Kritické činitele

• Manažérske zhrnutie
  • Kritické činitele
  • Kľúčové činitele

Ťažba

• pri obsadzovaní odborných pozícií na ťažobných závodoch, sa takmer nevyužívajú bakalárski absolventi VŠ, ktorí sú odborne vzdelávaní a študujú v programe Baníctvo a geotechnika, (pozn. študenti Bc. štúdia väčšinou pokračujú do Ing. štúdia, absolventi Bc. štúdia prakticky nie sú),
• pracovné miesta na ťažobných závodoch sú takmer výlučne obsadzované absolventmi inžinierskeho vysokoškolského baníckeho študijného programu (Technológie baníctva a tunelárstva), pretože absolventi bakalárskeho vysokoškolského baníckeho študijného programu (Baníctvo a geotechnika) nemajú snahu obsadiť v banských závodoch menej kvalifikované tabuľkové pracovné miesta a funkcie – väčšina študentov teda pokračuje ďalej v štúdiu na druhom stupni (Ing.) s vyhliadkou získať tabuľkové pracovné miesto (resp. funkciu) vyžadujúce si vyššiu kvalifikáciu a tým aj lepšie platené zamestnanie,
• absolventi inžinierskeho študijného programu „Technológie baníctva a tunelárstva“ denného štúdia sa zamestnávajú rôzne, v banských hlbinných prevádzkach (cca 10 % z celkového počtu absolventov), v povrchových ťažobných prevádzkach (približne 40 – 50 %), pri výstavbe tunelov – diaľničných a železničných (40 – 50 % a viac), v nebanských odvetviach (do 15 %) – uvedené percentuálne hodnoty sa každým rokom menia a sú preto len orientačné,
• absolventi dennej formy doktorandského študijného programu „Ťažba nerastov a inžinierske geotechnológie“ zostávajú na akademickej pôde v pracovnom pomere ako odborní asistenti (cca 5 % absolventov) alebo obsadzujú inžinierske tabuľkové miesta v ťažobných prevádzkach (45 %) alebo spoločnostiach realizujúcich výstavbu tunelov (50 %),
• je evidentný vysoký podiel absolventov, ktorí odchádzajú zo sektora ťažby a zamestnávajú sa v stavebnom sektore (cestné konštrukcie, tunely, podzemné líniové diela a pod.),
• je problém splniť požiadavky banských predpisov pre obsadenie pracovných funkcií, na ktoré tieto predpisy vyžadujú príslušné odborné vzdelanie,
• neobsadené pracovné tabuľkové miesta sa, s uplatnením výnimiek (rozhoduje Hlavný banský úrad), môžu dočasne obsadiť aj s nižším stupňom vzdelania,
• prácu odborných stredoškolských pozícií v praxi vykonávajú vysokoškoláci s iným ako príslušným odborným vzdelaním,
• ťažobné prevádzky dokážu resp. môžu v súčasnosti zamestnať aj absolventov nebanských inžinierskych odborov podľa toho, ako to umožňujú profesijné tabuľky a funkčné zaradenie, ale vyžadujú od týchto zamestnancov absolvovanie baníckeho formálneho vzdelávania na úrovni bakalár alebo inžinier (v takom prípade ich ťažobné organizácie vysielajú na externé štúdium popri zamestnaní),
• nízka atraktivita zamestnanosti v odvetví – t. j. spolupráca zamestnávateľov so školami, výchova budúcej generácie na stredných a vysokých školách. Nemusí ísť len o systém duálneho vzdelávania, ale o odborný rozvoj a prípravu podľa možností zamestnávateľov,
• príprava vysokoškolských absolventov pre oblasť ťažby nerastov a získavania surovín je veľmi náročná, hlavne z dôvodu nepomerne nízkeho počtu končiacich študentov v porovnaní s atraktívnymi študijnými programami, preto sú počty absolventov len podpriemerné – max. 2 – 5 v jednom akademickom roku (z toho približne polovica odchádza mimo ťažobný sektor),
• absolútne absentuje záujem absolventov zamestnať sa v uhoľnom ťažobnom priemysle, prednosť dostávajú organizácie prevádzkujúce ťažbu v kameňolomoch,
• paradoxom je takmer rovnaký, v porovnaní s druhým stupňom štúdia, pritom ale tiež neveľký, počet absolventov v treťom stupni štúdia (PhD.), ktorý sa pohybuje od 2 do 6 vychádzajúcich absolventov v cyklickom časovom rozpätí cca 3 – 4 roky,
• nedostatok kvalifikovaných pracovníkov s nižším a stredoškolským odborným vzdelaním
• absencia stredoškolsky odborne vzdelaných zamestnancov (na Slovensku sú schválené dva učebné a študijné programy – Mechanik banských prevádzok (učebný odbor), Baníctvo (nadstavbové štúdium), v týchto odboroch nie je ani jeden žiak z dôvodu nezáujmu žiakov a neochoty rodičov, aby ich deti tieto programy študovali (pozn. zánik odborov vzdelávania a škôl, nezáujem žiakov, škôl, ktoré sú financované podľa nástupu žiakov, nezáujem zo strany VÚC, ktorá prideľuje počty žiakov do prvých ročníkov, chýbajúci majstri odbornej výchovy resp. učitelia odborných predmetov) okrem toho sa na SOŠ v Revúcej v rámci študijného programu Mechanik strojov a zariadení vyučujú predmety – Základy baníctva, Banské stroje a zariadenia),
• na vysokoškolské štúdium v bakalárskom študijnom programe Baníctvo a geotechnika, prichádza viac ako 95 % študentov z nebaníckych stredoškolských odborov, schválené učebné a študijné programy – Mechanik banských prevádzok (učebný odbor), Baníctvo (nadstavbové štúdium) nemajú žiakov,
• na odborné inžinierske banské pozície a pracovné funkcie sa v ťažobných organizáciách dostávajú hlavne absolventi dvoch tzv. „baníckych programov“ FBERG TUKE – „Technológie baníctva a tunelárstva“ (Ing.) a „Ťažba nerastov a inžinierske geotechnológie“ (PhD.), ktoré sú primárne zamerané na vysokoškolské banícke technické vzdelávanie, v ktorých sa prednášajú všetky odborné a technologické banícke, geologické a úpravnícke predmety,
• absolventi tzv. „záchranárskeho, požiarneho a bezpečnostného“ študijného programu – „Záchranárska, požiarna a bezpečnostná technika“ (Bc. + Ing.), ktorého skladba odborných predmetov je zvlášť v prvom stupni (v druhom už menej), vhodne doplnená niektorými vyslovene baníckymi technickými predmetmi, sa na ťažobných závodoch dokážu rovnako úspešne zamestnať a na inžinierskych pozíciách a v pracovných funkciách aj odborne presadiť,
• malá časť absolventov nastupuje na ťažobné závody zo študijných programov, ktoré sa ako baníctvu príbuzné programy vyučujú na FBERG TUKE, avšak tieto svojim obsahom vzdelávania majú len minimálne zastúpenie odborných baníckych predmetov,
• spoločným znakom všetkých príbuzných študijných fakultných programov, zasahujúcich svojim odborným profilom do sektora ťažby, je znateľná absencia technických a technologických odborných  predmetov v obsahu vzdelávania,
• verejnosť nechápe význam surovín pre trvalý a udržateľný rozvoj na Slovensku,
• ťažba nerastov a získavanie surovín z vlastných prírodných zdrojov (ložiská zásob nerastov a kritických surovín), ťažba druhotných surovín dočasne uložených v krajinnom povrchom území (napr. haldy, odkaliská, úpravnícke odpady) a získavanie rôznych druhov surovín z recyklačných procesov, predstavujú z perspektívneho hľadiska základné piliere trvalého a udržateľného rozvoja ťažobného priemyslu, ktoré budú súčasťou obehovej ekonomiky,
• vzhľadom na pomerne detailnú geologickú preskúmanosť podstatnej časti slovenského územia, bude zmysluplné nasmerovať progresívny prieskum ložísk do väčších a veľkých hĺbok zemskej kôry, cielene zameraný na perspektívne suroviny, ktoré sú potrebné pre moderné technológie Priemyslu 4.0, čo si určite vyžiada nemalé kapitálové investície,
• progresívny prieskum ložísk vo veľkých hĺbkach predpokladá využitie revolučných robotických manipulátorov a technologických zariadení, odolných voči geotermickým, geomechanickým, geotektonickým a geofyzikálnym  podmienkam, ktoré je možné očakávať vo väčších hĺbkach zemskej kôry,
• absencia výskumných ústavov zaoberajúcich sa problémami ťažby nerastov a ich spracovaním,
• fakultné výskumné pracoviská na jednotlivých technických univerzitách (FBERG TUKE, UK v Bratislave, Ústav geotechniky SAV, ale aj Národná technologická platforma pre vývoj, výskum a inovácie surovín), sa môžu postupne stať významnými účastníkmi týchto procesov, ale aj lídrami digitálnej transformácie a zavádzania moderných technológií do ťažobného sektora na Slovensku.

Úprava surovín

• do odborných vysokoškolských pozícií v ťažobných závodoch v odvetví úprava surovín sa takmer neobsadzujú bakalárski absolventi VŠ, ktorí majú odborné vzdelanie vo vzdelávacom programe Baníctvo a geotechnika (pozn. študenti Bc. štúdia väčšinou pokračujú do Ing. štúdia, absolventi Bc. štúdia prakticky nie sú),
• je problém splniť požiadavky banských predpisov pre obsadenie pracovných funkcií, na ktoré tieto predpisy vyžadujú príslušné odborné vzdelanie,
• prácu odborných stredoškolských pozícií v praxi vykonávajú vysokoškoláci s iným ako príslušným odborným vzdelaním,
• nízka atraktivita zamestnať sa v odvetví – t. j. zintenzívniť spoluprácu so školami, výchova budúcej generácie na stredných a vysokých školách. Nemusí ísť len o systém duálneho vzdelávania, ale o odborný rozvoj a prípravu podľa možností zamestnávateľov,
• nedostatok kvalifikovaných pracovníkov s nižším a stredoškolským odborným vzdelaním,
• absencia stredoškolsky odborne vzdelaných zamestnancov (na SOŠ Revúca sa realizuje experimentálne overovanie študijného programu Technik mineralurg – momentálne sú žiaci v prvom a druhom ročníku a je to len jediný aktívny odbor na SOŠ,
• nedostatok vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov (pri nízkom počte záujemcov sa požadované programy (napr. Mineralurgia) neotvárajú a záujemcovia sú usmernení na štúdium iných programov),
• nedostatok vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov (málo kvalitných rekvalifikačných programov pre UoZ na úrovni SOŠ a TUKE, resp. pre zamestnancov),
• nedostatok záujemcov o štúdium v odboroch SOŠ v skupine č. 21 – Baníctvo, geológia a geotechnika,
• verejnosť nechápe význam surovín pre trvalý a udržateľný rozvoj na Slovensku,
• absencia výskumných ústavov zaoberajúcich sa problémami ťažby nerastov a ich spracovaním.

Geológia

• nízka atraktivita zamestnať sa v odvetví – t. j. podporiť príležitosti spolupráce zamestnávateľov so školami, výchova budúcej generácie na stredných a vysokých školách. Nemusí ísť len o systém duálneho vzdelávania, ale o odborný rozvoj a prípravu podľa možností zamestnávateľov (skôr sa orientovať na inštitúcie, ktoré sa venujú výskumu, odbor M – Geológia, geodézia a environmentalistika ponúka len 20 % prax, keďže ide o odbor s maturitou bez výučného listu),
• absencia stredoškolsky odborne vzdelaných zamestnancov v maturitnom odbore Geológia, geodézia a environmentalistika na SOŠ v Spišskej Novej Vsi, škola má momentálne regionálny charakter (pozn. v odbore M Geológia, geodézia a environmentalistika na SOŠ v Spišskej Novej Vsi v 1.-4. ročníku žiaci nie sú, poslední absolventi boli v šk. roku 2019/2020, nie je ani ponuka odboru, pretože odbor školstva Košického samosprávneho kraja už druhým rokom nepridelil výkon do 1. ročníka),
• nedostatok vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov (málo kvalitných rekvalifikačných programov pre UoZ na úrovni SOŠ a TUKE, resp. pre zamestnancov),
• verejnosť nechápe význam surovín pre trvalý a udržateľný rozvoj na Slovensku,