Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Predikcia vývoja s ohľadom na inovácie a kľúčové trendy

Okrem dátového zhodnotenia budúceho vývoja ľudských zdrojov je mimoriadne dôležité sa zaoberať aj predikciou ďalšieho vývoja sektora do roku 2030 s prihliadnutím na inovácie, nové materiály, technologické a procesné zmeny a ich vplyvy na ľudské zdroje. V tejto súvislosti sú dôležité výdavky na inovácie. Sektor investuje do inovácií v priemere 2,9 tis. EUR na podnik, čo je však o 77 % menej, ako je národný priemer.

Výdavky na inovácie

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava, metodická poznámka č. 25

Samostatnou oblasťou záujmu je zohľadnenie zmien v sektore spôsobených pandémiou, adaptácia sektora na trvalo udržateľný rozvoj, nové ekologické normy a podobne. Zároveň je potrebné skúmať aj to, či vzdelávací systém reaguje na tieto inovácie.

Nové vedomosti a zručnosti, ich tvorba, rozširovanie a aplikácia sa stávajú motorom, nielen ekonomického, rozvoja. Inovácie sú kľúčovým zdrojom efektívnej konkurencie, ekonomického rastu a transformácie sektora KKP a v konečnom dôsledku nástrojom trvalého rastu spoločnosti. V súvislosti s predikciou vývoja je potrebné zdôrazniť, že inkluzívna povaha inovácií v sektore KKP umožňuje predpokladať synergické efekty využitia inovačných myšlienok nielen v oblasti budovania ekonomického potenciálu, ale aj v oblasti formovania a posilňovania pozitívnej individuálnej a spoločenskej klímy, keďže priestupnosť kultúry do iných oblastí je nespochybniteľná a nezastupiteľná.

V tejto súvislosti je nevyhnutným prvým krokom identifikácia inovácií a nielen technologických trendov ovplyvňujúcich sektor KKP, najmä pokiaľ ide o ich vplyv na ľudské zdroje. V rámci procesov a aktivít sektora KKP identifikujeme väčšinu aktuálnych kľúčových inovačných trendov, ako sú digitalizácia, nové metódy poskytovania služieb v KKP a nové formy umeleckej produkcie, umelá inteligencia, virtuálna a rozšírená realita, Big data, gamifikácia a i., ktoré generujú významné kvalitatívne zmeny v produktovej, procesnej, organizačnej i marketingovej oblasti. Inovačné procesy sú však zložité a najmä nelineárne. Nové riešenia vznikajú v integrácii rôznych technologických a organizačných inovačných vstupov, ktoré môžu pochádzať z iných odvetví (regiónov), externé znalosti sa kombinujú so znalosťami a technológiami vnútorne dostupnými, vytvárajú synergické efekty a prinášajú znalosti na nové prístupy a riešenia.

Uvedené skutočnosti ovplyvňujú a v budúcnosti ešte významnejším spôsobom ovplyvnia potreby a požiadavky v oblasti ľudských zdrojov, čo sa prejaví nielen v zmenách nárokov na rozsah a kvalitu vedomostí a zručností pracovníkov, ale aj v zmenách samotnej štruktúry ľudských zdrojov v sektore KKP.

Prehľad inovácií identifikovaných v rámci sektora KKP podľa kategórií je uvedený v tabuľke č. 4.

Prehľad o kategóriách inovácií a príslušných inováciách identifikovaných v rámci sektora KKP

Kategórie inováciíInovácie identifikované v sektore KKP
DigitalizáciaDigitálne služby a informačné zdroje v pamäťových a fondových inštitúciách Inovatívne výrobné postupy v oblasti vydavateľstiev, médií a audiovízie Nové technológie pri výskume, ochrane a udržateľnom využití kultúrneho dedičstva Digitálne umenia Svetelný a zvukový dizajn
Nové metódyArt&Science Imerzívne umenie Nové formy prezentačných, marketingových a propagačných aktivít v oblasti sprístupňovania kultúrneho dedičstva, umeleckej produkcie a ďalších kultúrnych obsahov a hodnôt Site specific projekcie, interaktívne inštalácie a pod. Vizuálna hudba, VJing, rozšírené kino, živé kino a živé audiovizuálne predstavenia Rozvoj publika Podpora a zavádzanie inovatívnych obchodných modelov Rozvoj medzisektorovej spolupráce Uplatňovanie princípov trvalej udržateľnosti a adresovanie cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) UX design
Umelá inteligenciaUmelá inteligencia v kultúre a audiovizuálnom sektore
Virtuálna a rozšírená realitaVirtuálna a rozšírená realita v kreatívnom priemysle
Big dataBig Data v kontexte kultúry a spoločnosti
BlockchainAplikácie blockchainu v umeleckej produkcii
GamifikáciaGamifikácia v službách a produktoch kultúrnych inštitúcií
ŠpecifickéPodpora nezávislých (freelance) aktivít a podnikania v kultúre (cultural entrepreneurship)
Celkový súčet21
Zdroj: Informačný systém SRI

Niektoré inovácie v KKP možno chápať ako nevyhnutnú reakciu na krízu COVID-19, ktorá má a bude mať výrazný a trvalý vplyv na celý hodnotový reťazec KKP. Veľké množstvo subjektov v oblasti scénického a hudobného umenia sprístupňuje (či už živé alebo zo záznamu) vysielanie koncertov a predstavení online; múzeá a galérie umožňujú bezplatné virtuálne prehliadky a vyvíjajú nové formáty komunikácie s publikom a knižnice a archívy sprístupňujú svoje digitalizované fondy a prístupy do databáz. Mnohí výkonní umelci streamujú webináre a online kurzy, v rámci ktorých môžu účastníci získať rôzne zručnosti či sa naučiť nové technológie, prípadne hru na nástroj, pohybový tréning a pod.

Čoraz pálčivejšia je potreba profesionálnej digitalizácie a interdisciplinárnosti aj v rámci klasických umení. V post-covidovej dobe ešte viac stúpne potreba mäkkých zručností z oblasti marketingu a podnikania pre všetky cieľové skupiny umelcov, kreatívcov a kultúrnych inštitúcií. Mnohé aktivity sa presúvajú do online priestoru. V tejto súvislosti stúpa význam marketingových zručností a schopnosti realizovať efektívne propagačné aktivity. Online prenosy, vytvorenie spoplatnených platforiem či nový obsah týkajúci sa napríklad divadla, ktorý bude možno sprostredkovať divákovi na diaľku, sú všetko oblasti, ktorým bude venovaná značná pozornosť v nadchádzajúcich rokoch. Takýto prechod kultúrnej a umeleckej produkcie do virtuálneho priestoru ide ruka v ruke s požiadavkou na rozvoj digitálnych zručností osôb pôsobiacich v sektore KKP. Reflektuje sa fenomén digitalizácie a čoraz výraznejšie prenikanie technologických trendov a inovatívnych foriem sprístupňovania kultúrneho dedičstva a umeleckej produkcie aj v súvislosti s vplyvom COVID-19 na sektor.

Prácu a pracovníkov v KKP budú výrazne ovplyvňovať viaceré skutočnosti: 

Všetky tieto skutočnosti majú významný vplyv na ďalšie kariérne uplatnenie profesionálov v odvetviach KKP a môžu smerovať k nevyhnutnej potrebe reprofilácie ich profesijného zamerania, resp. rozširovania ich kompetencií smerom k zručnostiam a vedomostiam, ktoré sa pred krízou COVID-19 nezdali byť natoľko potrebné, ako sú napr. podnikavosť, finančná gramotnosť či orientácia v nových obchodných modeloch.[2]

Jedným z imperatívov pri používaní inovácií a ich prínosu pre rozvoj spoločnosti je aj ich príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju. V danom kontexte je potrebné sa vysporiadať najmä s nasledovnými fenoménmi:

Príkladom inovatívneho prístupu v oblasti udržateľného rozvoja verejných priestorov naplnených kultúrou je talianske mesto Carrara, ktoré je známe po celom svete svojimi lomami bieleho mramoru. Aj keď mramorový priemysel zostáva oporou miestnej kreatívnej ekonomiky a historickej identity, mesto v súčasnosti prehodnocuje dodávateľský reťazec prostredníctvom inovatívnych metód ťažby, spracovania a sochárstva s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a zároveň znížiť vplyv na životné prostredie. V tomto kontexte je realizované množstvo iniciatív zameraných na vytváranie inovatívnych a udržateľných prístupov v odvetví remesiel. Mesto udeľuje cenu Start-up Arena, ktorá poskytuje finančnú podporu kreatívnym projektom, ktoré najlepšie znovu využívajú rezaný mramor, a medzinárodný veľtrh Carrara Marmotec ponúka školiace aktivity zamerané na využitie najmodernejších technológií na spracovanie kameňa. V rámci iniciatív mesta sa mladým umelcom a širokej verejnosti tiež ponúka príležitosť učiť sa od majstrov remeselníkov. Mesto zároveň zapája organizácie verejného aj súkromného sektora do participatívnych projektov zameraných na oživenie verejných priestranstiev na ich využitie formou kultúrnych aktivít. Tieto aktivity odrážajú víziu mesta podporovať inkluzívne a udržateľné mestské plánovanie, ako aj medzikultúrny dialóg.[7]


[1] Ernst & Young (2021). Rebuilding Europe – The cultural and creative economy before and after the COVID-19 crisis. https://1761b814-bfb6-43fc-9f9a-775d1abca7ab.filesusr.com/ugd/4b2ba2_1ca8a0803d8b4ced9d2b683db60c18ae.pdf, s. 7.

[2] Vplyvy pandémie na jednotlivé kultúrne odvetvia spracúva napr. štúdia UNESCO a Svetovej banky: UNESCO; World Bank (2021). Cities, Culture, Creativity: Leveraging Culture and Creativity for Sustainable Urban Development and Inclusive Growth. Paris: UNESCO, and Washington, D.C.: World Bank. © World Bank and UNESCO. https://openknowledge.worldbank.org/handle/10986/35621, s. 77-84.

[3] http://www.agenda21culture.net/sites/default/files/culturesdgs_web_en.pdf

[4] „Makerspace“ je tzv. miestnosť nápadov a ich realizácie. Je to miesto, kde sa môžete naučiť používať rôzne elektronické zariadenia, realizovať rôzne aktivity, hry a úlohy, ktoré si v iných prostrediach štandardne nemôžete vyskúšať. Viac informácií viď: https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC117481/makerspaces_2034_education.pdf.

[5] https://www.portalvs.sk/sk/prehlad-projektov/kega/12223

[6] https://www.cike.sk/project/transformacny-turizmus-v-europskych-hlavnych-mestach-kultury/

[7] UNESCO Creative Cities Programme for Sustainable Development: https://www.bic.moe.go.th/images/stories/pdf/UNESCOCREATIVECITIESPROGRAMME.pdf, s. 18.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.