Manažérske zhrnutie

• Identifikácia kritických a kľúčových činiteľov
  • Kritické činitele
  • Kľúčové činitele

Sektor stavebníctva, geodézie a kartografie je považovaný za jeden z rozhodujúcich sektorov slovenskej ekonomiky. Sektor má v súčasnosti viac ako 9 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne rastie. Sektor tak patrí medzi 4 sektory s najvýznamnejším príspevkom k tvorbe HDP. Vyšší príspevok majú sektory ako bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo, ďalej obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch a automobilový priemysel a strojárstvo. Divízie SK NACE 43 Špecializované stavebné práce a 41 Výstavba budov majú najvyšší príspevok k tvorbe HDP (celkovo 70 %). Sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia má dominantné zastúpenie v Prešovskom kraji, kde tvorí približne 12 % krajského HDP a v Žilinskom kraji s 11 %-ným podielom na krajskom HDP. Významnú rolu zohrávajú podniky bez zamestnancov, ktoré sa na tvorbe HDP sektora podieľajú 45 %- mi a majú 39 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Sektor sa síce vyznačuje vysokým podielom na tvorbe HDP, ale produktivitu práce má nižšiu ako je celonárodný priemer. V sektore jeden zamestnanec vyprodukuje viac ako 33 tisíc EUR pridanej hodnoty ročne, čo je o 18 % viac ako v roku 2010.

Sektor patrí medzi sektory s najnižším dovozom a vývozom v SR. Iba 5 % celkovej produkcie sektora smeruje do zahraničia. Tento sektor nie je citlivý na zmeny zahraničného dopytu po tuzemských produktoch sektora. Jeho 10 %-ný pokles by spôsobil pokles zamestnanosti v stavebníctve, geodézii a kartografii o menej ako 1 %. Viac ako pätina produkcie smeruje do iných sektorov. Hlavnými odberateľmi produkcie sú sektory obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, ďalej automobilový priemysel a strojárstvo a bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo.

V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v súčasnosti pracuje o 40 % viac osôb ako pred 20 rokmi. Tento rast je spôsobený predovšetkým nárastom zamestnancov v hlavných triedach zamestnaní 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci a 2 Špecialisti. Tento prevažne „mužský“ sektor (3/4 zamestnancov tvoria muži) možno považovať za dynamicky rozvíjajúci sa sektor s významným postavením v SR – podieľa sa 10 %-mi na celkovej zamestnanosti v SR, čo je viac ako priemer v EÚ. Z regionálneho hľadiska má dominantné postavenie Bratislavský kraj zamestnávajúci takmer štvrtinu zamestnancov sektora, pričom 63 % z nich dochádza za prácou z iného kraja. Priemerné mzdy sú na úrovni 1 172 EUR, čo je mierne pod priemernou mzdou v SR.

V priebehu najbližších 5 rokov bude dodatočne potrebných 21 tisíc pracujúcich v sektore. Tieto potreby trhu práce sú určené na základe garantovaných zamestnaní sektorovou radou. Ak zohľadníme potreby trhu práce v spoločnostiach patriacich do tohto sektora (vrátane zamestnaní, ktoré nie sú garantované sektorovou radou), tak potreby trhu práce budú ešte výrazne vyššie na úrovni 38 tisíc osôb. Každý desiaty absolvent prichádzajúci na trh práce z korešpondujúcich odborov vzdelávania odchádza pracovať za hranice SR. Z korešpondujúcich odborov vzdelávania sa v období 2021 – 2025 uplatní v sektore približne 2 tisíc zamestnancov a sektor tak bude čeliť nedostatku pracovných síl. V najbližších 20-tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 53 % pracovných procesov, predovšetkým v nízkokvalifikovaných zamestnaniach.