Analýza sektora

• PESTLE analýza – odvetvie polygrafického priemyslu
• PESTLE analýza – odvetvie celulózo-papierenského priemyslu
• SWOT analýza – odvetvie polygrafického priemyslu
• SWOT analýza – odvetvie celulózo-papierenského priemyslu

Základná dátová analýza súčasného stavu ľudských zdrojov v sektore

Pre túto časť štúdie je sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:

• 17 Výroba papiera a papierových výrobkov (odvetvie celulózo-papierenského priemyslu)
• 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií (odvetvie polygrafického priemyslu)

V sektore dominujú tuzemské podniky s 92 %-ným zastúpením a 69 %-ným podielom na zamestnanosti sektora. V sektore tak pracuje väčšia časť zamestnancov v zahraničných podnikoch ako v slovenských podnikoch. V porovnaní s rokom 2015, podiel zahraničných podnikov v sektore vzrástol o 1,5 p. b. a záujem zahraničných investorov rastie. Zahraničné spoločnosti ponúkajú o 41 % vyššie mzdy (1 525 EUR) pre svojich zamestnancov ako tuzemské a majú o 116 % vyššiu produktivitu práce (56 tis. EUR za rok na pracujúceho). Ich podiel na celkovej tvorbe HDP sektora predstavuje 49 %.

Štruktúra podnikov polygrafického priemyslu podľa vlastníctva

Štruktúra podnikov celulózo-papierenského priemyslu podľa vlastníctva

Štruktúra zamestnanosti podľa vlastníctva podnikov v polygrafickom priemysle

Štruktúra zamestnanosti podľa vlastníctva podnikov v celulózo-papierenskom priemysle

Podniky v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel mali v roku 2019 celkové tržby vo výške 1 767,0 mil. EUR, podnikateľské subjekty (vrátane fyzických osôb – podnikateľov) mali v priemere 608,1 tisíc EUR tržieb. V porovnaní s ostatnými sektormi, podniky v sektore majú priemerné tržby. Najvyššie tržby majú (v prepočte na podnik) podniky s 500 – 999 zamestnancami, ktoré majú priemerné tržby na úrovni takmer 66 601 tisíc EUR.

Tržby divízie polygrafického priemyslu

Tržby divízie celulózo-papierenského priemyslu

V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel je o 3 % vyššia produktivita práce ako v SR a patrí medzi 29 % sektorov s najvyššou produktivitou práce. V horizonte rokov 2010 – 2019 došlo v sektore k nárastu produktivity práce o 20 %. Na tomto zvýšení produktivity práce sa podieľalo zvýšenie pridanej hodnoty o 3 % a súčasné zníženie počtu pracujúcich o 11 %. V sektore majú 3 % podnikov vysoko nadpriemernú produktivitu, zamestnávajú 10 % zamestnancov sektora. Najviac, takmer 61 % podnikov v sektore má vysoko podpriemernú produktivitu, v týchto podnikoch vyprodukuje jeden zamestnanec v priemere 10 tisíc EUR pridanej hodnoty za rok. Tieto podniky zamestnávajú približne 20 % zamestnancov sektora.

Sektor má v SR o 38 % nižšiu produktivitu práce ako v EÚ a patríme medzi 41 % krajín EÚ s najnižšou produktivitou práce v tomto sektore. Najvyššia produktivita práce sektora je v krajinách Fínsko, Švédsko a Luxembursko, kde je o 260 % až 323 % vyššia ako v SR. Najvyššia produktivita práce je v divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov, kde jeden zamestnanec vyprodukuje v priemere 42,5 tis. EUR pridanej hodnoty za rok. V divízii 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií je produktivita práce v priemere 27,5 tis. EUR pridanej hodnoty na zamestnanca za rok.

Vývoj produktivity v divízii polygrafického priemyslu

Vývoj produktivity v divízii celulózo-papierenského priemyslu

V roku 2019 podniky v sektore neinvestovali do vedy a výskumu. Do inovácií investuje sektor v priemere 41,5 tisíc EUR na podnik, čo je tri krát viac ako je národný priemer. Celkovo sa sektor podieľa na celkových výdavkoch do inovácií v SR 1 %-om.  

Výdavky na inovácie v polygrafickom priemysle

Výdavky na inovácie v celulózo-papierenskom priemysle

[1] Zdrojom údajov je register organizácií a vlastníctvo podnikov

[2] Zdrojom údajov je register organizácií a vlastníctvo podnikov

[3] Zdrojom údajov je register organizácií, vlastníctvo podnikov a počet zamestnancov podľa konceptu ESA2010

[4] Zdrojom údajov je register organizácií, vlastníctvo podnikov a počet zamestnancov podľa konceptu ESA2010

[5] Na makroekonomickej úrovni je zdrojom tržieb ŠÚ SR, na úrovni podnikov je zdrojom register účtovných závierok, register organizácií a zamestnanosť ESA2010

[6] Na makroekonomickej úrovni je zdrojom tržieb ŠÚ SR, na úrovni podnikov je zdrojom register účtovných závierok, register organizácií a zamestnanosť ESA2010

[7] Zdrojom údajov k pridanej hodnote a počtu pracujúcich sú Národné účty. Produktivita práce je počítaná na pracujúceho, nie na zamestnanca

[8] Zdrojom údajov k pridanej hodnote a počtu pracujúcich sú Národné účty. Produktivita práce je počítaná na pracujúceho, nie na zamestnanca

[9] Zdrojom údajov je ŠÚ SR

[10] Zdrojom údajov je ŠÚ SR