Analýza sektora

Základná dátová analýza súčasného stavu ľudských zdrojov v sektore stavebníctva, geodézie a kartografie

Pre túto časť štúdie je sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:

Sektor má v súčasnosti 9,2 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne rastie.

Najvýznamnejšími spoločnosťami sú Skanska SK a. s. a STRABAG s. r. o., ktoré spolu tvoria 1 % celkového HDP v sektore. Top 10 spoločností tvorí približne 4 % HDP v sektore. Podiel jednotlivých divízií patriacich do tohto sektora na celkovom HDP sektora: 41 Výstavba budov (25,2 %), 42 Inžinierske stavby (10,4 %), 43 Špecializované stavebné práce (45,1 %), 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy (14,5 %), 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou (4,8 %).

Na základe dlhodobých vývojových tendencií očakávame výrazný rast pridanej hodnoty v sektore v najbližších 10 rokoch, avšak podiel na celkovom HDP v SR bude stagnovať.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, ŠÚ SR

Najvyšší príspevok (45 %) k HDP sektora majú podniky bez zamestnancov. Príspevok tejto kategórie mierne rastie, keď v roku 2010 bol na úrovni 44 %. Daná veľkostná kategória má v sektore dominantnejšie postavenie ako v SR, kde tvorí 17 % HDP. Najviac pracujúcich je vo veľkostnej kategórii bez zamestnancov s podielom 39 % na celkovej zamestnanosti sektora. V roku 2010 bol tento podiel na úrovni 30 % a daná veľkostná kategória sa tak stáva významnejšou z hľadiska pracovných síl.

Z celkového počtu 238-tisíc pracujúcich v sektore tvoria 54 % zamestnanci v podnikoch a 39 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. Za posledných 5 rokov poklesol podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných síl o 2 p. b. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 4 % sektorov s najvyšším podielom FO – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.

Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 41 Výstavba budov (15,1 %), 42 Inžinierske stavby (6,9 %), 43 Špecializované stavebné práce (54,4 %), 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy (12,4 %), 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou (11,2 %).

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[1]

V Bratislavskom kraji pracuje takmer štvrtina zamestnancov sektora, kde má sektor 6 % podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu s Prešovským a Banskobystrickým krajom tvoria spolu 49 % zamestnanosti sektora. Sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia sa najrýchlejšie rozvíja v  Prešovskom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 22 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Žilinskom kraji.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[2]

V sektore dochádza za prácou do iného kraja 30 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Košického kraja, pričom za posledných 5 rokov rástol podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov. Sektor patrí medzi 50 % sektorov s najnižšou mobilitou. V Bratislavskom kraji, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov sektora, je 63 % zamestnaných osôb z iného kraja. Pracovné sily pre sektor najčastejšie dochádzajú z Trnavského kraja a tvoria 17 % všetkých dochádzajúcich zamestnancov v sektore.

Sektor patrí medzi staršie sektory z hľadiska veku zamestnancov. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 29 % sektorov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 3 roky vyšší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 32 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je nižší, na úrovni 46 rokov.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[3]

Stavebníctvo ako odvetvie sa vyznačuje celým radom špecifík, ktoré ho do značnej miery odlišujú od ostatných priemyselných odvetví. Sú to predovšetkým:

Zdroj: Štatistický úrad SR, spracovanie ZSPS

Inžinierske stavby tvoria 35% celkovej stavebnej produkcie, za ktorými nasledujú nebytové budovy s 31% a až následne výstavba bytov so 24%. Verejne obstarávané stavby tvoria cca 50% celkových výkonov stavebníctva SR.

V roku 2020 sa vďaka poklesu stavebná produkcia vyrovnala produkcii medzi rokmi 2011 a 2012, alebo produkcii medzi rokmi 2006 – 2007. Slovenské stavebníctvo sa aj napriek prezentovanému veľkému rastu v roku 2017 a 2018 ani nepriblížilo k najvyššej úrovni stavebnej produkcii v roku 2008, ktorá dosiahla 6,4 mld. eur.

Nasledujúci graf porovnania celkového HDP v Slovenskej republike ku stavebnej produkcii ukazuje, že v posledných rokoch stavebníctvo rastie pomalšie ako HDP a poukazuje na to, že Slovensko je dlhodobo podinvestované. To znamená, že sa znižuje podiel investícií na HDP, čo spôsobí zhoršené podmienky pre rast ekonomiky v budúcnosti.

Zdroj: Štatistický úrad SR, spracovanie ZSPS

V období kríz je pre štát dôležité, aby sa stavebníctvu darilo, pretože okrem iného má vysoký multiplikačný efekt a zasahuje až do 20 % národného hospodárstva. V časoch recesie a krízy má v prípade proinvestičných krokov vlády proticyklický charakter, keďže je exportne a importne veľmi málo závislé, pretože používa domáce suroviny a domáci trh.

Porovnanie produkcie SR s predošlým rokom2019/20182020/20192020/2015
Produkcia SR spolu-1%-12%-5%
Nová výstavba, rekonštrukcie a modernizácie – bytové budovy12%-6%39%
Nová výstavba, rekonštrukcie a modernizácie – nebytové budovy-3%-14%-27%
Nová výstavba, rekonštrukcie a modernizácie – inžinierske stavby-14%-12%-25%
Zdroj: Štatistický úrad SR, spracovanie ZSPS

V oblasti výstavby štátnej infraštruktúry stavebníci už od roku 2018 upozorňujú, že štát prestal pripravovať dostatočný počet infraštruktúrnych projektov pre realizáciu a že táto skutočnosť spôsobí veľké škody v stavebníctve. Inžinierska výstavba v roku 2020 zaznamenala ďalšie významné prepady ako v roku 2019, výsledkom čoho bol prepad úrovne produkcie pod úroveň roku 2017.


[1]     Vyjadruje celkový počet pracujúcich podľa ESA2010. Rozdelenie do kategórií je realizované na základe registra organizácii a metodiky TREXIMA Bratislava.

[2]  Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[3]  Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.