Priemerný medziročný pokles zamestnanosti v sektore je na úrovni 4 %. Najvyšší medziročný pokles počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal sektor v roku 2007 (o 17 %). Do roku 2030 sa očakáva pokles počtu pracovných síl. Najväčší zamestnávatelia v sektore (RIALTO, s. r. o., Gabor, spol. s r. o. a Howe Slovensko, s. r. o.) zamestnávajú 10 % zamestnancov sektora.

V sektore prevažujú ženy (Obrázok č. 4). Sektor patrí medzi 8 % sektorov s najvyšším podielom žien. Ich podiel však klesá – zo  77,7 % v roku 2015 na súčasných 75,7 %. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia žien je vyššia, a to na úrovni 78 %.

Rodová situácia v sektore

Až 30 % zamestnancov sektora pracuje v Prešovskom kraji, kde má sektor 4 % podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu s Trenčianskym a Nitrianskym krajom tvoria 71 % zamestnanosti sektora. Sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože sa najrýchlejšie rozvíja v Bratislavskom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 18 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Bratislavskom kraji (Obrázok č. 5).

Regionálne rozloženie zamestnancov sektora

Veková štruktúra zamestnancov v sektore prevyšuje celoslovenský priemer. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 42 % sektorov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 2 roky vyšší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 23 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je taktiež na úrovni 46 rokov (Graf č. 6).

Vekové zloženie zamestnancov v sektore

V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 6 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 1 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci a 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktoré spolu majú 69 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, kde bol zaznamenaný nárast o 145 %. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, kde za posledných 10 rokov klesol počet zamestnancov o 11 %.

Ak sektor definujeme podľa špecifických zamestnaní, podiel pracovných miest s vysokou kvalifikáciou dosahuje 3 %. Dominujúcimi hlavnými triedami zamestnaní sú 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci a 8 Operátori a montéri strojov a zariadení s 55 % a 28 % podielom na zamestnanosti sektora. Ďalšie dátové zhodnotenie sektora je uvedené v Prílohe č. 2 – 4.

[1] Zdrojom údajov je ŠÚ SR.

[2] Zdrojom údajov je ŠÚ SR a EUROSTAT.

[3] Zdrojom údajov je Register organizácií, Register účtovných závierok a zamestnanosť podľa konceptu ESA2010. Každému podniku je priradená reálna úroveň pridanej hodnoty zo súvahy. Pri podnikateľských subjektoch, ktoré nemajú súvahu, je úroveň pridanej hodnoty odhadnutá na základe počtu zamestnancov a pridanej hodnoty pripadajúcej na zamestnanca pri podnikoch z rovnakej veľkostnej kategórie, rovnakého regiónu a rovnakej oblasti podnikania

[4] Zdrojom údajov je register organizácií a vlastníctvo podnikov.

[5] Zdrojom údajov je register organizácií, vlastníctvo podnikov a počet zamestnancov podľa konceptu ESA2010.

[6] Zdrojom údajov sú Národné účty a svetové input-output tabuľky dynamizované na aktuálne obdobie.

[7] Zdrojom údajov je štatistika zahraničného obchodu ŠÚ SR podľa klasifikácie produkcie CPA. Jednotlivé produkty sú priradené k divíziám ekonomických činností SK NACE Rev. 2.

[8] Zdrojom je medzinárodný input-output model vyvinutý spoločnosťou TREXIMA Bratislava. Pri poklese zahraničného dopytu sa uvažuje s poklesom finálneho dopytu.

[9] Zdrojom údajov k pridanej hodnote a počtu pracujúcich sú Národné účty. Produktivita práce je počítaná na pracujúceho, nie na zamestnanca.

[10] Zdrojom údajov je ŠÚ SR.

[11] Vyjadruje celkový počet pracujúcich podľa ESA2010. Rozdelenie do kategórií je realizované na základe registra organizácii a metodiky TREXIMA Bratislava.

[12] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[13] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.