Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Technické vzdelávanie by malo byť realizované hravou formou, aby zaujalo deti a mládež

06.07.2022

Sektorová rada pre automobilový priemysel a strojárstvo predstavuje Ranking poskytovateľov vzdelávania.

Medzi dlhodobé úlohy sektorových rád patrí kreovanie hodnotiaceho nástroja  poskytovateľov vzdelávania na Slovensku, tzv. “Ranking poskytovateľov vzdelávania”. Počas projektového obdobia členovia Sektorovej rady pre automobilový priemysel a strojárstvo posudzovali kvalitu vzdelávania v sektore. V rámci tejto aktivity prebehlo, okrem identifikácie kľúčových stredných a vysokých škôl, aj vyhodnotenie najpreferovanejšieho kritéria – uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Tiež sa vyhodnocovali aj váhy (dôležitosť) jednotlivých čiastkových ukazovateľov, napr. práce v odbore.  

Z pohľadu zamestnávateľov v sektore Automobilový priemysel a strojárstvo je nutné na celoslovenskej úrovni optimalizovať počet stredných aj vysokých škôl. Dodnes však žiadny z hodnotiacich nástrojov, ktorého cieľom bolo poukázanie na kvalitu škôl a poprípade aj zníženie počtu škôl, nebol výraznejšie úspešný. Na druhej strane je však nutné neustále v tejto problematike podnikať kroky a preto je snaha spracovania rankingu pod garanciou Sektorovej rady dobrým krokom.

V rámci prípravy na ranking poskytovateľov vzdelávania Sektorová rada obdržala zoznam 258 stredných a 37 vysokých škôl a prislúchajúcich odborov vzdelávania pripravujúcich absolventov na trh práce vo vzťahu k sektoru. Tento zoznam bol následne upravený tak, aby obsahoval iba tie školy, ktoré sú z pohľadu sektora relevantné pre prípravu budúcich ľudských zdrojov, a to nasledovne:

  • Stredné školy so zameraním na dizajn: boli jednohlasne identifikované ako sektorovo nerelevantné – boli vynechané z rankingu,
  • Stredné školy s vyučovacími odbormi 64 (Ekonomika a organizácia, obchod a služby I, II): boli jednohlasne identifikované ako sektorovo nerelevantné – boli vynechané z rankingu,
  • Stredné školy elektrotechnického zamerania: boli identifikované ako sektorovo relevantné a boli zaradené do rankingu,
  • Stredné školy,  pri ktorých na základe podkladov pracovnej skupiny nebolo možné rozhodnúť: boli konzultované individuálne a o ich zaradení/vynechaní rozhodli členovia pracovnej skupiny na základe vzájomnej dohody. Pri týchto školách boli pri hodnotení osobitne brané do úvahy aj vyučované učebné odbory a študijné odbory.
  • Vysoké školy,  pri ktorých na základe podkladov pracovnej skupiny nebolo možné rozhodnúť: boli konzultované individuálne a o ich zaradení/vynechaní rozhodli členovia pracovnej skupiny na základe vzájomnej dohody. Pri týchto školách boli pri hodnotení brané do úvahy aj vyučované odbory.

V rámci rankingu poskytovateľov vzdelávania bol následne realizovaný dotazníkový prieskum, zameraný na určovanie váh kritérií vstupujúcich do hodnotenia škôl. Zamestnávateľom, zastúpeným v Sektorovej rade pre automobilový priemysel a strojárstvo, boli zaslané dotazníky, v rámci ktorých členovia daným výrokom pripisovali dôležitosť.

Stredoškolské vzdelávanie

Pri hodnotení stredných škôl sa v dotazníkovom prieskume ukázala ako najdôležitejšie kritérium “miera nezamestnanosti absolventov”. Nasledovalo kritérium “práca v odbore vzdelania”. Ako najmenej dôležité pri hodnotení škôl sa javí kritérium “mzda absolventa”, čo predpokladáme, že úzko súvisí s nadpriemerným mzdovým ohodnotením zamestnancov v sektore.

Ako dôležitý faktor pri hodnotení stredných škôl sa ukázalo aj zapojenie do duálneho systému vzdelávania. Duálne vzdelávanie je v sektore rozšírenou formou vzdelávania a zamestnávatelia neustále prejavujú záujem o nových žiakov. Zamestnávatelia ako problém vnímajú skôr klesajúci záujem zo strany žiakov stredných odborných škôl o túto formu štúdia (a technické vzdelávanie vôbec).

V rámci sektora by sa mal klásť väčší dôraz na popularizáciu sektora a správnu motiváciu mladých na štúdium a prácu v sektore. Pri snahe o popularizáciu technického vzdelávania často odznievajú informácie o dobrých mzdových podmienkach v sektore a možnostiach zamestnania sa. Ukazuje sa však, že tieto informácie nie sú pre mladú generáciu zaujímavé a pri výbere strednej školy pre nich tento aspekt nehrá významnú rolu. Ako účinný na riešenie tohto problému sa javí skôr „hravý“ prístup, pri ktorom deti a mládež prichádzajú do priameho kontaktu s technológiami či riešia reálne zadania v praxi (zostrojenie robota, hacknutie počítača a pod.). Dôležité je do takéhoto hravého procesu zapájať už žiakov na základných školách a dlhodobo formovať ich záujem o technické smery. 

Prvotriedny poskytovateľ vzdelávania

Na základe vyššie popísaného – na základe výstupu Rankingu poskytovateľov vzdelávania – a tiež na základe praktických skúseností zamestnávateľov, v sektore Automobilový priemysel a strojárstvo za príkladného poskytovateľa vzdelávania možno považovať Strednú odbornú školu strojnícku, Kysucké Nové Mesto (z pohľadu stredných odborných škôl sa v rankingu umiestnila najlepšie a potvrdil sa tak dlhodobý názor zamestnávateľov na kvalitu tejto školy).

Vysokoškolské vzdelávanie

Podobne ako pri hodnotení stredných škôl, aj pri hodnotení vysokých škôl sa v dotazníkovom prieskume ukázala ako najdôležitejšie kritérium “miera nezamestnanosti absolventov”, ktorá sa pri všetkých otázkach, v ktorých vstupovala do hodnotenia, prejavila ako najrelevantnejšie kritérium. Pri vysokoškolskom vzdelávaní zamestnávatelia z praktického hľadiska veľmi pozitívne hodnotia profesijného bakalára. Ponuka štúdia profesijného bakalára je však aktuálne na Slovensku obmedzená, a to najmä vzhľadom na dĺžku štúdia a vnímanie vysokoškolského titulu širokou verejnosťou. Dĺžka štúdia je totiž 4 roky (“klasický” bakalár 3 roky) a študent získava pri oboch titul Bc. Dĺžka štúdia teda nie je optimálna vo vzťahu k úplnému VŠ štúdiu, ktoré obvykle trvá päť rokov (študent ukončením štúdia získava príslušný titul Mgr., Ing.).


Aktivity boli realizované v rámci Národného projektu  „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“ v gescii MPSVR SR.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.