Analýza sektora

Základná dátová analýza súčasného stavu ľudských zdrojov v sektore dopravy, logistiky, poštových služieb

Pre túto časť štúdie je sektor doprava, logistika, poštové služby definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:

Sektor má v súčasnosti 5,5 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne klesá. Z hľadiska tvorby HDP tak patrí medzi top 25 % sektorov s najvyšším príspevkom k tvorbe HDP. Najvyšší príspevok (24 %) k HDP sektora majú podniky s 1 000 a viac zamestnancami. Príspevok tejto kategórie mierne klesá, keď v roku 2010 bol na úrovni 24 %. Daná veľkostná kategória má v sektore dominantnejšie postavenie ako v SR, kde tvorí 21 % HDP. Najviac pracujúcich je vo veľkostnej kategórii 1 000 a viac zamestnancov s podielom 34 % na celkovej zamestnanosti sektora. V roku 2010 bol tento podiel na úrovni 18 % a daná veľkostná kategória sa tak stáva významnejšou z hľadiska pracovných síl.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava1

V sektore dominujú tuzemské podniky s 89 %-ným zastúpením a 76 %-ným podielom na zamestnanosti sektora. V sektore tak pracuje menšia časť zamestnancov v zahraničných podnikoch ako v  slovenských podnikoch. V porovnaní s rokom 2015 vzrástol podiel zahraničných podnikov v sektore o 0,4 p. b. a záujem zahraničných investorov rastie.

Zahraničné spoločnosti ponúkajú o 22 % vyššie mzdy (1 319 EUR) pre svojich zamestnancov ako tuzemské a majú o 9 % (33 tis. EUR za rok na pracujúceho) vyššiu produktivitu práce. Ich podiel na celkovej tvorbe HDP sektora predstavuje 25 %.

Z celkového počtu 149 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 90 % zamestnanci v podnikoch a takmer 6 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. Za posledných 5 rokov poklesol podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných síl o 2 p. b. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 46 % sektorov s najnižším podielom fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.

Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 49 Pozemná doprava a doprava potrubím (59,6 %), 50 Vodná doprava (0,2 %), 51 Letecká doprava (0,8 %), 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave (27,5 %), 53 Poštové služby a služby kuriérov (11,8 %). V súčasnosti pracuje v sektore o 11 % osôb viac ako pred 20 rokmi a sektor sa podieľa  na celkovej zamestnanosti v SR 6 %.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava2

Najvyšší medziročný nárast počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal sektor v roku 2008, (o 6 %). Do roku 2030 sa očakáva nárast počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú Slovenská pošta, a.s., Železnice SR a Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., ktorí zamestnávajú 25 % zamestnancov sektora.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava3

Až 44 % zamestnancov sektora pracuje v Bratislavskom kraji, kde má sektor 10 % podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu s Banskobystrickým a Nitrianskym krajom tvoria 71 % zamestnanosti sektora. Sektor doprava, logistika, poštové služby sa najrýchlejšie rozvíja v Košickom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 36 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Prešovskom kraji.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava4

Z hľadiska veku zamestnancov patrí sektor medzi staršie sektory. V 46 % sektoroch majú zamestnanci vyšší priemerný vek.  Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 2 roky vyšší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 25 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je nižší, na úrovni 45 rokov.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava5

V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 10 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 2 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní   8 Operátori a montéri strojov a zariadení a 4 Administratívni pracovníci, ktoré spolu majú 63 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bol zaznamenaný nárast o 29 %. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 3 Technici a odborní pracovníci, kde za posledných 10 rokov klesol počet zamestnancov o 19 %.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava6

Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 1 p. b. na súčasných 23 %. Sektor tak patrí medzi 50 % sektorov s najvyšším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najnižším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Sektor zamestnáva 4,6 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a 10,8 % všetkých stredoškolských. Pri  definícii sektora podľa sektorových zamestnaní má vysokoškolské vzdelanie 9 % zamestnancov sektora.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava7

Mzdy v sektore sú pod úrovňou SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 8 % nižšia ako je priemer v SR a mediánová mzda je o 3 % nižšia ako je mediánová mzda v SR. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 38 % sektorov s najnižšími mzdami v SR. Za uplynulých 10 rokov vzrástli mzdy o 50 %, čo predstavuje 11 %-ný priemerný medziročný rast. Rast miezd v sektore tak vykazuje nižšiu dynamiku ako v podmienkach SR. V zahraničných spoločnostiach v sektore sú mzdy o 22 % vyššie ako v tuzemských. Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 51 Letecká doprava (1 671 EUR). Naopak, najnižšia priemerná hrubá mesačná mzda je v divízii 53 Poštové služby a služby kuriérov (659 EUR). Z hľadiska sektorových zamestnaní je priemerná mzda mierne nižšia – na úrovni 1 126 EUR.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava8

Ak klesne finálny dopyt po tovaroch a službách sektora o 10 %, zamestnanosť v sektore poklesne približne o 6,7 tisíc osôb, t. j. o 4 %. V ostatných sektoroch by tento pokles dopytu vyvolal pokles zamestnanosti o 0,1 %, predovšetkým v sektore chémia a farmácia, ktorý je hlavným dodávateľom tovarov a služieb pre tento sektor. Sektor patrí medzi sektory s priemernou citlivosťou na zmenu finálneho dopytu.

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava9

1 Zdrojom údajov je Register organizácií, Register účtovných závierok a zamestnanosť podľa konceptu ESA2010. Každému podniku je priradená reálna úroveň pridanej hodnoty zo súvahy. Pri podnikateľských subjektoch, ktoré nemajú súvahu, je úroveň pridanej hodnoty odhadnutá na základe počtu zamestnancov a pridanej hodnoty pripadajúcej na zamestnanca pri podnikoch z rovnakej veľkostnej kategórie, rovnakého regiónu a rovnakej oblasti podnikania.

2 Vyjadruje celkový počet pracujúcich podľa ESA2010. Rozdelenie do kategórií je realizované na základe registra organizácii a metodiky TREXIMA Bratislava.

3 Počet pracujúcich podľa ESA2010.

4Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

5 Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

6  Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04.

9  Zdrojom je medzinárodný input-output model vyvinutý spoločnosťou TREXIMA Bratislava. Pokles dopytu vyjadruje pokles finálneho dopytu (vrátane finálneho dopytu zahraničia) po tovaroch a službách sektora, ktoré sú produkované v SR.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.