Triedič zásielok

Sektorová rada pre dopravu, logistiku, poštové služby

Kľúčové inovačné a technologické zmeny a SWOT analýza

Vnútorná strategická analýza sektora

O sektore

Charakteristika vývojových tendencií v sektorovej štruktúre NSP/SRI v oblasti:

Charakteristika a poslanie sektora v horizonte do roku 2030

Dopravná infraštruktúra a služby poskytované v doprave sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života obyvateľov. Zároveň podmieňujú dosahovanie ekonomického rastu, zvyšovanie konkurencieschopnosti a prosperity spoločnosti. Prispievajú k zvyšovaniu zamestnanosti a sú kľúčovým faktorom pre prílev zahraničných investícií, rozvoj cestovného ruchu a napomáhajú znižovať disparity medzi regiónmi a štátmi.

Sektor zabezpečuje veľké objemy dopravných, logistických a poštových služieb najmä pre sektory obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch; hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo; stavebníctvo, geodézia a kartografia; automobilový priemysel a strojárstvo; chémia a farmácia; elektrotechnika; potravinárstvo.

Sektor dopravy je už v súčasnosti značne ovplyvnený silnejúcim vplyvom elektromobility, ktorá sa pre najbližšie roky javí ako najschodnejšia cesta pre naplnenie cieľov stratégie Európa 2020 a Európa 2030 v oblasti znižovania emisií. Slovenská republika (ďalej len „SR“), ako veľmoc vo výrobe automobilov na jedného obyvateľa, bude musieť pristúpiť k radikálnej zmene výrobného procesu nielen v súvislosti s trendom znižovania emisií, ale hlavne vplyvom digitálnej revolúcie, ktorá sa v najbližších rokoch začne naplno prejavovať. Sektor dopravy sa v nadchádzajúcich desaťročiach bude výrazne meniť, čoho dôkazom je aj testovanie a zavádzanie autonómnych dopravných prostriedkov. SR zatiaľ nemá dostatočne vybudovanú infraštruktúru, ktorá by bola zároveň nielen bezpečná, ale aj efektívna. Chýba taktiež potrebná legislatíva, ktorá by upravovala pôsobenie autonómnych dopravných prostriedkov. Inovácie v logistike by sa mali zamerať na znižovanie emisií – a to nie len prechodom na elektrický alebo hybridný pohon, ale aj zavádzaním rôznych smart riešení. Nové technológie budú hrať kľúčovú rolu aj v tomto odvetví. Schopnosť umelej inteligencie a analýzy dát sa prejavia najmä v oblasti spracovávania objednávkových profilov a štruktúry prepravných činností v stále viac komplexnejších a prevádzkových modeloch pri súčasnej optimalizácii nákladov a služieb.

Poštové služby predstavujú hlavný nástroj komunikácie a výmeny informácií, plnia dôležitú úlohu, ktorá prispieva k cieľom sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v EÚ. Poštové siete sa vyznačujú významným územným a sociálnym rozmerom, keďže umožňujú univerzálny prístup k základným miestnym službám. Poštové služby, ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu, majú významnú úlohu pri dosahovaní efektívneho jednotného trhu Európskej únie.

S cieľom dosiahnuť konkurencieschopnosť, reagovať na nové požiadavky spotrebiteľov a zabezpečiť nové zdroje financovania môžu poskytovatelia poštových služieb diverzifikovať svoje aktivity a poskytovať služby elektronického obchodu či iné služby informačnej spoločnosti.

Elektronický obchod ponúka predovšetkým odľahlým a riedko osídleným oblastiam nové možnosti, ako sa zúčastňovať na hospodárskom živote, čoho dôležitým predpokladom je práve poskytovanie spoľahlivých poštových služieb.

VÍZIA A CIELE DOPRAVNÉHO SEKTORA

Proces nastavenia vízie a cieľov dopravného sektora SR bol v súlade s európskymi a národnými legislatívno-rozvojovými dokumentmi, ktoré nastavujú globálne vízie a ciele, aj potrebami jednotlivých dopravných podsektorov identifikovaných v rámci vykonaných analýz. Vízie a ciele dopravného sektora SR teda reflektujú tak európske požiadavky, ako aj národné záujmy a problémy, ktorým toto odvetvie čelí. Týmto prístupom bola zaistená dostatočná miera integrácie SR v rámci európskeho dopravného priestoru a súčasne postupná eliminácia interných problémov a potrieb.

Strategickým dokumentom dlhodobého charakteru je Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030, ktorý si kladie za cieľ nastaviť efektívny smer rozvoja dopravného sektora a určuje spôsob realizácie jeho rozvojovej vízie. Ide o výstup prípravy stratégie rozvoja dopravy SR do roku 2030 a predstavuje faktické naplnenie stanovených ex ante kondicionalít.

Financovanie rozvojových aktivít z európskych fondov v rokoch 2016 – 2020 je teda na tomto dokumente, resp. jeho schválení zo strany Európskej komisie, priamo závislé.

Dokument bol pripravovaný v súlade s Akčným plánom pre prípravu Programového obdobia 2014 – 2020 v sektore doprava. Takto ho, na svojom druhom zasadnutí v novembri 2012, schválila Pracovná skupina pre programovanie v sektore dopravy, v programovom období 2014 – 2020.

VÍZIA ROZVOJA DOPRAVNÉHO SEKTORA DO ROKU 2030

Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii SR v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.

Globálne strategické ciele boli nastavené v analógii k vyššie uvedenej vízii dopravného sektora SR. Odrážajú trendy a potreby, ktoré sú ukotvené v európskych a národných strategických, prípadne analytických dokumentoch.

  • STRATEGICKÝ GLOBÁLNY CIEĽ 1

Zaistenie ekvivalentnej dostupnosti sídiel a priemyselných zón podporujúcich hospodársky rast a sociálnu inklúziu v rámci všetkých regiónov SR (v národnom i európskom meradle) prostredníctvom nediskriminačného prístupu k dopravnej infraštruktúre a službám.

  • STRATEGICKÝ GLOBÁLNY CIEĽ 2

Dlhodobo udržateľný rozvoj dopravného systému SR s dôrazom kladeným na generovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov vo väzbe na reálne potreby používateľov.

  • STRATEGICKÝ GLOBÁLNY CIEĽ 3

Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúcemu hospodárske a sociálne potreby SR. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach SR a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.

  • STRATEGICKÝ GLOBÁLNY CIEĽ 4

Zvýšenie bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany dopravy vedúcej k trvalému zaisteniu bezpečnej mobility prostredníctvom bezpečnej infraštruktúry, zavádzanie nových technológií / postupov za využitia preventívnych a kontrolných mechanizmov.

  • STRATEGICKÝ GLOBÁLNY CIEĽ 5

Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania / realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.

Celé národné hospodárstvo stojí pred inovačnými výzvami v horizonte najbližších 10 a viac rokov. Segment dopravy bude týmito výzvami výrazne ovplyvnený a očakáva sa v tejto oblasti riešenie nasledovných problematík:

  • Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s európskym pilierom sociálnych práv;
  • Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému;
  • Stabilizácia ľudských zdrojov v regiónoch, harmonizácia ponuky pracovnej sily s dopytom trhu práce, prilákania talentov, systematická práca s talentami (túto aj vyššie uvedenú problematika je možné riešiť podporou duálneho odborného vzdelávania, ktoré je jednou z najefektívnejších foriem pri riešení týchto problémov);
  • Transformácia hospodárenia na inovačne orientované hospodárstvo;
  • Vybudovanie infraštruktúry ekonomiky založenej na inováciách;
  • Efektívne využitie a adaptácia ľudského kapitálu;
  • Predvídavý manažment, riadenie rizík a krízový manažment;
  • Významné zníženie energetickej, uhlíkovej a materiálovej náročnosti slovenského hospodárstva a transformácia na čistú a nízko uhlíkovú energetiku;
  • Environmentálne a sociálne udržateľná výroba a zodpovedná spotreba.

Novinky zo sektora

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.